Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

neviem ako ďalej môj život sa zosypal

Príspevok v téme: neviem ako ďalej môj život sa zosypal
zúfalý67

Všetko to začalo v auguste 2007, manželku začala bolieť ruka, následne jej diagnostikovali rakovinu. Kto zažil túto chorobu zblízka vie čo to je. Pocity zúfalstva, bezmocnosť. Prestal som stíhať, napriek tomu, že som sa naháňal ako blázon, nestíhal som prácu, deti. Dni nádeje sa striedali s dňami beznádeje, tých postupne pribúdalo. Po celý čas mi chýbala podpora mojej rodiny. Mal som pocit, že sa našu tragédiu dívajú ako na divadelné predstavenie.Pocit samoty je strašný. Vo februári 2009 manželka zomrela. Ostal som sám s dvoma deťmi a s pocitom, že na mňa každý kašle. V auguste 2009 som po nejakom čase písania si cez internet, stretol priateĺku, začal som mať pocit, že život je napriek tomu čo sa stalo krásny, bola rozvedená bezdetná. Tvrdila, že rok nikoho nemala, lebo sa veľmi sklamala. V septembri, ešte predtým ako sme spolu prvý raz spali, mi zo slzami v očiach oznámila že má hpv. Miloval som ju. V októbri som ju predstavil deťom, začala u nás sem tam prespávať, potom častejšie. Asi by všetko bolo v najlepšom poriadku keby som ten vzťah bral len ako o sexe. Ja som to však bral vážne, a to bola chyba. Bola to zvláštna osoba, neustále sa sťazovala, na rodičov u krorých bývala, na kolegov, na prácu, na nedostatok peňazi, na svoje zdravie. Bolo to komlikované. Po tom ako ma začala klamať sme sa rozišli. U mńa sa prejavilo hpv a pol roka som sa liečil.Bol som zúfalý, nevedel som ako ďalej, prestal ma baviť život. Začal som hrať cez internet hazard, prehral som všetko a rozmýšlam o tom, že sa zabijem. Je mi ľúto mojich detí, ale už nevládzem, som unavený zo života. Svoj život som jednoducho nezvládol.

CX600

Mám len 17(chalan) ale fakt nechápem ľudí, (teraz nehovorím o zúfalý67) ktorý si spravia deti, potom začnú piť, míňať peniaze v automatoch, odídu od rodiny a neplatia ani cent. Takých ľudí by som postrieľal!
Ale vrátim sa k zúfalý67. Ty máš tú výhodu že si to všetko uvedomuješ a ak máš aspoň trocha tie deti rád tak sa nezabiješ len kvôli nim. Si predstav čo by bolo potom. Kam by šli. Tvojej rodine alebo do detského domova? A ako by sa asi cítili? Nestačí že ti je ich ľúto. To je ako keby si povedal že si nepožičal kamarátovi nejakú vec a je ti to ľúto. Ale toto sú tvoje DETI!! Tvoje DETI! Si otec tak sa o nich staraj a nehľaď okolo seba. Všímaj si viac tie deti, venuj sa im, staraj sa o to ako sa cítia, čo prežívajú a snaž sa im zlepšiť život a nezhoršuj im to ešte tým že im zomrie aj druhý rodič. Tým nikomu fakt nepomôžeš. Viem čo asi prežívaš mám len 17 ale zažil som si aj ja veľa! A áno, aj ja som rozmýšľal nad samovraždou ale nikdy by som to nedokázal urobiť UŽ len kvôli tomu že tu mám rodičov ktorých by to istotne trápilo. A keby mám deti tak to platí u mňa dvojnásobne. Ani ja neznášam tie reči ako "spametaj sa" ale teraz to musím použiť. Zájdi sa psychológom alebo ja neviem ale určite len kvôli tým deťom vydrž a bojuj. Viem že toto všetko čo tu píšem pre teba nemusí mať žiadnu hodnotu ale nebavíme sa tu o stratenej krabičke zápaliek ale to TVOJICH DEŤOCH.
A ešte jednu vec ti poviem. Nie je nič horšie ako keď dieťa zažíva veci ako úmrtie a podobne. Mám aj ja niečo odžité a tiež si prajem začať nanovo ale čo už. Mám kamaráta ktorému zomrela mama týždeň pred vianocami a mal 14 (a jeho brat dvojička tiež). Keď som bol u nich počas tých prvých dní po jej úmrtí, to bolo niečo strašné. Ako fakt, možno si to predstaviť nevieš ale aj keď možno teraz to tak nevypadá že ich to trápi, ale vo vnútri určite. A ty by si im nemal ešte viac pridávať.

