chcem vas poprosit o pomoc. sam som zaskoceny z toho, co sa mi prihodilo. ale neviem si s tym rady. mal som nejake problemy a hladal som psychologa. tu na fore som sa docital o psychologicke lube albertovej. pisali tu ludia, ze im velmi pomohla a tak. tak som si o nej nieco pozrel na internete a nasiel som same dobre referencie aj na inych forach. preto som uz nevahal a objednal som sa k nej. az potial je vsetko v najlepsom poriadku. prisiel som na stretnutie a citil som sa naozaj velmi prijemne a slobodne. fakt to co sa pise ze je chapava a velmi priatelska je aj pravda. lenze...
a to lenze je ten problem. to prve stretnutie sa nejako pretiahlo, kym som zo seba vsetko dostal tak to trvalo nieco vyse tri hodiny. odchadzal som taky nejaky lahsi a spokojny. asi o mesiac som si povedal, ze by som sa s nou chcel este aspon raz stretnut a porozpravat. sice sme sa ten prvykrat dohodli na nejakych rieseniach, ako mam postupovat a tak a celkom sa mi to aj darilo. no ale aj tak som mal pocit, ze este by som k nej rad zasiel. tak som jej zavolal a spytal som sa, ci ma moze este raz prijat. ona sa smiala, ze si mysli, ze to zvladnem aj sam a ze mam este vyckat, ci to naozaj potrebujem. tak ze ano, povedal som ze dobre, teda pockam. no a o asi dva tyzdne som mal take nejake uplne vnutorne nutkanie ze fakt chcem este raz za nou zajst. tak som jej zase zavolal. tak uz mi dala termin a asi o dalsie dva tyzdne som teda prisiel.
a hned od zaciatku som mal taky nejaky divny pocit. najskor som vobec netusil co to je, preco mi je tam tak velmi dobre. no fakt sa s nou perfektne da porozpravat. a asi az tak o hodinu a pol som si odrazu uvedomil, ze uz viem co sa deje. ze som sa skratka do nej zalubil. no a to bol strasny pocit. lebo aby bolo jasne: ja mam 43 rokov a ona podla toho co mi povedala ma tak asi okolo 60. a obidvaja mame rodinu. my sme sa nikdy, ani ten prvy raz nerozpravali o jej rodine ani nejake naznaky o nejakom moznom vztahu.
ja ked som potom ten druhykrat odisiel som si to cele analyzoval a bolo mi jasne, ze cele je to nezmysel a beznadejne. aj som sa snazil si nahovorit, ze sa mylim, ze to nie je laska, ale jednoducho mi je s nou dobre a ona je taka chapava a velmi prijemna. ze to vo mne vyvolalo take pocity. ale bolo to zbytocne. ja proste na nu naozaj myslim ako na zenu, do ktorej som sa zalubil. a som si tym uplne isty. samozrejme som jej to ani slovickom ani gestom nenaznacil, asi by som sa pred nou dobre strapnil. takze ona vobec nic netusi a zije si dalej svoj spokojny zivot. zato ja sa hrozne trapim. moja manzelka je momentalne uz druhy rok v usa aj s dcerou, ktora tam chodi do skoly. mali sme taku rodinnu krizu a vyriesili sme to takto. nechceli sme sa rozvadzat ze sa uvidi, ci sa to nejako zlepsi ked si dame od seba trocha pauzu. mne rodina dost chybala, ale mam dost hekticke zamestnanie tak som to nejako ustal.
no a teraz uz vobec nemam zaujem zit so svojou manzelkou. neviem co robit. ked sa nad tym racionalne zamyslim je mi jasne, ze albertova by nikdy kvoli mne neopustila svoju rodinu. neviem ani ci jej to mam povedat. kedysi som mal nazor, ze k sebe patria partneri len primeraneho veku, teraz mam pocit ze keby mala aj 160, bolo by mi to jedno. mam ju fakt strasne hlboko v sebe. jediny clovek ktoremu som sa zdoveril je moja sestra. ta cita vselijake duchovne knihy a povedala mi, ze to musi byt nejaka karmicka vazba mozno z nejakeho byvaleho zivota. ja ale takym veciam vobec neverim. a keby to tak bolo, tak aj albertova by ku mne nieco citila. ona sa ale ku mne sprava iba ako ku kazdemu inemu. ved vsetci pisu o nej to iste, ze je k nim ako mama atd, ze je chapava a priatelska. no a to znamena ze ked je taka ku mne, nie je to nic mimoriadne. keby to bolo inak, uz by som to vycitil. uz k nej chodim uplne nasilu, stale si nieco vymyslim, ale je mi jasne, ze to tak dlho nevydrzi, mozno ma onedlho posle do prdele. ved dokola meliem to iste.
