Reakcia blízkych na zneužívanie

Ahoj, síce to bolelo jak sviňa, ale prebrala som to na viacerých psychoterapiách a jedine toto mi pomohlo (pretože s jedným z agresorom stále žijem v spoločnej domácnosti, takže si vieš predstaviť, aké to asi je), posun o 99% dopredu. Takže na tvojom mieste by som sa vydala týmto smerom.

ahojte,
som tu prvý krát, este som nikdy nepisala o tom na internete co sa mi stalo, no citim ze to musim zo seba vydat! ked som mala 15 priatel mojej maminy ma tyral fyzicky a zneuzival ma sexualne, saozreje nikto si z toho nic nevsimol pretoze robil to opatrne a ne nikto neveril.nemala som kam ist a ani skolu som nemala dokoncenu, ked so uz bola psychicky uplne na dne odisla som od svojej maminy, prerusila som vsetky kontakty s tym clovekom, ked uz bolo neskoro i uverili co mi urobil ale uz sa to stale, uz bolo neskoro, yslela som si ze uz som sa z toho dostala som stastna a uz je to 10 rokov co sa to stalo, no posledny mesiac mam nocne mory, aj ked vobec na to nemyslim a nikto mi o tom ani nerozprava vsetko prezivam znova a znova v podobe snov.Mozno trapi ma niekde ze ho nikto zato neodsudil a ze to nebolo doriesene no ja len proste chcem ab y sa to skonccilo, vy ste to ako zvladli? dakujem

Nikdy nebudem obhajovať skutky pedofilov, no viem to pochopiť. Odsudzujem ich konanie. Sú to ľudia, ktorí sa musia dostať do potrebných zariadení. Pedofilia sa nedá vyliečiť, urobia to vždy a znova. No nie každý, kto zneužíva je pedofil.
Mrzí má, že zneužívanie je natoľko chúlostivá vec, že o tom spoločnosť nechce počúvať. Častokrát odsudia dieťa, či mladé dievča namiesto násilníka lebo ona provokovala, lebo nepovedala nie, lebo to neoznámila. Bez toho, aby obete o tom rozprávali ľudia nikdy nepochopia, prečo deti vtedy konajú ns prvý pohľad nelogicky. Sú to príbehy tisícok žien. Hovorte o tom, nech deti, ktorým sa to deje vedeli za niekým prísť a zdoverit sa. Nikto by nemal mat bolestné spomienky na detstvo. A tie, čo.trpia pre minulosť aj dnes, bojujte za seba. Pomocou psychológov. Možno bude treba načas aj psychiatra, ale máte šancu na skvelý život, ked to všetko zvládnete. Zdoverte sa svojim najbližším, aspoň jednému, ktorý vas podporí a možno postrazi deti. A vedzte, že všetko, čo cítite, nad čím premyslate je prirodzená reakcia na neprirodzenu udalosť a tou zneužívanie je.

Neviem, či to brat vedel, bolo to pekne dávno. Asi nie. Každý z nás bol rád, keď sa mohol dostať z otčimovho dosahu. Druhému bratovi zlomil ruku, napríklad. Niekedy si vravím, že by som ho zabila, ale skôr za to, čo robil druhým, nie mne. Môže síce za to, že som dostala diabetes, ale tak čo už. Kašlať na to. Je to len minulosť.
Brat je o nejakých 7 rokov starší. Bola som malá a posraná od strachu, on sa mi síce smrťou nevyhrážal, ale ja hlupaňa som držala zobák. A stále si to vyberá daň. (Ale blemc, nechcem sa ľutovať.)
Nedávno som čítala článok o pedofílii, a neviem, či sám autor nebol na deti, pretože tých úchylov strašne obhajoval. Urobila by som im to, čo navrhuješ... pekne pomaly ich umučila k smrti, muhaha...

K tej Bi sexualite :-D mna tiez pritahuju zeny,obrazky zenskych tiel,predstava maznania sa,prsia.. Uff.ale nikdy by som sa neodvazila to naplnit. A s muzom som stastna,viem ze ineho nechcem,a nikoho medzi nas nevpustime.. Cize mozu len myslienky byt na nieco take. Urcite by som nikoho neodsudzovala za orientaciu :-D
A to ako si tvoj brat toto mohol dovolit ku tebe,o kolko je starsi,vedel ze to robi aj otčim? Je mi luto co sa ti dialo,a este v takom mladom veku.. :'( ja by som tymto uchylakom gule vyrezala bez narkozy aby si pamätali,kokos,by som ich dala do basy nech ich tam do riti davaju kym nebudu cely roz...svine hnusne uchylacke!!! Vrrr