lilibethh

suhlasim s odporucam. ak sa ti da dostat do bratislavy, luba albertova je naozaj skvela na psychicke ale aj ine problemy

kukumberg

Si OTEC a tak sa aj správaj! Nie zbabelo a egoisticky všetko hodiť za hlavu, lebo ty si ten ukrivdený..vieš koľko je samotných ľudí starajúcich sa o svoje deti?!!!! A všetko zlé je na niečo dobré..a že nemáš lásku ženy?..ozaj si myslíš, že to je to najpodstatnejšie pre život v tejto situácii?!!!..vzchop sa, ved si muž a si OTEC!!!!tak sa podľa toho správaj a nefňukaj, pobij sa so životom a ukáž celému svetu, že si tu a silný a budeš sa biť ako lev za svoje DETI!!!..nepýtali sa na svet a mama im zomrela a čo otec?!!..no čo..zbabelec..budeš ich otcom do ich smrti, či sa ti to páči, alebo nie..tak začni žiť a starať sa a neplač, láska príde..všetko má svoj čas!!!!!!!!!

jajka001

mysli na svoje deti. nikoho nemaju, len teba. zijes, venuj sa im. peniaze su len peniaze - rovnako vam mohol zhoriet dom. sustred sa na deti, spolu to zvladnete. kolko zien zazilo to iste, uplo sa na deti, malo dve, tri prace, a zvladlo to. deti su tvoj poklad,nie ine zeny, nie peniaze. kvoli detom si povinny ostat zit.

odporucam

tu na nete ti asi malokto pomoze, nie sme profesionali, ale odporucam ti navstivit psychologicku doktorku lubu albertovu v bratislave. ona uz viacerym ludom zmenila zivot a aj tu na tomto fore sa ludia neraz vyjadrili, ze jeden rozhovor s nou im dodal elan a zacali odznova a a vsetko sa zmenilo k lepsiemu. na samovrazdu je vzdy dost casu, najskor treba vyskusat vsetky moznosti. ona pracuje tusim v centre alternativnej mediciny alebo tak nejako sa to vola.

ja40

v prvom rade klobuk dolu za to,ze si to vsetko zvladol,neviem si predstavit seba v tvojej situacii,si urcite dobry otec aj clovek,len sa ti nieco vymklo z ruk,to sa stava kazdemu...teraz je len otazka,co s tym,ze? :-)
ak ti rodina cely cas nepomohla,tak aspon vies,ze na nich sa spolahnut nemozes a hladaj v inych vodach. Urcite mas nejakych ludi,ktorym doverujes a su ti blizki,tak sa podel aj s nimi o svoju bolest...neboj vsetko je uz na ceste k tebe,vsetko stastie pre teba je uz niekde za rohom,len vyckaj casu...
a dakuj nebesam,ze si sa z choroby dostal,mohlo to byt aj horsie...daj detom svoju lasku,nemozu za nic,potrebujete sa navzajom,drzim ti palce a nezufaj,ver v lepsiu buducnost

tina78

a co vlastne teraz chces?
aby ta tu niekto lutoval?

kazdy si je strojcom svojho stastia

vela ludi ma problemy nie si sam co mu niekto blizky zomrel a predsa musia zit dalej prebijat sa zivotom.

Zivot neni prechadzka v ruzovej zahrade toto je realita tak zacni zit!!! pozbieraj sa a hlavne sa uz nelutuj

teda

bolo vrcholne nezodpovedne od teba vliezt s nou do postele,ked si poznal jej diagnozu.Nemusel by si potom nariekat,ze ta zivot nebavi.No teraz mysli aj na deti konecne.Vyhladaj psychologa,pokecas s nim a uvidis,ze ziadna kasa sa neje taka horuca,ako sa navari.Zobud sa pre svoje deti,kt.ta urcite potrebuju

enlp

no asi by to chcelo v provom rade nejakych kamaratov, potom priatelku a postupne posplacat dlhy, a samozrejme snazit sa nemysliet na tie zle veci co sa stali. Skus zacat s nejakym sportom napr. hlavne sa donutit pravidelne aj ked sa nechce

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

neviem ako ďalej môj život sa zosypal - Fórum - ZDRAVIE.sk