Mam 24 rokov, ak vsetko pojde podla planu, tak v maji budem inzinierka. Problem je v tom, ze vobec neviem, co by som chcela v zivote robit. Neviem, ci mam pokracovat v doktorandskom studiu, alebo pracovat v obore(bakalara som studovala podnikovy manazment, inziniera manazment cestovneho ruchu), trosku ma to taha robit aj nieco pre spolocnost, na druhej strane by som chcela zabezpecit aj svoju buducu rodinu... Do zahranicia ist nemozem, priatel ma byt po rodicoch tu v BA, ak by sme sli von, musel by sa ho vzdat v prospech brata a uz by sme ho urcite nedostali spat, ak by sa tam on nastahoval. Podnikanie ma uz moc nelaka, aj ked mam mnozstvo vybornych napadov a vedomosti zo skoly, ale neviem pracovat systematicky a ked nemam deadliny.. Najvacsi problem je v tom, ze som velmi nerozhodna, casto pre nieco rychlo zahorim, ale chyba mi motivacia, cudzie jazyky sa uz roky ucim, ale bojim sa nimi rozpravat-radsej nepoviem nic, ako sa napr. gramaticky pomylit, taktiez mam dost zlu pamat, ale snazim sa na sebe pracovat dalej... V skole som vynikala vzdy najlepsimi semestralnymi pracami(hlavne v tych, ktorych bolo treba riesit pripadove studie, alebo "dat dokopy" podnik, ktory je pred krachom, alebo ma vazne problemy... moje riesenia boli vraj vzdy velmi konkretne, ale aj inovativne), bola som v nich,podla ucitelov, najlepsia a to nielen z triedy, ale aj vraj v ramci rocnika... Prezentacie som mala vzdy pekne vizualne upravene, moj prednes tiez vsetkych uputal, lebo bol zaujimavy a aj vtipny, ale na tomto sa v prac. zivote moc neda stavat, kedze mi chybaju skusenosti a je to len jedina vec, v ktorej vynikam...Co mam robit? Kedy sa mi uz konecne ujasni, cim sa chcem zivit? Ako to bolo u Vas?
Co s nacatym zivotom?
tie psychologicke testy mozno napovedia, my sme take robili na strednej volakedy aj vlastne robim v oblasti aku mi ten psycholog vtedy poradil, ale neda sa povedat, ze by ma to netahalo do vselijakych inych oblasti.
Lumik ved aj ja sa toho presne bojim, ze svoje "poslanie" objavim, az ked bude neskoro, ak vobec... Preto by som chcela vediet, ci na to existuje nejaky kluc, mozno by som mala absolvovat nejake psychologicke testy povolania...
mam uz pomaly 40 a este stale neviem, ked ono ma vsetko + aj -. A ked uz clovek niekde pracuje tak spadne do urcitej rutiny, to moze byt ubijajuce. Este ak by chcel neskor zmenit obor tak je to tazsie ( potrebuje peniaze ). Zdravotnictvo je zaujimave, ale zasa tiez je to aj o velkej zodpovednosti, a vo vela oblastiach zasa ta rutina.
lauri a dostala si do nej nahodne, alebo si uz k danemu smeru predtym inklinovala?
neviem, ci sa mam zamestnavat v roznych odvetviach formou pokus-omyl, nie som typ fluktuanta, cize to bude potom pre mna zlozite s niecim seknut, ked uz to budem robit...
7 rokov robimu u maminy vo firme ucto, ktore ma nebavi a robim to len kvoli peniazom, preto sa bojim, ze skoncim kvoli peniazom v praci, ktora ma nebude naplnat... cize nejaku prax a poznatky mam, ale nepomohlo mi to v tom, aby som si ujasnila, co chcem v zivote robit...lauri, pises, ze mas 23, qko je to s tebou a tvojim pohladom na to, co by si chcela v zivote robit?
