Obsesie ma ničia...

urazila som ťa ? dúfam, že nie :) ale je to hrozne zlaté vidieť, že chlapi ešte dokážu byť takýto citliví :)
ja si už idem ľahnúť, tak sa maj pekne a ak budeš ešte potrebovať poradiť, nechaj mi tu odkaz, ja sa ráno, alebo večer na to pozriem, dobrúúú :)

je možné, že toto robí depka s človekom :)
vieš, podľa mňa si jeden zlatý podarený puberťák ( a to teraz neber zle, je to nejaké pomenovanie ako dôchodca alebo tak :)) ), ktorý proste chce byť perfektný, nie je tak ? :)
a z toho si sa troška preťažil, tak ? :)
preto to sebapozorovanie, byť vždy ok, nad vecou, v pohode, sympatický, zlatý, pekný atď. :)
a tak ti jedno poviem, aj keď som ťa nikdy nevidela: toto všetko si, lebo to vychádza priamo z tvojho srdca, ty vysielaš túto emóciu :) a vôbec nezáleží, či kilo hore dole vedľa vyrážka, vlas zarovnaný a ešte neviem čo a keby si bol starší, tak ťa určite balím :)
netráp sa, máš veľmi pekné vnútro, všetko je ok ohľadom teba. a keď skončíš s tým sebapozorovaním, tak sa ti trocha uvolní aj psychika a trocha to podržia aj lieky a budeš raz dva zdravučký :)

prepáč,že odpisujem až teraz:)
bol som nachvílku preč,tak spoločnosti sa určite nevyhýbam,práve naopak rád nadväzujem nové kontakty,a nemám problém pustiť sa do reči s kýmkoľvek,taktieš to pozeranie do očí mi nerobí problém(aj ked sa niekedy s niekým zhováram,tak ma napadne myšlienka,že si daná osoba myslí že som blb,ale to je opäť len tá myšlienka.Niekedy to odignorujem,inokedy sa začnem preto ešte viac pozorovať)
A ten pocit scvoknutia:),to je v podstate len v mojej hlave,znova myšlienky že strácam nad sebou kontrolu,že som sa zbláznil,začnem sa pozorovať,kontrolovať atd...ťažko opísatelné,ale v podvedomí viem že som v pohode,rieším to zväčša tak že pojdem k partii vonku,zo začiatku mi nieje do reči,ked vidím ako sa každý baví,a ja vo vnútri trpím...no navonok to nedávam vedieť,a aj ked mi je najhoršie,tvárim sa že som v pohodke(nemám rád lútosť)
ja si myslím,že spúšťačom toho všetkého su myšlienky,ale to je možno znova len moj neprofesionálny pohľad.
A k tej depresií,je možné že depka dokáže toto robiť s človekom?:O
myslel som že depresia je len akási zlá náladička

aj keď sa ti to možno nebude zdať, ale to, čo čítam, ešte nie je také zlé, a trošíčka sa aj usmievam :) môže to byť veľmi prechodná depresia, myslím, že niečo, čo nebude až tak dlho trvať. viem, že tebe sa to zdá, ako moc zlé, ale kým si sa neprestal vyhýbať spoločnosti... ;) s tou štítnou žľazou ti opäť neporadím, nemám skúsenosti, treba sa opýtať lekára. ale skús ešte, pozeráš sa ľuďom do očí, plynule s nimi komunikuješ ? ten pocit scvoknutia... čo vtedy prežívaš ? chodíš po byte hore dole ? ako si to vtedy vyriešil ? ako si si s tým pomohol ?

Katka,ešte raz dakujem že tuna so mnou strácaš čas:),takže v podstate,ked som s kamarátmi som úplne v pohode,sem tam ma napadné nejaká blba myšlienka ale inač som veselý,komunikatívny...nikto by na mňa nepovedal že momentálne takto trpím,najhoršie je to,ked som sám..2týždne som marodoval,a vtedy to začalo,proste som sa začal pozorovať/kontrolovať úplne vo všetkom,neskor som si začal namýšlať že som scvokol,že neviem kto som a podobne...ved to iste poznáš,rád by som sa vyrozprával,lenže nemám komu...kamarátov mám síce strašne veľa,ale zväčša je to parta,ktorá by to nepochopila.Majú ma za vyrovnaného človeka,ktorý na sebe maká..v posilke som trávil každý deň:(,víkendy sa zabával,často menil dievčatá a tak..teraz som v posilke nebol vyše mesiaca,píšem to so slzami v očiach:(,schudol som 7kg,je to ozaj smutné čo sa so mnou deje,ale musim nejako vstať,dvihnuť sa zo zeme,a začať žiť odznova.Ak to je ešte vôbec možné.
Od spoločnosti som nikdy neutekal,ruky sa mi trasú,(nielen ruky)pri väčšiej námahe,mi "brnia" svaly,som si istý že je to z liekov,predtým som také problémy nemal.a ešte niečo,mám zníženú funkciu štítnej žlazy,može to mať na daný problém nejaký vplyv?

