ahojte, s priatelom sme spolu 2 roky, a momentalne nas vztah prechadza dost velkou krizou, ktora ale trva uz par mesiacov. pred pol rokom sme sa rozisli kvoli tomu, ze ma oklamal. po istom case sme sa dali dokopy a dovtedy to ide dolu vodou. ja mam pocit, ze akoby som pre neho prestala byt zaujimava, vobec sa nesnazi, nic. ked mame ist niekde len my dvaja, tak radsej zavola x dalsich ludi a moj hlavny problem dlhodobo mame problem so sexom, ktory on odmieta, pretoze je unaveny, prisla som ale na to, ze pravidelne pozerava porno :( bavili sme sa spolu o tom, povedal, ze to nema nic so mnou, ze ho pritahujem stale rovnako atd atd, ze len byva unaveny, ale aby 25 rocny zdravy chlap chcel sex max 2krat do mesiaca a aj to na moje ziadosti?on nema v tomto ziadnu iniciativu a ja som som z toho samozrejme neista a frustrovana a odvijaju sa od toho dalsie nase problemy. on mi tvrdi, ze na neho prilis tlacim, ale to ze chcem sex raz do tyzdna je tlacenie?skusala som to situ dobu aj tak, ze som sa tvarila, ze nic take ako sex neexistuje a vysledok presne taky isty. ja uz neviem co mam robit, som zufala :(
kriza vo vztahu
ta prva veta mala byt "ze som momentalneho priatela".. :D
ono ked vam mam pravdu povedat ja som momentalne chcela nechat asi tyzden po tom co sme zacali chodit :D
neviem nejaky skrat u mna nastala ako skor pri kazdom predoslom "vztahu".
a keby on nezareagoval tak pohotovo ze hned dosiel a doslova ma vytiahol pred dom ze co vymyslam a silno sa na mna neusmieval tak asi by som nezmakla a veru neuvedomila by som si ze aku chybu by som spravila v zivote :D
laurina a len co sa tyka sexu to neni ono?
tak na zaciatku sa vzdy javi novy partner ako super, ale ak nie je vhodny, tak to rychlo aj opadne, ked uz na stvrty mesiac nic, tak to asi nebude ono
to co si napisala plati pre vsetky druhy vztahov, nielen pre partnerske, ale aj pre rodinne, pracovne atd
je fajn, ze si vela pochopila a poucila si sa, to je super
su ludia, ktori opakuju cely zivot tie iste chyby a placu, preco sa im nedari a preco je zivot k nim taky zly
hej mam 22.nemienim sa niekomu podriadovat v takychto veciach.viem co do vztahu patri.a ked to tam necitim a nemam tak nemam s tym clovekom co dalej robit.mozno preto mam 4 rocny vztah ktory je uplny odlisny od ostatnych.slovo rozchod alebo pauza este nepadlo a zatial to ani nieje v programe.viem co chcem,co chce on a v prvom rade poznam svoje hodnoty a uroven pod ktoru nemienim padnut kvoli niekomu s kym mozno ani celi zivot nebudem.
som nazoru ze kazdy ma vztah taky aky si ho sam "urobi".pokial sa necham mlatit,urazat a pod.ebavat tak si za to mozem len a len ja.jeden chlap ma videl padnut na same dno.dalsiemu/dalsim to uz nedovolim.
ides na to velmi spravne, predpokladam, ze si este dost mlada, teda tak tipujem
aspon si mozes zivot zariadit podla seba a vyhnes sa mnohym sklamaniam (aj ked vsetkemu sa vyhnut neda, tak ale aspon budes brat veci od zaciatku s rezervou)
nic nie je horsie, ako ked stretavam zeny okolo 40ky alebo 50ky alebo este starsie s tak naivnymi nazormi na vztahy a manzelstva, ze ma ide o zem hodit z toho
to je potom uz fakt zufale
tak tak..myslim si ze clovek je vseobecne asi nainaivnejsia bytost na svete.len dufame ze vsetko dopadne dobre.a je uz len na nas akym sposobom budeme mysliet./optimista/pesimista/
ja som jednoznacne pesimista.a moj postoj nemienim menit uz len preto aby som sa neocitla v takej situacii ako tato slecna ze budem pisat na forum ake to je tazke vo vztahu,a ze ho nechcem stratit a ze sa mu musim vnucovat.
mozno moj nazor neni az tak "normalny" ale je moj.nikoho ineho.
co vidiet aj na tom, ze ked ten uz neklape, rozpadavaju sa