Problémy v rodinne

Ahojte ľudkovia,
veľmi často chodím na toto fórum, pretože si myslím, že je skvelé, keď sa ľudia majú komu zdôveriť so svojimi problémami. Rada pomáham riešiť problémy iným, tentokrát však potrebujem poradiť ja. Ide o to, že vzťahy s priateľovými rodičmi sú na bode mrazu a ja už nemám síl to riešiť. S priateľom sme spolu cez 4 roky, bývame spolu v byte, ľúbime sa, časom sa chceme zobrať a založiť si rodinu. Jeho rodinu som spoznala ani nie po mesiaci randenia. Zo začiatku boli ku mne milí a pozorní, myslela som si, že si ma aj obľúbili. Ale všetko sa časom zmenilo. Vždy som mala taký čudný pocit, že to nie je až také úprimné, že majú voči mne predsudky a v poslednej dobe sa mi to aj potvrdilo. Začalo to jeho bratom, ktorý žije aj s rodinou u rodičov. Ako človek je dosť agresívny, neustále podráždený, často aj priateľovi nadáva bez príčiny. Aj na mňa mal všelijaké narážky.Čo ma však vždy dosť vytáčalo aj vytáča je to, že rodičia mu to tolerujú, dokonca raz-dva rozkazuje aj im, v podstate všetko funguje u nich tak, ako on povie. Za celé 4 roky som sa s ním v podstate ani raz poriadne nerozprávala. Chodila som k nim na návštevy, rodinné oslavy a tak, ale situácia u nich za tie 4 roky bola vždy napätá, nakoľko je tam priateľov brat, a často sa tie stretnutia končia hádkou. Niekedy aj so strany rodičov. Sú strašne komplikované povahy, veľkí pesimisti, konzervatívci , ktorí neústale poúčajú a nepripustia si, že by mohol mať niekto iný pravdu. Skutočne obdivujem svojho priateľa, nakoľko za 4 roky od nich nepočul ani slovko pochvaly. Ja by som už asi skončila na psychiatrii. Došlo to až tak ďaleko, že som z tých návštev mala strašne veľké stresy, hnačkovala som a tak...Cítila som strašný nepokoj. Chceli sme to riešiť s jeho rodičmi, ale oni si myslia, že všetko je ok, že sa nič nedeje, že si to len namýšľam a priateľovho brata mám tolerovať, pretože citujem: „ on je taký“. Začala som preto moje navštevy obmedzovať.
V poslednej dobe to vyvrcholilo tým, že ma začali pred priateľom očierňovať. Narážky typu: „ či nie je lepšie si nájsť priateľku z rovnakej dediny , že preňho nie som dosť dobrá, že ho čoskoro aj tak nechám a podobné kecy. Celá jeho rodina sú Maďari a myslím, že im vždy vadilo, že ja som Slovenka. Moja rodina prijala môjho priateľa bez predsudkov, strašne ho majú radi a ani ja som tento rozdiel medzi nami nikdy neriešila. Jediní ,kto tento „problém“ vyťahujú , sú jeho rodičia….“že si časom aj tak nebudeme rozumieť z národostných dôvodov, a jeho ocino to zaklincoval vetou: „ že takto zradí svoj národ..“
Nechápem už ničomu!O čo im ide a prečo teraz po 4 rokoch? Chcú nás rozdeliť ? Nie sme si predsa všetci rovní ? Prečo mi tvrdia , že ma majú radi a pritom rozprávajú takéto veci? Priateľ je skvelý človek, je nekonfliktný, máme krásny vzťah . Trápi ho to, chce to riešiť ale ako poznám jeho rodičov, viem, že je to ťažké. Nevie ,ako im ešte dať najavo, že ma miluje a chce so mnou žiť. Táto situácia ma strašne trápi. Keď sa s priateľom aj pohádame, 80 % -tný podiel majú na tom jeho rodičia. Čo by ste na mojom mieste robili Vy?