Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Je to sociálna fóbia? alebo?

Príspevok v téme: Je to sociálna fóbia? alebo?
Angel1805

Ahojte mám 19rokov, a aj ja mám asi SF.

Vedela som už od malička, že so mnou niečo nie je v poriadku...Keď som chodila do škôlky bolo všetko ok, ale od nástupu na základnú školu som to mala v živote ťažké...už od prvého ročníka som preživala strašné muky, ktoré by ani dospelí človek nezniesol...Vždy som bola dieťa, ktoré je pri tele, rado sa učí a odlišovala sa od ostatných detí a teenagerov...V škole ma decká urážali, ohovárali ma, bili ma, vysmievali sa mi, a proste nemali na mňa pekného slova. Každým rokom sa to stupňovalo...baby mali horšie a horšie námietky voči mne..a chalani ma bili...síce som nedostala toľko bitiek dajme tomu dokopy 10 od chalanov, ale poznačilo ma to dosť...a keď sa k tomu ešte pridala aj ich puberta, keď som im pripadala veľmi škaredá a podobne...viete bola som pri tele, mala som vyrážky na tvári a podobne, a keď mi takto všetci robili zle nedokázala som sa na seba ani do zrkadla pozrieť...doma o nebolo bohvie čo tiež...rodičia uprednostňovali môjho brata. Brat a tak isto otec majú síce veľmi dobré srdce, ale sú dosť nervovo labilní...hlavne môj brat, od ktorého som dostávala bitky ako na páse, samozrejme že som si niektoré aj zaslúžila bo však súrodenci, to poznáte, hašterenie sa a podobne...;-) ale dosť z nich som si nezaslúžila...aj vlastní brat keď som bola malá mi vravel dosť zlých vecí..ako napr.že nie som jeho sestra alebo že ma nenávidí, a bol by rád kebyže je jedináčik. Samozrejme výchova našich rodičov pozostávala tiež s toho, ak niečo urobíš dostaneš...ako keby toho nebolo málo, tak aj rodina ma neznášala...bola som taká čierna ovca...neznášali ma, ohovárali ma, proste nebola som prijatá do ich \\\"kolektívu\\\"...no našťastie v tej dobe od prvej triedy som mala pri sebe naj kamarátku s ktorou sme sap odporovali a pomáhali si. mojím rodičom som nikdy nič nepovedala...no brat vedel o nejakých veciach, pretože so mnou chodil na základku...Kvôli týmto veciam, ktoré som opísala a je toh naozaj dosť..to by sa sem ale nezmestilo, mám asi tú SF, pretože nedokážem byť v spoločnosti ľudí, som až príliš nespoločenská...hanbím sa, bojím sa v rôznich situáciách..nietkoré veci mi musia vravieť dopredu aby som nebola vydesená, že to idem urobiť...a proste tiež mám pocit ako keby na mňa každý hľadel, ohováral ma, kecal o mne aj keď som niekde vedľa a skupinka alebo dvaja sa bavia oniečom...no proste nedá sa to doslova opísať čo cítim, veď vy to poznáte čo to zažívate...ale som aj rada z jednej strany,že sa mi takéto niečo prihodilo, pretože viem aký sú ľudia hnusný a čoho sa dokážu dopustiť. tak isto viem rozpoznať okamžite človeka aký je...no dosť mi priťažuje aj môj dar ktorý mám po babičke, že dokážem cítiť pocity toho človeka a proste vyčítať z pocitov čo si o mne v tej danej chvíli myslí a tak isto čo si o mne všeobecne myslí...najhoršie na tom je že sa dokážem usmievať aj keď mi nič nieje aby to nik nespozoroval, no je to dosť nepríjemné...tento môj dar nie je bohviečo ale som rada, aj že ho mám. Aj keď všetko sa vyvinulo tak, že ja som vyrástla a zmenili sa veci síce len o kúsok ale zmenili...v škole to bolo to isté, len ma chalani nebili asopm dačo..no mala som tam dve dobré kamarátky ktoré mám dodnes...moja naj kamka ktorá so mnou toto všetko prežívala ma nehala tak...neviem doteraz prečo...ani sme sa nepohádali nič. v rodine ma aj tak nikdy nebudú brať ako niekoho rovnakého alebo rovnocenného , vždy budem tá iná. no rozprávajú sa so mnou...našťastie ich nevídavam skoro vôbec, pretože žijem daľej od nich...a doma? brat sa so mnou viacej rozpráva, už sa mi aj zdôveruje...verí mi. no aj tak robí doma problémy (nebudem rozvíjať)...rodičia ho majú stále radšej ako mňa...no keď nebývam s nimi tak im chýbam teraz aj ja...no napriek všetkému aj oni mne...to je najhoršie aj keď ti ubližujú nevieš byť taká sviňa ako oni, vždy budeš mať dobré srdiečko. Napriek tomuto všetkému tej SF pracujem, no odkedy pracujem sa to zhoršilo...tá SF sa zhoršila...síce nikdy nebolo lepšie...preto sem píšem a dúfam, že mi budete vedieť nejako poradiť ako sa mám tej SF aspoň s časti zbaviť. ďakujem veľmi pekne za pomoc.