ale ja som tvoje zrkadlo ! nečítaš to tam ? tiež som si všetkým prešla ! len ti naznačujem, že všetko prejde. toto je len jedno obdobie života. a potom príde iné. a potom všetko čo sa naučíš budeš ponúkať ty ostatným. lebo neexistuje lepší terapeut, ako človek, ktorý to sám prežil. a aj preto, lebo ťa to bude ťažiť. už budeš vedieť toho tak veľa. tým ti chcem povedať, že nevešaj hlavu. aj toto obdobie má niečo do seba.
nie nie, hip-hopu a posilky sa nevzdávaj ! cvič, tancuj, čo chceš rob a hlavne sa nevyhýbaj priateľom ! nájdi si aspoň jedného kamaráta, povedz mu to, aby si sa necítil sproste, keď jednoducho újdeš od stola, alebo čo ja viem čo urobíš a nech vtedy na ostatných urobí "opičky" alebo to povedz aj dvom trom kamarátom, nehanbi sa. toto je veľmi reálna vec dnešnej doby. zachvíľu sa to bude týkať aj ich, pretože dnešná doba je proste taká.
ja neviem, neviem sa vyjadriť k tým psychotikám, klamala by som, ak by som sa odvážila mať veľký názor o týchto veciach. a viem, že obdobie, kým ti lekár stanoví vhodný liek je dosť kruté.
skús mi povedať o nejakých svojich prejavoch, trasú sa ti ruky ? môžeš dýchať ? utekáš od spoločnosti ? cítiš paniku ? o týchto veciach hovor

Katka mne pripadáš psychicky veľmi vyrovnaná,nenapadlo by ma že si si niečím podobným prešla..máš moj obdiv:)aj ked ťa nepoznám.
Majjca moj mail je Deerfy@azet.sk
budem rád,ked sa ozveš:)
A katka,skús mi poradiť,čo si myslíš o tých antipsychotikách?myslíš že to je lepšia alternatíva než AD?:O..
ja už neviem čo robiť,doma o tom rozprávať nemožem(nechcem)pred kamarátmi určite nie,nemám skončenú ešte strednú školu,na hip hop a posilku možem zabudnúť:(,s priateľkou som sa rozišiel...strácam chuť žiť

Mozes mat depresiu, ale mozes mat aj nieco z tzv. psychotickeho spektra, to je velmi dolezite. Ak ti neurobia kompletne psychologicke vysetrenie, tak ako zistia, co ti vlastne je? Len z tvojich reci? To tazko.
Nereagujem priamo na teba.

a napriek tomu, ako to môže teraz na vás pôsobiť, moja lekárka mi jedného pekného dňa povedala, že by som bola špičkový psychológ. údajne sa s takou intuíciou počas svojej dlhoročnej praxe u pacienta ešte nestretla. a pochválim sa :) a vy sa tiež chváľte :) viem, že to nie je žiadna sranda a celkom stačí, že to musíte prežívať. takže skláňam dolu klobúk pred každým pacientom psychiatrie ! ;)

moja lekárka urobila napríklad tiež chybu. a som jej to vytkla. asi tri štyri roky som mala škaredú výražkavú tvár, ale som si myslela, že to bude asi nejaká ďalšia puberta alebo čo, vôbec ma nenapadlo, že je to z liekov. predsa videla, aká som bola predtým a potom. ďalej mi spôsobovali velikánsky útlm a spánok. iba po dohováraní tej kamarátky, čo leží na lôžku a jej prosbe, aby som si skúsila trocha znížiť lieky, že možno mi to pomôže (veď lekári nemôžu úplne všetko vedieť) som nadobudla odvahu znížiť dávku liekov a mne sa postupne prestávalo chcieť spať, no nebolo to ešte ono, nakoniec som sama požiadala o zmenu liekov a do týždňa som mala výražky preč. toto som vytkla svojej lekárke, napriek tomu v akej úcte ju mám. a viete v čom sa prejaví sila osobnosti ? že sa to nedotkne jej ega, ale uzná si chybu.