prosim vas, poradte mi ako dalej. ak je tu niekto z vas kto ju dobre pozna, napiste mi, co mam robit. ci jej to mam povedat alebo co ine sa da podniknut. ja viem, ze sa spravam ako pubertak, ved aj mne to tak pripada, ale toto je silnejsie ako rozum. v takej situacii som nikdy nebol ani ked som mal dvadsat. vtedy skratka ked aj som bol zalubeny, tak som to tej babe povedal a riesilo sa to. tu som uplne ochromeny. vsetko je proti mne: spolocenske zvyklosti, vek, rodinne vazby. a samozrejme aj jej nezaujem o mna ako muza. da sa s tym vobec nieco robit? nieco ine ako sa na to vykaslat. prosim vas neposlite ma do prdele aj vy. skuste sa na to pozriet trocha inak, mozno nieco vymyslite. predsa len viac hlav viac rozumu. dik!
Čo by ste urobili vy?
ma toto nejake pokracovanie? by ma zaujimalo. alebo zas dalsia zaspata tema?
tak na tom videu snad nie je podstatne, ako albertova vyzera, ale o com to cele je. nielen o zdravotnej starostlivosti a pristupe lekarov, ale aj o sile myslienky. a o pevnej voli, ta nam mnohym chyba. bohuzial casto aj mne.
Teraz som dopozeral - ozaj zaujímavé :)
baterka: zaujimave video.
na tom videu nevyzera vobec tak staro ako tu vsetci pisete. neviem kolko ma rokov ale stara nie je. a on tiez uz nema dvadsat, tak co.
ale uz sem nepise, asi uz spolu chodia :-)
túto tému som si tu prečítala už dávno, ale tiež sa mi to zdalo trocha šiši. hlavne aby sa nejaký mladý chlap buchol do starej ženy. včera som tu ale objavila na jednej téme toto video a tam je albertová naživo a aj nejaké fotky asi z jej mladosti, je to hneď v úvode toho videa. teda aspoň predpokladám že sú to jej fotky, aj je tam istá podoba so súčasnosťou. tak v tej mladosti by som si to vedela predstaviť, ale teraz je to predsa len už stará žena. hlavne pre tridsaťročného muža.
ja nie som toho nazoru ze by sa taketo veci mali lekarom alebo psychologom hovorit. s tym sa musi kazdy vyrovnat sam. aj mne sa stalo nieco podobne a ked som sa zdoveril tak som na to doplatil. lepsie je mlcat.
Michal..hm,nuž ja to chápem...asi by si jej to predsa len mal povedať,ale s tým ako postupne si to začal vnímať a pozorovať...a povedz jej aj prečo,že aká je skvelá,úžasná osoba ako si jej mohol dôverovať atd...on ato podľa mňa pochopí ale kedže je profesionálny psychológ tak sa k tomu tak postaví vecne a triezvo,ale určite bude dbať na to aby tie tvoje ,,vzniknuvšie,,:))to je ale slovo..city nezranila ale vysvetlila ti to pre teba prijateľným spôsobom,možno aj z tej zaľúbenosti ťa nakoniec vyseká:)
Pacientka, ja som si s tebou pisala na azete asi pred tristvrte rokom, mozno si uz nepamatas. Hovorila som ti, ze toto ti asi tazko vyjde a suhlasim teraz s rambou, ze v zaujme vas oboch by si sa mala ist liecit k inemu lekarovi, chvilkami som az mala pocit, ze ramba je ta lekarka, ak sa mylim tak sa ospravedlnujem, je to len moj pocit...kazdopadne tieto veci su velmi chulostive a zdoverit sa s nicim takym cloveku, o ktorom vies, ze je hetero, nebol dobry napad. Ja som ti spominala, ze na pokeci mas rozne miestnosti, kde su podobne orientovane zeny a mozes tam spoznat uprimnu dusicku, ktora ti tvoje city opatuje, a nie sa zbytocne trapit nad niecim tak nedosiahnutelnym. Michal K. teba uplne chapem, clovek cely yivot hlada lasku a cloveka, ktory mu bude blizky, necudo, ze si sa do dr. Albertovej zalubil, lebo ona ti ten pocit dala. Tiez ale bud nohami na zemi a realne si zhodnot svoje sance, myslim, ze nie si jediny, ktory ju tajne lubi, takych pacientov ona uz iste mala viac. Ber ju aj nadalej ako svoj vzor zeny a snad raz podobnu najdes aj sam.
toto su dost bezne situacie. kto s tym robi tak vie, ze sa to stava castejsie nez by sme si mysleli.
