Uz vobec nezijem...

Príspevok v téme: Uz vobec nezijem...
dalaila

Som druháčka na strednej škole,mám 18 rokov (maturovať budem v dvadsiatich,pretože som prestúpila)
Chcem sa tu vyrozprávať,možno si to pár z vás prečíta a okomentuje.
Nebaví ma vôbec život,už od septembra mám silné depresie(ale také dlhodobé už od základnej školy).
Ide o to,že nemám žiadnu chuť do života,už len ked ráno vstanem tak revem ako malé decko,každý deň rozmýšlam ako by bola moja smrť vyslobodenie (pritom som nikdy nesuhlasila,ani nebudem s ludmi,ktorí sa sami zabili,ale stále ma prepadajú taketo myslienky)
Čo sa týka mojej minulsti,od mala som plakala.Ked som mala ešte dvoch rodičov,nemali sme veľa peňazí,ale bola som šťastná.Potom začal môj otec podvádzať mamu,mal zlých kamarátov,brata,mamu a tú moju bil,čoho som bola svedkom.
Raz sa stalo ked prišiel zo "služobky" domov hned spať,o nás ani len nezakopol,že mu mama vykričala,že o všetkom vie čo robí,že ju podvádza.Dobil ju do bezvedomia a mamu museli hospitalizovať v nemocnici.Mama nanho podala trestne oznamenie,ale potom ho stiahla,lebo otec sa jej vyhrazal (neviem blizsie)Otec sa od nas odstahoval,s mamou sa dohodli,že bude platit podnajom a ona vsetky vesi okolo bytu (jedlo,poistenia,voda,plyn,našu škôlku,školu....)ale to neplatil a mama si zato schytala od majitela problemy(majitel bol kamarat otcovej rodiny ktora ju ociernovala)...potom sme sa prestahovali do hrozneho podnajmu,zili sme z ruky do ust,mama to brala velmi tazko....ja som v skole nemala absolutne problemy,ucila som sa na same jednotky

A problem nastal ked som isla na strednu,bilingval,strasne tazke podmienky na psychiku,ucitelia zli,arogantni...nezvladala som to,nasla som si tam kamaratku s ktorou sme sa podrzali,lenze casto blicovala a akosi som tomu prepadla aj ja...potom sa stalo to ze v druhom rocniku,som sa pohadala s bratom,udrel ma,ja som jej to povedala a jej sestra zavolala mojej lekarke a riesilo sa to (brat je agresivny po otcovi,ale nie je zly ako on)...cela mamina rodina ma preo znenavidela...po case som sa s tou kamaratkou pohadala a prestala bavit(uz som nevydrzala natlak mamy,ktora ju neznasala) a tak som stratila i tuto kamaratku a zostala v triede sama,bola som na tom psychicky velmi zle,kazdy den som len prezivala....potom sa mi podarilo prestupit z bilingvalu na osemrocku len tak ze budem opakovat rocnik,ja som chcela z tej skoly odist na iny gympel ale nepodarilo sa mi to,vsade mali plne

A teraz v mojej novej triede si sice so spoluziakmi,ktori su mladsi o tri roky sice formalne rozumiem,ale nemam si s nimi co vobec povedat a najviac co mi chyba nemam tam nikoho koho by som mala rada o koho by som sa oprela.Uz nemam ani dobre znamky.Nic ma nebavi.Nebavi ma ani chodit do tej skoly,pritom chcem zmaturovat,aby som sa dostala na vysoku a zmenila si zivot.Lenze ja uz nevladzem ukoncit!!!! Nevladzem vlastne nic.Casto ma boli len hlava,najradsej by som cele dni spala a nejak prezila dalsie dva roky.

Co sa tyka mamy,nemam s nou zly vztah,ale si ani nerozumieme (mam pocit ze jej nemozem povedat nic co ma trapi,lebo bude hned posudzovat moje hlupe nazory)
takisto ani s bratom nemam dobry vztah.

Uz ma nebavi len tak prezivat!Neviem vobec co mam spravit a ako sa zbavit tych sprostych depresii.

