dobrý večer,dnes som prvýkrát bola u psychologičky,prvýkrát som mala sedenie v živote,odhodlala som sa ,všetky formalitky máme za sebou,aj posedenie vyše troch hodín..chcela by som sa spýtať Vás,ktorí ste to už zažili,je normálne,ked sa človek cíti ešte horšie po tom,ako ked tam šiel ?lebo mne sa strašne ťažko o všetkom rozprávalo,a bolo to predsa len prvýkrát v živote,mala som také divné pocity,ked som zrazu cudziemu človeku vyklopila toľko vecí...neviem ,prečo,ale vyšla som odtiľ s hrozným pocitom.....dohodla som sa s nou na dalších sedeniach,ale závisí odo mna,ako sa rozhodnem....je toto normálne a dobré?ked som odtiaľ vyšla..rozplakala som sa,chvela som sa ..bolo to príšerné....lebo som sa tam bránila veľmi vždy ísť ...bude to takto so mnou stále?alebo mám s tým seknúť ?? dakujem za Vaše odpopvede
prvé stretko so psychologičkou
Naozaj dobrý psychológ vie,ako si získať dôveru pacienta - klienta. Rozhovor s ním by mal byť oslobodením, uľahčením . Mal by to byť profesionál,ktorý vypočuje - poradí.Na rozhovor s ním by sa mal klient tešiť ako na stretnutie s dobrým priateľom,ktorý môžeš povedať aj to,čo by si nepovedal ani svojím najbližším.
Samozrejme môžeš sa vyspovedať aj priateľke či priateľovi ktorý si Ťa vypočuje , vnútorne ho to nezaťaží a dokáže byť diskrétny.
V každom prípade po takej spovedi musíš mať pocit,že všetko z Teba spadlo. To sa často nedá na prvý krát. Možno potrebuješ viac sedení. Choď tam ešte druhý,tretí krát a podľa toho uvidíš,či Ti to pomáha alebo nie. Samozrejme je potrebné prestať uvažovať nad tým, že sa na Tebe nabaľuje.
Všetko je to o pocitoch, riaď sa nimi v prvom rade.
ja som bol tiez pred par dnami po prvý krát u psychologa, vysypal som mu tam celý hnoj o mne, o mojom zivote a nebolo to 2x prijemne pre mna,... príde mi to zvláštne to ich povolanie, lebedia si tam na pohodlnej pohovke a ludia im tam kvákaju svoje najintimnejsiew veci, podla mna sa natom dobre zabávajú a aj nabalujú prirodzene,.. a ako bolo spomenuté, neni to ako rozhovor s kamarátom/tkou v aute v noci, je to také akoby surové na beziacom páse, cink cink, hodina odbila ide dalsí klient, padaj prec......... smiesne
Medziludske vztahy funguju na zaklade dovery, a k neznamemu cloveku prirodzene ziadnu nemozes mat. Ani k cloveku, co ked sa ti po hodine vnutorneho boja podari uvolnit, a zacnes zo seba dostavat dolezite veci, ti oznami, ze hodina konci, pretoze caka dalsi klient.
Je to absolutne neprirodzene a postavene na hlavu. Ak psycholog pomoze, tak len ak je kamarat, poznas ho ako cloveka aj on teba, a doverujete si. Ak to funguje, tak je to len na zaklade priatelskej lasky, medzi vam dvoma, a prave ta laska lieci.
Ak by psychologia mala fungovat, a cloveka niekam dostat, prve sedenia by mali byt klasicke zoznamovanie medzi dvoma ludmi, v uvolnenej atmosfere, prirodzene budovanie zakladov vztahu dvoch bytosti, dovery. To je velmi zavisle aj na energetike, ktora sa odohrava medzi ludmi. Pokial ti dotycny psycholog nebol sympaticky po tejto stranke, tak uz k nemu nechod. Mozes to este vyskusat, ale zamerievaj sa na prirodzene veci medziludskych vztahov, nez na profesiu. I priatel, ku ktoremu citis doveru a lasku, ti pomoze viac, nez profesionalne namakany psycholog, ku ktoremu tieto veci necitis, a energetika vas dvoch, ako ludskych bytosti, sa niecim narusia.
Nie, nemala by si sa citis vycerpanie a nieje to normalne. Tvoje pocity hovoria jednoznacnu pravdu, a mysel je tvoj jediny nepriatel, ktory je pomyleny.
Natusa, je to uplne normalne. taky pocit som uz zazila. pokial ta psychologicka nenutila rozpravat, tak je to v poriadku. ja som zazila na prvom sedeni psychologicku, ktora mi za hodinu mozno povedala 20x - ved mne to mozes povedat, mne sa mozes zdoverit... myslela som, ze tie slova uz zacnem nenavidiet. samozrejme, nic som jej nepovedala - mna to znechutilo - a tak som so sedeniami sekla. neskor som chcela ist za psychologickou opat (ale uz druhou), ale rozhodla som sa, ze nie. ved co ak by bola rovnaka... proste ja nemam dobru skusenost, ale psychologovia pomoct dokazu. ale predsa len, su to cudzi ludia. skor doverujem priatelom, ktori ma vypocuju a poradia mi. zalezi od teba, aky mas z nej pocit. pokial bola prijemna, nenutena, prirodzena - je to fajn. a to, ze si sa rozplakala nie je zle. proste si to zo seba dostala, vyventilovala sa. je to sice cudzi clovek, ale niektore veci sa clovek casto boji povedat aj rodine (akokeby bola cudzia tiez). takze ak ti poradila, vypocula... je to uplne v poriadku. vyventilovala si sa placom. a to je OK. nebude to tak s tebou stale. ty si na tie sedenia proste zvyknes, vyventilujes sa rozpravanim, psychologicka ti ako clovek poradi a pomoze. ak vsak v tom nebudes vidiet zmysel a budes tam chodit len z povinnosti a zo strachu, ze co ti povie, ked sa rozhodnes skoncit - stopni to. iba by si sa dalej trapila. musis vediet ty, ako a ci ti to vobec pomohlo. drzim palce, aby ti bolo uz len lepsie :-).
je to absolutne normalne :) len vydrz a chod tam viackrat, casom to bude lepsie
