Mám priatela už vyše 5 rokov, žijeme spolu v jeho byte, v jeho rodnom meste. Žili sme predtym spolu niekolko rokov v zahraničí kde sme sa aj spoznali, takže sa dokonale poznáme so všetkymi chybami. Obaja máme 28r. Čo ma trápi je, že priateľ ma doteraz nepoziadal o ruku, teda žiadne zásnuby a ani svadba su v nedohladne a o dietati mozem asi len snivat. Minuly rok na jesen ma to zacalo nejak vnutri trápiť, zacali sa vo mne asi prebudzat tie materinske pudy alebo ako to nazvat, jednoducho som velmi chcela uz nasu rodinu. Tak som zacala vytahovat tuto temu pred priatelom, ktory samozrejme znervoznel a po takych mensich "debatach" sme dospeli k nazoru ze mame cas. Pretoze poviem otvorene, financií moc nie je, zijeme od vyplaty k vyplate. Teraz vsak posledne tri mesiace ma to neskutocne trapi a zacinam mat z toho normalne depresie. Na jesen som sa jednoducho odhodlala sa s nim do očí porozprávať o zásnubách a tak..tak mi povedal že to plánuje, že chce aj svadbu aj všetko ale ked sa trochu dostaneme do penazí..a tym to skoncilo, no vo mne sa pochybnosti a smutok len prehlbili. Asi o tyzden na to som mu povedala že asi pre neho nie som dost dobrá, alebo co, kedze po 5 rokoch ma musi dokonale poznat a vie ci ma chce ci nie, a peniaze su len vyhovorka. Asi tyzden sme mali hrozne dni, akokeby som mu zatala do ziveho a v jeden vecer ma zavolal na víno a povedal ze asi som mala pravdu, lebo on si asi naozaj nie je isty. Vraj problem nie je vo mne, lebo som dokonala ale on to ma v hlave proste cele domiesane. Keby som si vtedy nerobila vodicsky kurz tak som v momente zbalena a odchadzam. Tak som mu povedala ze fajn, dokoncim kurz a kludne odidem, taketo vztahy jednoducho ja nemusim, kde si niekto nie je niekym isty. Ale ked sme prisli domov, rozplakal sa, ze o mna nechce prist a vsetko je to o peniazoch, lebo sa mu nedarí a on chce proste aby sme sa mali lepsie. OK,dokoncila som pred tyzdnom autoskolu uspesne..a mala som plan ze odidem. Od vikendu myslim len na to co s nasim vztahom. Vcera som sa ho opat narovinu opytala ci planuje nieco, ale opat ta ista odpoved-nie su peniaze a on nechce kupit hocijaky psten, jednoducho vsetko bude ked sa dostaneme do penazi. Teraz sedím v upratanom byte, a chyta ma panika, co mám robit. Nenormalne uz tuzim po babatku a svojej rodine. Alebo aspon byt zasnubena s vyhliadkou na svadbu, vsetky moje kamosky uz su davno aspon vydate a tiez nemaju peniaze ale beru to v pohode. Uz sa citim tak trapne aj pred sebou, jak keby som zobrala o prsten alebo o čo. Mam aj pocit ze uz je to stratene, posledne mesiace preto aj mam vybuchy hnevu, ide mi na nervy jeho rodina, nikoho tu nemám, ani jednu dovernu kamosku, mame nedokonceny byt, malo penazi a este aj toto. Ale ked odidem co tym ziskam? No na druhej strane, aj priatel si to priznal ze on je ten tip, ktoremu dlho trva kym sa pre nieco rozhodne a ja zas nechcem mat prve dieta v 35ke.
Ma niekto podobnu skusenost, alebo nejake rady, potrebujem len iny pohlad na vec..Niektorí známi mi radia aby som to ukončila, pretože sa chlapec asi boji zodpovednosti, a vyhovuje mu ze ma navarene, oprate, sex ale nik od neho nic nechce a peniaze su len vyhovorka pretoze nikdy nebude tolko penazi aby si clovek povedal ze ma dost na vsetko. A mam taky pocit z neho aj ja :(
Priateľ sa nemá k "činu"
Barborka27 mam 30 rokov. Akurat som sa vytocila, prisla som z obchodu a manzelovi som kupila dva casopisy, aby si mal co citat a zistila som, ze mi ich nepribalili. Dobre, co? Hlavne, ze zauctovali. Chcela som sa vratit do obchodu, ale tolko je na ceste aut, ze to nema zmysel.