Viem,napisala som tu toho strasne vela(aj ked nie vsetko),ale pisala som len to co ma napadlo,chcela som sa len vyrozpravat,snad ma niekto pochopi.....

arnie11

Podla toho co si o sebe napisala, mala by si vyhladat psychologa, psychiatra, psychoterapeuta alebo nieco podobne. Ale mal by to byt naozaj odbornik. Aj ked sa mozno z najhorsieho teraz vyskrabes sama, to co si prezila Ta ovplyvni na cely zivot a cim skor zacnes s naozajstnou terapiou mas lepsiu sancu zbavit sa trapenia. Mam kamarata co trpi na depresie, ten neda dopustit na Prozac. Ale lieky samotne nestacia a je za tym aj vela sedeni u psychoterapeuta, kde postupne krok za krokom riesia jednotlive problemy.

loreley

Mila dalaila, pred problemom neujdes.. tomu sa musis postavit :) silu hladaj v laske... v laske k sebe, k ludom okolo a hlavne v laske k Bohu :) ty potrebujes utociste, oporu a vela lasky! problemy cloveka posilnia, aj ked sa to na prvy pohlad nezda, ale tvoja cesta ma viest tymto smerom a ked si budes verit, tak vela dokazes... no musis pre to aj ty nieco urobit a neostat pasivna :) drzim ti palce a prajem vela sil, urcite to zvladnes, stredna skola nie je tazka,to urcite lahko ukoncis a zmaturujes a s depresiou si poradis tiez, najdi si veci, ktore ta bavia a motivuju, zahod minulost za hlavu, pozri sa pred seba na svoje moznosti a chod si za svojim cielom, ak to sama nezvladnes, skus vyhladat psychiatra, ktory ti pomoze prejst tazkym obdobim a ty sa odrazis od dna, na ktore ta dostali bohuzial okolnosti.. a potom chod tym smerom, ktory povazujes za spravny a zmen svoj zivot, neplac na nicim a nezahadzuj svoje moznosti a svoj potencial :) urob si svoj zivot krasny, podla vlastnych predstav a ver svojim snom.

lost

Opri sa sama o seba a o nikoho ineho..

zivot je kruty a neferovy (vsimni si ze nepisem nespravodlivy) boj...

a cesta do neba casto vedie peklom..

poprpade si precitaj nejaku motivacnu literaturu (idealne zivotopis ludi, co presli peklom a su OK po istom case)

nikdy to nevzdavaj, ono fyziku neoklames - energia nezmizne . tj - vezmi si priklad, ked clovek pada na zem z vysokej vysky, neexistuje fyzikalna rovnica, kde by platilo ze pri dopade sa energia strati, ale dolame mu to nohy, AVSAK ak presmeruje tuto energiu na pohybovu (tj, spravi ikovny kotrmelec dopredu/dozadu) tak sa mu nic nestane.. cize skus pouzit tuto negativnu a zlu energiu na svoj osobny osoch a nie na sebedestrukciu. povedz si, nieco v zmysle "hm, niekto ma nebude nenavidiet len tak pre nic za nic, nebude mi niekto robit zle len tak pre nic za nic, musi mat na to dovod a ked on ma dovod na to robit mi zle, ja musim najst ten dovod a ten dovod by mal by to preco mam zit..."

skratka :
ludia vedia byt svine, ale len k slabsiemu, videl niekto niekedy, aby niekto utocil na silnejsieho? jedine ak by bol ozaraty.. no kazdopadne, aj toto zlo je na nieco dobre, napr. si si uvedomila veci , ktore by si si bez zla asi nie tak celkom uvedomila, atd atd..

niekto si neuspech berie ako motivaciu.. a potom je nezastavitelny ako nakladny vlak..

