Zdravím,týmto príspevkom by som chcel poprosiť o názor,resp. o radu od ľudí ktorý,si niečím podobným prešli.
Názory psychológov ma už v podstate veľmi nezaujímajú,tvária sa že všetkému rozumejú a pritom,ani z ďaleka netušia,
aké peklo človek s takýmito problémami zažíva.
Takže v skratke.Moje problémy začali zhruba pred dvomi rokmi,vtedy mi bola najskôr diagnostikovaná tetánia,
neskôr úzkostná porucha s obendantnými myšlienkami.Liečba:Fevarin 50mg/Večer.Po dvoch rokoch liečby,som sa cítil už úplne
fajn,a tak som sa rozhodol tieto lieky vysadiť(kedže som športovec,nechcel som sa ničiť chémiou).
A práve vysadzanie tohto "svinstva" sa stalo,akýmsi spúšťačom mojích problémov.
Začali ma prenasledovať myšlienky,že som sa zbláznil,že nad sebou strácam kontrolu,vkuse sa pozorujem a nakoniec som sa
do seba úplne uzavrel:(
Neviem ako ďalej,tie myšlienky sú neopísateľne nepríjemné.(napríklad,pozriem sa do zrkadla a hned ma napadajú blbosti,že to
niesom ja,a podobne...viem,znie to šialene:(ale niekde v podvedomí viem,že blázon niesom.
Ale takto to už ďalej nejde,nabral som odvahu a opäť som bol u psychiatra,vypočul ma a znova ma nechal pri tom Fevarine.
Lenže prešlo niečo vyše mesiaca,a vôbec nepozorujem zlepšenie...práve naopak,je to čoraz horšie a horšie:(
Svoju budúcnosť vidím zavretý v nejakej liečebni,proste som natom hrozne zle:(niekedy si myslím,že možno mám schyzofréniu.Lenže
žiadnymi paranojami,bludmi,halucináciami a podobne našťastie netrpím.
Myslím že to všetko čo sa so mnou deje,robia moje myšlienky,ale zbaviť sa ich je snáď nemožné.
Rozmýšľaľ som aj nad samovraždou,boli chvílky kedy k tomu už veľa nechýbalo,lenže nemôžem to spraviť,život mám rád,a ludí ktorých
milujem,by to veľmi bolelo...lenže bojím sa že príde zlom,kedy už inú šancu vidieť nebudem,a spravím to:(
Prosím poradťe mi niekto,čo mám spraviť,je ešte nejaká pravdepodobnosť že sa z toho dostanem?,alebo budem celý život odkázaný
prinajlepšom na lieky?,prosím o rady hlavne od ľudí,ktorý si podobným problémom prešli,ale budem vďačný za každú radu...som už
úplne zúfaly:((nevládzem...
Obsesie ma ničia...
Inak vela ludom.na podobne veci zabral Serlift
Ahoj neverila by som ale aj ja mam s tym obcas problem.Robis to ty sam svojimi myslienkami robis si sam zle.Tvoj vnutorny hlas je nastaveny proti tebe. Zmen to.Uvedom si ze si nicis zivot sam svojim namyslanim si! Led na teba pridu take myslienky povedz im v mysli Stop to nie je pravda! A zmen styl ako sam so sebou hovoris.ono je to dane tym ze mas velku fantaziu. Vsetko si si to vymyslel lebo vies ze je to mozne a uböizilo by ti to.Tvoje podvedomie ale aj ty to robis. Spravne je ze vidis ze ta to nici. Proste musis ovladnut mysel dobrom.Bojuje v nej zly s dobrym.vyber si toho pri ktorom sa citis slobodny.
zdravím ta deerfy,viem úplne presne čo prežívaš podla toho čo som si prečítal je to dost podobné mojmu problému ktorý mám už rok a pol ak chceš napíš na mail
varezzz111@azet.sk možme o tom pokecat a vymenit si nejaké informácie a rady budem velmi rád...
