ahojte...chystam sa aj s jednou kamaratkou prehovorit nasej spoluziacke zo studijnej skupiny do duse aby so sebou nieco robila a isla k psychiatrovi ,lebo nedopadne dobre.chcela by som sa spytat niekoho, kto je bud psycholog alebo je v pokrocilejsom studiu psychologie popripade sa bude vediet k teme celkom dobre vyjadrit na zaklade zivotnej skusenosti: CELE JE TO O TOM ZE - dotycna odkedy sa zacal semester nam aj bola nejaka zvlastna, povedzme ,ze akokebz sa vystupnovali tie je vlastnosti s akymi sme ju uz poznali- bezprostrednost, zhovorcivost a pod...teraz co robi by sa dalo povedat ako : straca zabrany...mam na mysli konkretne to,ze na cvikach vykrikuje hoci aj nespravne odpovede ,ked uz vidno ,ze napr.doc. ma nervy, ona si nic nevsimne a v pohode rusi dalej...takisto na inom cviku sa profesora pyta nieco ,co ma sice s temou spolocne, ale ona zacne spominat nieco so svojou kamaratkou a jej skusenosti s tym (napr. ockovanie proti rakovine krcka maternice, ze ci to pomoze jej kamaratke,kt.uz mala sex - podla mna toto neni normalne...profesor to nechal tak,len sa trochu rozpacito usmieval...dalej , jej nerobi problem strapnovat sa aj 10x za den pocas jedneho cvika...proste na seba strasne upozornuje...co sa tyka jej vztahov s ludmi, je to o tom ,ze sme si spatne vsimli ,ze sa kazdych par mesiacov bavi s niekym inym a s tym predchadzajucim sa pretdym rozhada resp. asi dotycny clovek zisti,ze od nej radsej bocit...napr. kamaratka ju pozvala na intraku na navstevu ale len taku 5 minutovu a nevedela sa jej zbavit 4 hodinz hoci jej x krat naznacovala,ze by mala uz ist,ze sa chcu ucit...teraz jej to v takom stadiu, ze od nej radsej kazdy boci...ona je coraz nestastnejsia...a coraz viac na seba upozornuje a robi horsie veci...mam pocit ,ze je dost impulzivna , ma sklony k hysterii a tak podobne...nik sa jej neodvazi povedat ,aby sla k pszchiatrovi...ja som sa dnes dozvedela ,ze uz niekedy chodila- OTAZKA NA VAS JE - ako jej to povedat zrozumitelne, nie diplomaticky ,lebo to nepochopi (raz jej tak uz bolo naznacovane a nic) ...nikto sa neodvazi byt k nej uprimny resp.pomoct jej,lebo sa kazdy boji,ze si to na nom vybije , zle pochopi a bude robit peklo ...ja tu odvahu trochu mam spolu s jednou spoluziackou, kt. myslim,ze celkom berie a mohla by si dat od nej poradit...kamosky sme s nou nikdy neboli, len proste sme spolu v studijnej skupine a mame spolu cvika a zvykneme par slov prehodit...tak cakam a vopred dakujem za pripadne rady
pomov spoluziacke
za prvé - pekné že jej chceš pomôcť, ale podľa mojich skúseností - nepomôžeš jej lebo ona si neuvedomí že má problém, či jej to povieš pekne či menej pekne - určite má nejakú poruchu osobnosti a k psychiatrovi sa dostane az ked sa dostane do vaznych problemov, pripadne ju tam dotlacia pribuzni - a cela tvoja snaha niekomu takemu pomoct skonci tak ze budes sklamana,nastvana a budes sa citit zle, lebo ty vyjdes z toho ako ta zla co o nej siri ze je sibnuta. nechaj ju nech si riesi svoje problemy sama. pripadne ju mozete sprdnut priamo na vyucovani ak to pomoze aby nevyrusovala. ono nejaka prilisna zdvorilost byva niekedy aj na skodu.
ak to nie je tvoja sestra, na ktorej ti bytostne zalezi, tak sa do toho nemiesaj. charakter cloveka nezmenis a ona si mozno aj uvedomuje ze ma problemy ked chodila k psychiatrovi ale ak nechce brat lieky...pozri na nete ci to ako sa prejavuje- tu si toho moc nenapisala - nie su prejavy maniodepresie. ak ano a prestala brat lieky, tak by si ju mohla naviest aby zas zacala. to by jej pomohlo.
