Ked deti odidu z domu

Príspevok v téme: Ked deti odidu z domu
vebe

Zaujimalo by ma ako prezivaju a riesia ludia situaciu, ked zrazu deti "vyletia z hniezda". Starsi syn studuje v zahranici a domov sa dostane len po skonceni semestra a mladsie dieta je tiez v zahranici na rocnom pobyte ako vymenny student v hostitelskej rodine. Nie je to jednoduche, po rokoch, co deti boli stredobodom nasej pozornosti (+praca), su zrazu prec.Je to zmena v zivote a clovek si musi zvyknut. Nezaujimaju ma posmesky ani trapne komentare, ale to, ako to riesia ludia, co sa v takej situacii ocitli

jajka001_

a co takto zohnat si domace zvieratko?
ale myslim ze je to len prechodny stav, ktory zvladnes a nepotrebujes sa o niekoho starat, len je to zvyk. starajte sa vzajomne o seba:)

vebe

Ono, nie som ten typ, ze sedim doma a rozdumujem ake je to tazke, ze deti su prec. Pracovne som dost vytazena, chodim cvict, behat,mam vela aktivit, takze na smutky nemam cas. Ale vo svojom vnutri citim tu potrebu, starat sa o niekoho, lebo tak som bola po cely cas nastavena a tento pocit sa tazko potlaca, rovanko ako som na tomto fore opakovane pisala, ze sa len tazko potlaca tuzba po detoch, ak to tak niekto citi. A nie je to hlava plna hormonov a "sliepkovitost" ako to tu raz niekto pomenoval, je to len obycajny a prirodzeny materinsky pud. Je to tak, ako to napisala Zewa, naucit sa zit aj pre seba.

xxxxxxxxxxxx

viem ze to bude mozno troska od veci ale nerozmyslala si ze by si si osvojila nejake dieta ktore nema domov? ak by si mala potrebu sa o niekoho este starat...

eam

Poznám ten pocit, mám tri dospelé deti. Viac menej som ich vychovávala sama / bývalý pil/, takže o to viac som na nich "závislá". Aj keď mám priateľa /bývame oddelene/, deti sú mi prvoradé. Ale vidím ako každý má svoju priateľku, priateľa, že sa majú radi, že mňa už tak nepotrebujú, tak sa s tým zmierujem, lebo vidím, že pri nich sú šťastní, a keď sú oni šťastní, tak som aj ja. Taký je život...:(

blondula

mozes byt rada a stastna,ze deti su na poriadku,maju pracu,studuju...i ked urcite je to pre matku tazke,ked su deti zrazu velke a su prec :-( dufam,ze budem stale nablizku :DDDD

jankaaaaaaaaa

davnejsie tu bola presne taka ista tema, bolo tam uz viacero prispevkov. skus pohladat, boli tam vseliake nazory a skusenosti rodicov aj deti..

zewa

Nikto ti tu nevycita stazovanie si, ani nariekanie. Je to dalsia etapa zivota. Ako ked dieta islo prvykrat do skolky. Bolo to stresujuce nielen pre dieta, ale aj pre matku napriek tomu, ze vedela, ze sa tam bude mat dobre. Clovek si casom zvykne na vsetko. Aspon je cas vybrat sa na vylet s partnerom. Alebo co tak skusit nejake studium? :) Dialkovo alebo Univerzitu tretieho veku. Hm? :) Len dolezite je nezostat SAM.

vebe

Tu nejde o nejake nariekanie a stazovanie si. Ja to hodnotim pozitivne, viem ze deti sa musia osamostatnit, ze musia raz vyletiet, viem, ze je to takto pre nich dobre, ale ako matka musim povedat, ze mi obaja strasne chybaju.Chce to cas, kym si clovek na novu situaciu zvykne

vebe

Ja detom nevyvolavam - viem,ze sa to nema. Viem aj to, ze ked nevolaju casto, tak je to preto lebo je im dobre a nemaju problem. To su veci, ktore som si racionalne vyjasnila. Som stastna ked zavolaju, ale nevycitam im ked nevolaju. No a co sa tyka vztahu, nuz je to tak ako pise jajka, ale prax je ovela tazsia, po 22 rokoch je vztah iny ako bol pred tym. Ono vsetko sa tocilo okolo deti a pracovnych povinnosti, clovek si ani neuvedomi, ze nebolo casu bavit sa o sebe samych a o vztahu.