Dobrý mám 19 rokov a taký problém nemôžem (nie nechcem) sa ľuďom pozrieť do očí. Ani čo sa týka rodiny ani kamarátov. S rodinou to nevadí lebo už sú na to zvyknutý odkedy som bol malý. Ak sa pri konverzácii napríklad s priateľmi niekomu "nasilu" pozerám do očí ani neviem presne opísať ako sa vtedy cítim každopádne po chvíli sklopím zrak. Ešte som si všimol jednu vec a to, že sa mam veľký problém sústrediť na to čo priatelia hovoria pokiaľ sa niekomu pozerám do očí. Niežeby mi ušla podstata rozhovoru ale niektoré veci akoby som si nepamätal presne. Dosť to prekáža hlavne keď stretnem s partiou niekoho nového a niesom schopný sa mu pozrieť do očí. Takto už o mne 3 dievčatá povedali, že som nejaký čudný po 10 minútach čo ma poznali asi preto, že miesto na nich som pozeral na chodník.
Inak od malička mám problém si zohnať kamarátov vždy som bol skôr typ ktorý sa hral sám namiesto s kamarátmi. Píšem to pretože si myslím, že to môže spolu súvisieť
Mam problém niekomu sa pozrieť do očí
s toho vyplyva ze som mozno psychycky chory? s toho niesom nadseny.
patrik, mozes mat talent na ine veci. taketo deti mavaju velke vlohy.
ano myslim ze je to dedicne, aj psychicke poruchy byvaju dedicne.
Aspengerov syndrom nevies mi povedat ci je to dedicne cize ci niekto iny v rodine to moze mat ak to mozno mam ja. Pretoze ked tak nad tym rozmyslam pise sa ze ma to nieco spolocne s autizmom a mama bratranca o ktorom moj oco vravi dost vela rokov ze ma nieco ako autizmus malo co povie tiez sa nepozera do oci a je to na nom vidno dokonca aj ja vidim ze nieco na nom je ine.
Ma perfektnu pamet cuddzie jazyky su pre neho malina ale to aj pre mna myslim ale ze on je v cudzich jazykoch este lepsi. A robi perfektne obrazky ja malovat vobec neviem moje malovanie je aj ked mam 19 ako keby obrazky robil 4 rocny a to neprehanam
ved nemusi vsetko sediet. nakoniec, nie je dolezite, ako sa tvoj problem vola,ale ako sa da vyriesit.
No ked citam o Aspergerovon syndrómome dost veci sedi na mna ale nesedi to zeby som mal problem s stale rovnaky m usporiadanim veci to nesedi nemam potrebu aby veci boli zdy na tom istom mieste a tiez nie zeby som bol problemovy doslova nikdy so mnou nebol problem v skole nikdy ziadny zapis zhorsena znamka zo spravania nikdy som sa s nikym nebil a to doslova a tiez niesom precitliveny na zvuky jedine PC ked ho rodicia chceli dat s izby prec mal som s tym riadny problem s tym suvisi a jdalsia vec v texte sa pise ze taketo deti si najdu jednu cinnost ktorej sa venuju dlho a to je prave PC bol som a podstate aj som za nim cely den to je tak 7-10 hodin teraz mam nejaku tu pracu tak az tolko nie ale aj tak je to vysoko nad normalom. V texte na wikipedii sa pise o motorickej neobratnost ta sedi tam dokonale vsetko dokonca aj veta co ma zarazilo U mnohých detí sa vyskytujú netypické pohyby pri behu alebo chôdzi. Ano ked chodim nechodim celkom normalne a setci mi hovoria ze chodim ako "reper" ale takto chodim co si pametam. Ano mam aj tyky teda vraj. Viem ze etse na zakladke mi diagnostikovali poruchu pozornosti urcite nie vsak aspergerov syndrom. Cize sedi toho dost ale su tu veci ktore nesedia.
Aspergerov syndróm je často spojený s motorickou neobratnosťou. Mnohé deti majú problém s činnosťami, ktoré vyžadujú manuálnu zručnosť, napríklad so zaväzovaním šnúrok, obliekaním, používaním príboru. Nemotornosť sa môže prejavovať pri jazde na bicykli, skateboarde alebo korčuliach. U mnohých detí sa vyskytujú netypické pohyby pri behu alebo chôdzi. Objavujú sa aj problémy s uchopením pera – písmo takýchto jedincov sa často stáva nečitateľné. Najmenej postihnutá býva schopnosť plávať, hrať golf, skákať na trampolíne a jazdiť na koni – niektoré deti s AS dosiahnú v týchto športoch výnimočnú úroveň.
sk.wikipedia.org
U ľudí s Aspergerovým syndrómom rozlišujeme päť typov sociálneho správania: osamelý, pasívny, aktívny, formálny a zmiešaný. Pre deti s osamelou formou sociálneho správania je charakteristické odmietanie fyzického kontaktu (maznanie, hladenie) s rodičmi a ďalšími blízkymi osobami, vyhýbanie sa sociálnym situáciám, odmietanie komunikácie. Takéto deti nejavia záujem ani o kontakt s rovesníkmi. Nenadväzujú očný kontakt. Obvykle majú nízku mieru empatie a znížený prah bolesti.[9]
Pasívne deti kontakt s ostatnými akceptujú, ale sami ho iniciujú len zriedkavo. Sociálne aktivity (stretávanie s novými ľuďmi, oslavy) im však väčšinou neprinášajú potešenie. Majú obmedzenú schopnosť prejaviť svoje potreby, robím im problém s ostatnými zdieľať radosť, poskytnúť druhým útechu alebo sa s nimi deliť. Takéto deti majú veľmi nízku mieru spontaneity, bývajú pasívne, hypoaktívne.
tak tak slnečnicaa ,len si patrik daj pozor ,aby si sa moc blizko nepribližl hlavou k dotičnek, bo si bude mysliet ,ze si škuľavý
viem co myslis :-) ja sa tiez akosi vypinam ked sa pri rozhovore pozeram niekomu do oci, akoby ma tie ine oci vypli mozog a ked rozpravam ja, tak tiez sa pozeram mimo snazim sa kusok pozerat do oci a potom odvraciam zrak ako ked clovek premysla, neviem ani som si neuvedomila kedy to zacalo ci to robim cely zivot...ja zase mam rada spolocensky zivot radsej som s niekym ako sama, tak si nemyslim zeby to mohlo mat pricinu v samote hmm aj ked ako mala som mala nejake problemy v kolektive...