Erenhat

Zmenil som nazor, asi by ti pomohli, ked mas ozajstne depresie. Len mi to prislo ako obchadzanie problemu namiesto jeho riesenia.

offtopic
Tvoj pribeh som uz niekde cital
nepisala si tu uz skor?

jajka001_

lieky neuzivaj, zvyknes si na ne a budes skrz nie riesit problemy. ty to zvladnes, si sikovna. vydrz, skonci skolu, toto je velmi tazke obdobie, co prezivas, ale potom bude lepsie. snaz sa mysliet najma na buducnost, vytvor si co najlepsie podmienky pre start do zivota, ake dokazes.

dalaila

Magy napísala som ti (m.conor@centrum.sk),aj 0369Smile9630,ďakujem že ste sa mi ozvali

Erenhat nemám žiaden krúžok mimo školy,nemáme doma bohužial peniaze,ale niekedy sa mi darí vybaviť brigáda,tak si zarábam a chodím jazdiť na koni,to som pred pol rokom začala,aby som mala aspoň nejaké miesto kde vypadnem
chcem začať behať,aby som zmenila aspon trochu to blbé myslenie(aj ked tie veci,ako je škola,rodina neovplyvním)...
ale inak nič...
dnes som bola zas za tou špec.poradkyňou a bolo to nanič,iba som sa vyrozprávala,ale vlastne nič mi nepovedala,nič to sedenie neprinieslo,mala po mne ešte iného klienta,tak mi to prišlo take aby sa ma čo najskor zbavila (aj ked si nemyslim ze je zla)..ale na minulom sedeni mi povedala,ze vidi ze som vycerpana a ak budem chciet ze mi da kontakt na znamu psychiatricku a ta mi zisti ci mam nejaky stupen depresie a predpise lieky,kedysi by som ich asi ani nechela uzivat ,ale teraz to bude mozno lepsie...preco si myslis ze mi nepomozu ?

ja uz nic nevladzem robit,akoby sa zo mna stracala vsetka sila,doma je to hrozne,skolu zle zvladam psychicky a nemam nikoho,otca tiez nezaujima ci vobec zijeme,robi nam len podrazy a mama ta ma vlastne problemy,o tych mojich nechce ani pocut.....jedine co si fakt vazim a mozem zato dakovat je to ze mam dobre zdravie co mnohym chyba, aj ked psychycky som fakt vycerpana napokraj...

Erenhat

A co zaujmy mimo skoly? Nemas nieco co Ta naplna alebo nabija pozitivnou energiou?

Viem ze to mas tazke, musis zmenit svoj pohlad na vec a zbavit sa zlych pocitov.

..antidepresiva Ti velmi nepomozu

0369Smile9630

Ahoj :) ja mam 16 rokov a tiez mavam pocity samoty, jednoducho som nikdy nebola oblubena, ale v rodine je v celku vsetko v poriadku :) teraz momentalne tiez nemam nejaku blizku priatelku, kt. by pri mne v dobrom i v zlom stala, ale cele je to vlastne na dlho. :) ak sa budes chciet spriatelit, tak mi mozes kedykolvek napisat na mail macka55555@centrum.sk ;) alebo ak budes sa citit psychicky zle :( podla tvojho prispevku si myslim, ze si dobre dievca a vela si si toho uz prezila :( (az sa hambim, za ake hluposti sa viem ja trapit :/)
Maj sa zatial pekne a skus sa usmiat..;) p.s. a tesim sa na teba :)

dalaila

ale ja som ten prispevok,ktory myslite nepisala (ta baba ma sestru,pricom ja brata,chodi na vysku,zije aj s otcom...)

J111:-) nechapem co ti je smiesne? ved branie liekov je normalna vec a aj psychicke poruchy sa vyskytuju v tomto svete bezne bohuzial......

Chcem len napisat,ze sa momentalne citim skvelo a vsetko je akoby inak,ale este pred tromi hodinami(po cely den) som bola na tom dost psychicky zle,nic som dnes nejedla,rozmyslala som nad smrtou,ze by to bolo vyslobodenie,nad tym aka som hrozne nemozna,ze nevidim ziadnu lepsiu buducnost,nad tym ake budu tieto 2 roky pre mna peklo(no blbe myslienky)a po skole som cele poobedie prespala koli tomuto stavu...a takto je to so mnou stale :/