Ahojte, moj problem spociva vo viacerych veciach, tak sa to posnazim co najviac skratit.
Mam 22 rokov, studujem pravo (4.roc.) avsak uz od 1.roc. som citil, ze to nie je to prave pre mna, v podstate to uz teraz nenavidim, skusky robim na druhy, treti pokus, nevladzem, nestiham, stresujem, viem, ze je to moj problem, kedze som si vybral takyto odbor(kto ma vsak v 18. rozum?), ale teraz je uz pomerne neskoro rozmyslat nad zmenou skoly, dalsia vec, ktora s tym suvisi je, ze sa citim vnutorne prazdny, vsetky zaujmy alebo konicky, ktore som mal, tak z nich v poslednych rokoch nezostalo absolutne nic, to iste so zivotnymi cielmi a motivaciou do zivota, citim sa totalne prazdny, maval som aj myslienky na samovrazdu,ale po precitani clanku z knihy Zivot po zivote, by som to nemohol urobit. Okrem vnutornej prazdnosti sa citim aj osamely navonok, nadväzovanie kontaktov nie je moja najsilnejsia stranka, som typicky introvert so silnym sklonom ku socialnej fobii. Je mozne,ze som vnutorne vyhorety?
A vzhladom na to by ma teda zaujimalo, ako by som mal riesit tieto pocity, aby som citil v sebe aspon stipku energie a naladenia sa k zivotu. tiez by ma zaujimalo kolko z vas co ste vystudovali ci robite aj v tom istom odbore? resp. ci je vela takych co v skutocnosti robia nieco uplne ine..
pocit vnutorneho prazdna a vycerpania
lost: tak neviem, ci to ,ze clovek vie, ze nieco nema rad, doslova to neznasa a napriek tomu sa vneuje tomu 4 roky je uspech :)
a s tym zarobkom vobec nemas pravdu, pravnikov je neumerne mnozstvo a uplatnenie nulove, clovek s pravom skonci ako Mgr. dalsie 3 roky je potrebna prax, ktora sa robi bud zadara, alebo za min. mzdu, a aj potom bez konexii sa velmi tazko preraza na prac. trhu /:
a co sa tyka tej specialnej cinnosti, tak ja by som najradsej skocil bungeejumping, ale asi bez toho lana, alebo proste nieco totalne slahnute, najradsej asi odisiel niekam daleko prec odtialto, ale na to nie su financie, niekde som cital,ze clovek na nove nastartovanie potrebuje prezit situaciu "blizko smrti" ,ze az tak si uvedomi hodnotu svojho zivota, moze to byt pravda?
a to ohladom introverta: tak, je to take divne, mam doslova strach z velkeho poctu ludi, samotne ustne skusanie je pre mna v skole pohromou, res. takisto konverzacia vo velkom kolektive to neznasam,ale na druhej strane snivam o tom aby som bol stredobodom pozornosti,(napr. nejaky hrdina, kt. niekoho zachrani) tomu sam nechapem,ako si to mam vykladat
Nie je to tym, ze si "workoholic" do studia ?
resp. mozno ta nenavist k tomu, ze robis nieco co si myslis ze nechces robit.. (inac uprimne, stastny to clovek, ked uz v 22. veku zivota vies aspon 1 vec ktoru vies ze nechces robit :) si rovnaky rocnik ako ja, ale tak daleko som sa este nedopracoval..)
ale zas pravo nie je na zahodenie, aspon dobre zarobis a mozes pouzivat ten typicky pravnicky slovnik :D
a co ine by ta skutocne bavilo?
inac tak pre posilnenie moralky - sprav nieco co si uz spravit davno chcel, resp sprav nieco co pred smrtou chces stihnut :) nemyslim teraz napr ze rozbi sa (opi) sa az budes na pokraji smrti z otravy alkoholom, ale proste nieco normalne, neviem.. asi kazdy ma nieco co ho bavi viacmenej aspon trochu :)
mozno stari kamosi, mozno sport, mozno nejaka stara prachom zapadnuta zaluba.. cokolveke :)
ono sice lahko sa to pise.. ale tak niekde sa zacat musi :)
inac ako sa citis medzi ludmi? si "cistokrvny" introvert, alebo len "zivotom nauceny" ?
