Dobrý deň, už neviem čo mám robiť preto sa obraciam na vás. Mám taký problém že mám často pocit že sa mi chce plakať a úplne mi je ľuto za niečim. Mám 16 rokov. Alebo poslednú dobu mám strašný pocit že som sám že nikoho nemám. Ak s niekým hovorím tak v pohode ale akonáhle som sám tak ma to zožiera. Prosím vás čo je so mnou? :(
Je mi do plaču
Prečomír
xy:)
aj mne je, ked vidim tie ceny v obchodoch
bumbacik
tak v tom ta plne chapem. Ja som mala stastie, ze na strednu isli aj kamosky, s ktorymi som sa poznala este zo zakladky, pretoze na strednej sme mali velmi zly kolektiv a okrem dvoch ludi, som sa tam neskamaratila s nikym. S ostatnymi spoluziakmi som nevedela najst spolocnu rec, vzdy riesili len piatkove rozbijacky a pod. Mimo skolu som si kamaratov nenasla..nie som moc komunikativny a spolocensky typ a ako som uz spominala bola sme len uzka partia kamaratov. Teraz som uz vsak na vyske a spoznala som vela fajn ludi :) je to uz predsa len o niecom inom ako na strednej skole a ja som sa tiez hodne zmenila. Takze nezufaj, myslim, ze budes mat este kopec prilezitosti spoznat ludi, s ktorymi si budes rozumiet a naopak oni budu rozumiet tebe a akceptovat ta, taky aky si.
Prečomír
Dakujem obidvom :) ...ja mám kamarátov ale keď ti mám pravdu povedať tak ma to s nimi nebaví riešia len alkohol a marihuanu. Teraz som bol pár krát s inými kamošmi ale mám taký pocit že ma k sebe nechcú :(.
bumbacik
tiez som mala taketo obdobie zhruba pred dvomi rokmi, mala som 19. Doteraz neviem z coho to bolo. Asi pol roka som mavala smutne nalady, zrovna depkami by som to nenazvala, ale stale som bola smutna a nevedela som si to vysvetlit. Vzdy vecer som si pustala sladaky a revala, az kym sa mi neulavilo. Potom som si tak neplanovane nasla jednu zalubu, ktorej som sa venovala den co den, pritom to nebola zaluba, ktoru som vykonavala v kolektive a ani neviem ako same od seba mi to preslo. Myslim, ze velku rolu zohralo aj to, ze som predtym vela volneho casu travila pri PC. Cele dni som bola len sama zavreta v izbe a surfovala po nete, hrala hry a pod. S kamaratmi som sa vidala len v skole, nemala som priatela a s rodicmi som sa vidala len medzi dverami, ked sme popri sebe prechadzali, riesila som s nimi len to najnutnejsie. Neviem sice, ci je toto tiez tvoj pripad, ale neuzatvaraj sa do seba, chod medzi ludi, nesed doma sam a nelutuj sa, lebo to ti nepomoze. Najdi si nieco, co ta bude bavit a naplnat. Viem, ze sa to lahko hovori, ale sebalutostou nic nezmozes. Myslim, ze takymto obdobim sme si presli viaceri.
tpch
Asi ano. Menej sa pozoruj a viac zi.
Prečomír
Myslíš že to prejde samo?
tpch
Emocionalna nevyrovnanost v puberte napriklad.