Presne viem preco som ho chranila. bolo pre mna lepsie mat niekoho kto ma chrani ako nemat nikoho. Matka ma podla mna neznasala,neprejavovala opak,otec ma chranil ked ma chcela byt,dovolil mi ist von,zabavat sa,ist za frajerom..dal mi peniaze ked som potrebovala,co by som robila keby som to povedala. Otca by dali prec,a zit s matkou? Bola som mlada aby som sa dokazala starat o seba. Povedat som to povedala kamaratje a priatelovi,nikto s tym nic nikdy neurobil,neopytal sa ma ako a co dalej...ani neviem ci by som tym nieco vyriesila... Prostexmusela som to vydrzat.. A som rada ze to je ako tak za mnou.. Rozmyslala som o tom psychologovi... Neviemm... Neviem ako to mam povedat muzovi... zlatko,musim ist ku psychologovi,lebo...lebo..neviem..neviem ako to mam povedat,hambim sa o tom rozpravat s nim,a neviem ako o tom dokazem hovorit s inym... Mame dve male deti,takze tajne aspon zo zaciatku k lekarovi aa ist neda.. Musi ich strazit.. No musim s tym nieco robit,lebo nedovolim aby mi toto bralo stastie zo zivota ked uz ho konecne mam! Dakujem za pomoc. A zelam krasny novy rok,necj sme stastbe a nech sa tieto veci uz nikomu nedeju

Preco obete chrania nasilnika?
Na to je velmi vela odpovedi. Naprikald zo strachu (z neho, zo strachu z prezradenia, verejneho ponizenia a hamby). Takisto deti nie vzdy vedia rozlisit, ze je to pre ne zle. Mozno sa im to aj paci, ved ked nasilnik vie ako predpubertalne dievca vzrusit, tak nie je na tom nic zle, ze sa to dievca toho nechce vzdat (problem je v tom, ze svoju sexualitu objavia ovela skor ako maju a ze si castokrat neuvedomia, ze mat akykolvek druh sexu s rodicom je nepripustne). A mnoho dalsieho..
Nenavidim takychto chudakov, co dokazu rozhadzat dievcatu cely zivot.

Psycholog nema cakarne plne ludi. Objednava si ludi presne nas cas. Na kazde sedenie ma na konkretneho cloveka cca 50 minut. Sedenia byvaju raz za tazden alebo raz za dva tyzdne podla vytazenosti psychologa alebo podla potreby klienta. A ako zacat rozhovor? Stacia slova: bola som zneuzivana. A im tam klienti placu stale, takze nebolo by to nic neobvykle. Ked nebudes vediet ako dalej, urcite ti pomoze otazkami. Dolezite je o tom rozpravat. Nie len pisat. Neviem, ci to poznate (ale asi nie), no ked vyslovite nahlas co vas trapi v mysli, zvykne to pomoct. Nie je dobre, ze to stale prezivate znova. Vas sex moze byt plnohodnotny. Da sa vam s tym pomoct. Len treba zy psychologickou ist. Nie ste jedine na svete, oni sa s pripadmi zneuzivania stretavaju dost casto. Vedia, co robit. Velmi ucinna je technika EMDR, ma uzasne ucinky a kazda nova studia ju chvali. Len ked sa budete takto stale vyplakavat na internete nikam sa nepohnete! Chod na tu terapiu, terapueticky vztah je uzasny. Plny dovery a porozumenia, empatie. Pokial si sa s tym po niekolkych rokoch nevyrovnala sama, riskni to. Nemas co stratit. moze sa to len zlepsit. Ci mas pocit, ze si nezasluzis lepsi zivot? Ze si to nezasluzi tvoje manzelstvo? Nehovorte, ze nieco nezvladnete. Zvladnete a vsetko! Ved ste prezili velku traumu. Posttraumaticka stresova porucha sa da liecit. Preco si nedate poradit? :(
A ak mate myslienky na to, ze ake by to bolo, keby ste to robili vy, tak sa ich nebojte. Mysli na to kazda, co to prezila. Viem, ze si skvela matka. Len daj pozor, aby si voci detom nebola velmi uzkostliva. Aj v tom ti pomoze terapia. Ale treba rozpravat. Psychologovia su tu na to.

Maoam: Niečo zlé, ešte to tak. Ani to netajím (ale ani sa tým nevychvaľujem) a kto prudí, tomu hrdo poviem, že som na to hrdá :D
No, musím priznať, že s dievčaťom to bolo lepšie než s mužom (nemyslím teraz sex, ale vzťah). Akurát je trochu zložité nájsť si v takomto zapadákove priateľku... alebo sa len ja málo snažím?

ocka: Hm, obete často obhajujú či až chránia svojich tyranov, ale prečo, to absolútne netuším.
Mám takmer 20. Otčim ma zneužíval, keď som nemala ani 5, brat o pár rokov neskôr.
Čo tvoje pocity? Cítiš sa kvôli tomu menejcenná?