Zda sa, ze aj vy ste spolu stastni, tak si to nekaz:) Neboj, neskoncis ako rodicia, prave naopak, mozes sa poucit z ich chyb.
anamarie a kolko mas rokov ak mozem vediet?
tak to prezivate peknu manzelsku idylku, aj my s priatelom sme radi sami, aj ked sem tam si vyjdeme von so znamymi alebo ich zavolame k nam, ale nikdy ma nejake diskoteky a zábavy nebavili..skor take posedenia s priatelmi. Alebo ja zostanem hocikedy doma, ale priatel si ide niekde von s kamosmi sadnut, to mi tiez nevadí, nie je to casto a zas nemozem ho oberat o kamosov, to by som nikdy nerobila, a viem ze sa nenapije a nepride domov robit bordel,ako to niektorí maju vo zvyku..
xxx no strach z toho mam aby som neskoncila ako moji rodicia, ale sak kde je napisane ze deti dopadnu ako ich rodicia :) takze iste obavy tam su ale myslím pozitívne :))
Barborka27 a xxxxxx ano, to je pravda, v dnesnej ekonomickej situacii nie je bohuzial ani zamestnanie istota:( Nasi rodicia to mali aspon v tom lahsie, ze ked sa zobrali dostali byt, deti chodili za nominalnu sumu do jasli, skolky, ze mal niekto pracu sa bralo ako samozrejme...
Ja ludi nepocuvam, vacsinou ti, ktori sa brali velmi mladi jajkaju, ze si neuzili zivot, ze sa ten druhy zmenil... Ani zname, ktore by chodili po zabave mi nic nehovoria. Ja zijem s manzelom od mojich 21 rokov a nikdy v zivote som nechodila na diskoteky a podobne, nelaka ma to. Najradsej to mam tak, ako teraz, ked ma manzel dovolenku - sedime spolu cely den pri krbe. Dom zamknuty na dva zapady, neotvorime ani svatemu. A stale hovorim, ze keby som vedela, ake je super byt vydata, vydala by som sa ovela skor:) Ja som zacala naozaj zit az vtedy, ked som zacala zit s manzelom.
My babatko este zatial bohuzial nemame, snazime sa on pat mesiacov. Dufam, ze sa nam uz skoro podari.
no nakoniec prideme na to ze mas strach z toho aby si neskoncila ako tvoji rodicia, teraz sa s nim citis perektne tak by si si to rada poistila s tou svadbou do buducna...? alebo sa mylim... ja to berem zase opacne ze sa bojim svadby aby som tak nedopadla :)
ono, nik nám nepovie, robte toto alebo hento a budete stastné.. to je to
no, ja som sa zaprisahala ze chcem mat ine manzelstvo ako mali naši..kedze oni sa rozviedli.. ale neviem ci deti predsa len nepreberaju zlozvyky a navyky po rodicoch :D ja mam z toho niekedy az paniku
ozaj ked sa nad tym tak zamyslam dnes, otec je od mami tiez mladsi a isiel do manzelstva ako 24 rocny...a mam pocit z ich manzelstva ze tiez z neho obaja nemaju velmi velku radost...mozno si z toho nejake ponaucenie vezmem...
tak asi vsetky mame takyto romanticky sen :) ale ved mozno ze sa ti podari ho zrealizovat...mozno vas take problemy obidu a nebudete musiet riesit az take zavazne problemy...
xxx mas pravdu..ako to tu cítam, mam tusim nejaku moc romanticku predstavu o manzelstve a pod.. :) hádam este tie moje tuzby po vydaji a detoch prehodnotím :D
vies tazko pomozes niekomu, kto o pomoc nestoji... ked je niekto namoceny v depkach a chlaste pomoze jedine ze si vstupi sam do seba ze si uvedomi hodnotu zivota...