Deerfy, no neviem či sa ti už stav zlepšil, téma je z minulého roka. Ak áno tak je dobre, ak nie, tak čítaj. Dá sa vyliečiť, ale v prvom rade musíš, ty sám chcieť. Psychológ nevidí do tvojej duše, psychiater tiež nie, ten skúsi nasadiť lieky, no a uvidí sa. Obsedantné stavy ná veľa ľudí, len záleží ako ich to otravuje a či sa to dá udržať v rámci únosnosti. Obsedantné, vlastne znamenajú, nutkavé myšlienky a konania Ty sa musíš naučiť svoje myšlienky ovládať. Vôbec to nie je ľahké pre toho, kto sa spolieha len na lieky a lekárov. Lieky sú na upokojenie, skôr také podporné barličky, ale užívaj ich. Príde čas, keď ty sám ich nebudeš potrebovať. Spoliehaj sa na seba. Tie myšlienky idú samé, a ak sa ich chceš nasilu zastaviť, budú ešte viacej dobiedzať. Musíš navodiť ľahostajnosť, skús si sadnúť, a v tichosti pozoruj svoje myšlienky ako sa vynárajú a ochádzajú. Nestotožňuj sa s nimi, nechaj ich prejsť. Ako prídu, tak aj odídu. Môžeš sa s nimi skamarátiť a formou ľahostajnosti sa s nimi v duchu rozprávať, dohodnúť sa. Veľa panických porúch je z toho že prídu znova tie myšlienky, čo spôsobujú ataky a človek sa roztrastie a je mimo. Je to strach z vlastných myšlienok, čím viac sa ich bojíš, tým viacej dobiedzajú. Je vedomie a podvedomie. Treba sa naučiť ovládať svoje podvedomie, pretože ono v týchto chorobách víťazí nad vedomím tým, že ti posiela myšlienky, ktoré nechceš, ktorých sa bojíš. Prijmi tie myšlienky, nebráň sa im, sleduj ich, ale nestotožňuj sa s nimi, to znamená, nesmieš začať premýšľať a rozoberať, oni potom odídu, prestane ich to baviť. Skôr to ber trocha z humorom, ak sa ti nejaká nepríjemná vynorí tak si povedz....aha už si tu..no nevadí...čo keby si prišla až zajtra? No a zajtra - prísť nemusí. Ak vydržíš, výsledok sa dostaví, ale nie hneď.
Nechodím sem pravidelne, tak veľa šťastia.
Najdolezitejsie bude pre teba to, aby ta fakt dobre nastavili na lieky. Ak sa tak nestane, tak sice nieco budes brat, ale pomoze ti to ako mrtvemu kabat. A spravne nastavenie na lieky moze niekedy trvat aj polroka, rok. Tak ti prajem, aby ti to vyslo hned na prvykrat. Ak mas rad ludi okolo seba, tak radsej chod do nemocnice a nechaj sa nastavit na lieky.
ja mám tiež trochu no skor viac skúseností s touto chorobou , viem pár vecí že mi pomáha ked som vo veselej spoločnosti, ked je jar alebo leto a este sem napíšem pár bylín, ktoré by sa mohli pouzit v takej situácii: lubovník, medovka, valeriána.
a toto nerob, čo som ja posledným príspevkom urobila. nikdy si nerob zo svojho zdravia srandu. najmä nie verejne, lebo výjdeš ako hlupák. puberta je jedna vec a zdravie druhá. sme vážené osobnosti. zostaň v obraze :)
Katka,ani neviem čo ti nato odpísať,snád máš pravdu:),ale každopádne jedno velké DAKUJEM:)
Niekedy človeku,lepšie padnú takéto motivačné reakcie ako návšteva psychológa:),a zvláášť ked je úplne na dne...:),zajtra sa prekonám a navštívim fitko,dúfam že sa to časom dá dokopy:)
Je smutné že ľudia ako si ty,museli takto trpieť,lebo taktieš vidno že si super človek a ešte lepší psychológ;)
Neviem čo bude,no jedno však viem...ked sa to vráti do normálu,začnem si viac vážiť život,zdravie a všetko popritom.
To čo zažívam je peklo,ale ak je to len chvílkové obdobie,bude to k niečomu dobré...idem si lahnúť,tak sa maj pekne,a ešte raz vďaka:)
inak, ja som invalidný dôchodca, tak ma môžeš volať invaliďák ;))
