može byť ešte horšie?

Už moje detstvo nebolo ukážkové,rodičia sa hádali,otec bol alkoholik a gemblér...vravím o ňom v minulom čase,pretože keď som nastupovala na strednú rodičia sa rozviedli.A MY:ja,mamka a brat sme sa museli presťahovať...ešte nám chvíľu robil problémy a hlavne zanechal veľké dlhy..samozrejme on neprispieva nijako...či na nás ako deti alebo na požičky.nevidela som ho už celých 5rokov.to len v skratke o detstve.Teraz som vo fázi,keď som skončila strednú školu,a šla s priateľom s ktorým som bola 2roky do CZ do fabriky.Ale niečo sa pokazilo..on bol skvelý,až akokeby nebol ani chlap! :) vedel variť,rád upratoval,dokázal opraviť všetko čo mu prišlo pod ruky,vždy ma niečím prekvapoval :) no v CZ sa to nejako pokazilo..našla som si tam priateľa,tiež z tej fabriky..a sme spolu vyše roka.No teraz to hlavné.Na začiatku to bolo fajn,dosť fajn.Hlavne som bola z neho strašne na mäkko,pretože je to taký "model",fakt krásny chlapec a zahŕňal ma takými slovami,darčekmi,spoznala som vďaka nemu veľa ľudí...no prišla reč,tak ako to zrejme raz príde v každom vzťahu,na bývalých partnerov...a tu je bod úrazu..vďaka tomu sa uňho prejavila jeho už dlho dusená psychická choroba..je teraz natom až tak,že chodí k psychiatričke,berie lieky..aj to som ho k tomu "dokopala" až keď vďaka svojej agresívnej povahe na mňa 3.krát položil ruku!odpustila som mu,pretože to nebol on-a to mi potvrdila aj doktorka.Ale už mám pocit,že sa ďalej nedokážem preniesť cez jeho chorobu-má protichodné myšlienky,hlasy v hlave,predstavy...ako agresívne,tak aj sexuálne..a to o hocičom a hocikom..minule mi to začal všetko sypať a ja som myslela,že sa ani nenadýchnem...že mu hlasy vravia aby ma zabil,ako si predstavuje že mi zarezáva nožom do krku,že keď ležíme v noci a ja sa naňho pekne pozerám,predstavuje si pred sebou bývalku,ktorá ho zbavila panictva-to ho štve najviac a preto si ju predstavuje najčastejšie..všekto čo poviem,obráti na ňu,že ona by to urobila lepšie,ona by sa tak nesťažovala,s ňou by bol sex lepši...predstavoval si už aj sexúalne šarapátky s vlastnou babičkou a 6ročnou sesternicou.minule sme šli do obchodu,bola tma,prešla okolo nás jedna holka a on si ju hneď predstavil,ako ju znásilňuje na námestí...nieje úchyl "len" chorý.a ja viem,že sa vraví v dobrom aj v zlom,ale už nevládzem.a ešte k tomu vďaka týmm antidepredívam je strašne necitlivý,arogantný-vobec ma nevníma...hlavne že vníma všetky ženy naokolo,ich hlas,ich oči,ich zadok...zrejme si veľa z vás povie,tak prečo s ním ostávaš,keď sa tak trápiš?ale ja mám pocit,že to nedokážem,byť bez neho...dosť sme sa na seba naviazali,aj vďaka tej chorobe,pretože som sa mu snažila čo najviac pomocť,tráviť s ním všetok čas.. a vždy si ho sama sebe tak nejako ospravedlňujem,pretože viem,že zato nemože,ale ani ja už nemožem :((( píšem,pretože sa s tým nemožem nikomu zdoveriť..ale chcem začať chodiť na nejaké terapie,potrebujem to zo seba dostať..plus sú tu ďalšie problémy,brat je celý otec,agresívny,sebecký,počítačový fanatik.a mamka na tom zdravotne nieje najlepšie a aj brat jej už stihol spraviť poriadne dlhy.je mi ľúto,že je tak sama,a nemá vedľa seba muža-žiadnu oporu :( trápim sa už strašne dlho,nech už sa vyjasní na lepšie časy :( držte mi palce,a prosím poraďte niekto,čo robiť :((( ďakujem