jajka001_

nemas dostatocnu sebadoveru, pricinou je nedostatok podpory a lasky v detstve zo strany tvojej rodiny, co sa dalej rozvijalo aj v skole, kedze ta doma nepodporili a potlacali, nedokazala si sa branit proti utokom v skole, ani sa rozvijat. tvoja sf prameni prave z nizkeho sebavedomia a negativnych zazitkov. môžeš to zmeniť, pretože už nie si v kolektive deti, ktore vedia byt krute, dokazes sa uz vyjadrit, dat najavo svoje pocity, svoje nazory. este stale ta brzdi rodina. treba sa naucit prijat aj to ze povies svoj nazor a ostatni s nim nesuhlasia - oni ale musia akceptovat, ze taky je tvoj nazor. si uz dospela.
pomohol by ti dobry psycholog, lebo sama sa sice z toho musis dostat, ale nejaky dobry navigator by sa zisiel - moze to byt aj kamarat, niekto, kto sf nema a nema problem komunikovat s ludmi, niekto, kto ta podpori a uisti, ze to co robis, robis spravne. ale musis sa naucit aj to ze aj keby si veci nerobila spravne, mas na to pravo. mas pravo robit chyby, nik nie je neomylny.
vela deti preslo tym, cim si presla ty. mozno si mala pocit ze si ina a velmi odlisna, v skutocnosti si uzavrena do seba a vidis hlavne tie svoje problemy, ini ludia tiez maju svoje.
bud sama sebou a ver si, ver tomu ze na tebe nie je nic zle a nikto sa ti uz nebude nikdy smiat a ak ano, tak preto, ze ti nerozumie alebo ze sam ma problemy a potrebuje si ich riesit ponizovanim inych.

poradimti123

ahoj, tak podme na to:

ake mas zaujmy, hobby? venuj sa tomu, co milujes, aby si bola stastna :) zaroven na kruzkoch sa zoznamis s ludmi, ktori maju podobne zaujmy. Na zaciatku sa im ale radsej enzdoveruj! Nikdy nevies kto je aky. Az neskor ked zistis komu sa da verit.

vysmech ignoruj, alebo odbi vtipnou hlaskou - prave preto s ati tolko smiali, lebo videli ze at to lame. Ked som bola mala kruto sa mi smiali decka na ZS (hlavne tie bohate, co prstom nepomhli amali prachy!!! ja makam dodnes na sebe aby som sa uzivila a oni prstom nepohli a smiali sami ze mam sveter po bratovi, co som im nepovedala, no mysleli si to - nikdy na to nezabudnem, no zaroven nebudem taka svina ako oni! s hrdou hlavou napredujem :))

odisla som zo ZS na 8 rocny gympel, tam to bolo o dost lepsie, nasla som si zopar blizkych kamaratok, s ktorymi sme blizke kamosky dodnes :)

tiez som ako decko bola pri sebe, deti sa nevedia kontrolovat az tak na vine bola moja rodina- davali mi taky isty velky obed ako zjedol moj otec, vsetko varili stucnou smotanou!!! no ja som im povedala ze "zo mna tlusta svina nebude" a urobila poriadok: ranajky musli(alebo ovocie ) , obed si obcas doprajem aj s dezertom alebo cokoladou tak sa o mna neboj, ale snazila som sa ho mat zdravsi. Mastne veci vobec nejem a pravidelne cvicim. Paci sa mi moja postava, som vysoka a stihla :). skus takyto rezim, a ked sa ti budu smiat ze nameisto bielje bagety so salamou jes musli, neries to! :) chod za svojim cielom:)
preco si bola pri tele? robila si s tym nieco? skus popracovat na tvojej postave, kazdy am sice inu genetiku, no skus chodit cvicit - po kazdom cviceni sa ti vyplavia endorfiny a s nimi - ti porastie sebavedomie, neskor zbadas pozitivne zmeny postavy :)

a aj keby si nebola zrovna modelka, aspon dostane spostavu do akotak peknych tvarov, mam niekolko kamosiek co su pri tele, ale maju pekne prsia vdaka tomu, nie su neforemne pri tle ale symetricky, a la Marilyn, chlapov to ku nim pritahuje kedze kazdy ma iny vkus :) Akoze nie som supermodelka, ale ludom s apacim a citim sa sama so sebou dobre, komplexy neriesim, staram sa o seba a som so sebou spokojna :).

a co sa pleti tyka, tu ovplyvnuje hlavne strava a hormony, ja som mala akne dost vazne na strednej, pomohol mi este krem Eclaran od koznej, stal iba 100sk (vtedy neboli eura) a bol +ééx lepsi ako rpedrazena kozmetika m ktora bola pre mna draha, brigadovala som na nu, rodivcia mi tiez pomahali velmi, no nepomahal mi at kozmetika. Tak hlavu hoire, z mastnej pleti aj vyrasties :)

momentalne mam 23 rokov, som stastna, aj ked mam kopec problemov -napr. si hladam pracu po skole co bduem robit a ako s auzivim v nasej krajine so zufalymi platmi,. alebo v zžahranici kde slovaci ale catso robia podradne joby, ale som stastna, posunula som sa ovela dalej, dopredu , mam skvelych blizkych priatelov, milujucu rodinu :)

tiez som mala brutal hadky s fotrovcamio, nechceli ma pustat von a vstekych mojic rpiatelov aj nepriatelov hej, boli velmi prisni, no zmenilo sa to, som starsia. A zmenilos a to ze som sa snimi VADILA a presadzovala som svoje nazory logickymi argumentami, vymyslala kompromisy. Nadaj sa:)

moj vztah s bratom tiez nebol idealny, ponizoval ma, ale uz s ato zlepsilo:) momentalne nebyva s nami.

Myslim si, ze napriek mnohym problemom ktore mi vyrasia, som stastna, aj vdaak dobyrm ludom okolo mna, mojej pracovitosti na mojich planoch a mojim zalubam.

Vsetko je o optiomistickom mysleni a umeni "citit dazd, nie len zmoknut" (Some people feel the rain, others just get wet. Bob Marley)
dufam, ze som ta motivovala dostatocne.

Drzim ti palce a ozvi sa :)

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Je to sociálna fóbia? alebo? - Fórum - ZDRAVIE.sk