Nevstupujem do vzťahov.

Neviem,či toto nazvať problémom. V marci som oslávila 20 rokov a mám za sebou len jeden vzťah. Nikdy som nebola ten typ, čo potrebuje niekoho len na jednu noc, dokonca tá "láska" sa skončila tak,že k sexu ani neprišlo. Boli sme spolu zhruba 10 mesiacov. V podstate teraz, s odstupom času to ani neľutujem, aj ked vačšina ludí by si asi klopala na čelo,keby sa dozvedeli že sme fungovali bez sexu. Toto už neriešim,ked to prídee tak to bude a kto s tým má problém,hold, smola. Čo ma skor trápi je to, že veľmi ťažko dokážem nadviazať vzťah . Po tom prvom, nevydarenom som sa akoby obrnila voči tomu. Mám kopec spolužiakov, kamarátov, ktorí su vačšinou zadaní, ale aj slobodní. S niektorými sa viem lepšie porozprávať, ni sú škaredí, no ja ich stále vnímam ako kamošov. Bojím sa, že opať niečo nevyjde, že sa sklamem a tak radšej zostávam v rovine kamaratstva, ako nemať šťastný vzťah. Neviem, či som taká prieberčivá, ľudia hovoria máš čas, neponáhľaj sa... Ale. Čo ak čakám na niečo , čo nikdy ani nemusí prísť ? Jednoducho sa bojím že prepásnem niečo, čo nemám. Nie že by o mna nebol záujem, ale ja v každom vidím kamaráta. A pri tom chcem niečo viac,chcem lásku ! . A nemusí to byť dokonalosť,lebo viem,že tá ani neexistuje....