Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

asi ani neexistujem

Príspevok v téme: asi ani neexistujem
.nepochopena

je tu niekto co ma podobny pocit?
je mi zvlastne.spravam sa cudne a uvedomujem si to.uz asi od 17tich(teraz mam 19) to pretrvava, ale posledny polrok omnoho omnoho intenzivnejsie.nikdy som sa nemala moc rada,chcela som byt dokonala a pritom som to nikdy nevedela dosiahnut.trapim sa pre vsetko.pre akne,pre vyzor, pre hento,pre tamto.niesom v nicom dobra,nedokazem sa pochvalit,v nicom,cervenam sa za kazdej prilezitosti,staci ze ma clovek pochvali uz len za pekne tricko co je totalne smiesne,ale ja sa pritom cervenam.neverim si a som vkuse od niekoho zavisla.najhorsie ze to nedokazem zmenit.to cervenanie,s tym sa neda prestat.a najviac zo vsetkeho som sa bala samoty.toho, ze ma nik nebude chciet, ze ostanem sama a preto som sa strasne trapila.myslela som si, ze ked do mojho zivota pride osoba ktora ma bude lubit taku aka som,ktora mi dokaze ze stoji za to ma lubit..vsetko bude okej.od leta 2011 mam partnera.a je to STRASNE :/ este nikdy som sa takto necitila ://// viem ze ma uprimne lubi a trapi sa pre mna,lebo ja sa spraavm uplne hrozne a on nechape preco.a vlastne ani ja nechapem samej sebe.trapim sa viac,ako ked som bola sama.mavam take stavy. nas vztah je trochu viac menej na dialku,dari sa nam byvat spolu tak 3-4x do mesiaca,vacsinou na dva dni,chodim k nemu na vikendy, niekedy skoro kazdy vikend.vtedy je vsetko fajn.potom pridem domov a vkuse placem.nahnevam sa na neho/ked piseme na nete alebo volame/, a sama netusim preco.ten obrovsky problem je v tom ze musim vsetko strasne riesit.okrem toho som strasne chorobne ziarliva.vsetko chcem vediet dopodrobna,s kym moj priatel telefonoval,co robi, kde bol.vsetko o jeho minulosti.niekedy len tak zacne a nedokonci,uplne nepodstatnu vec ale ja ju MUSIM vediet za kazdych okolnosti aj ked je to uplne kravina.vela otazok je pre mna nezodpovedanych a ja sa nad to jednoducho nedokazem povzniest,chcem vsetko strasne riesit a pritom ked sa nad tym tak zamyslim,zistim,ze vlastne neriesim nic konkretne.placem a neviem preco.len proste uvazujem,uvazujem,nicim sa,trapim a....neexistujem.riesim nezodpovedane veci.ale tie veci niesu, oni neexistuju.nedokazem to vysvetlit.som chora? :/ vnoci sa budim, nedokazem prestat plakat,musm sa prechadzat po izbe a nech to znie akokolvek pubertacky, kricim do vankusa a nedokazem sa upojit.neviem tu zlu energiu zo seba vybit placom..alebo neviem ako to mam vysvetlit. deje sa mi to uz 2hy mesiac.je mi strasne a neviem co s tym :/

bella12

.nepochopena, Tvoj základný problém je sebaodmietanie, to, že sa nevieš prijať taká, aká si. Všetko ostatné sa od toho odvíja - ten strach, že ostaneš sama, perfekcionizmus a následne aj červenanie. Keď spomínaš, že to trvá od 17-tich, stalo sa niečo v tom čase?

Je dobré, ak si človek stanoví nejaké odvážne ciele a snaží sa ich čo najlepšie naplniť. Iné však je, ak si stanoví nerealizovateľné a trvá na ich dosiahnutí, a keď sa mu to pochopiteľne nedarí, tak sa kvôli tomu ubíja. To je Tvoj prípad. Perfekcionizmus Ti nepomáha, ale škodí, tak sa ho vzdaj. Myslíš si, že by si bola šťastná, keby si nemala akné, bola taká a onaká, aká teraz chceš, aby si bola? Nenašla by si si v tom prípade na sebe ďalšie nedostatky, ktoré by si opäť riešila? Toto nie je cesta. Jediným riešením je prijať sa a začať sa mať rada. Rešpektovať svoje obmedzenia a limity a neodsudzovať sa za ne. Priznať si svoje dobré stránky, vedieť uznať svoje úspechy (nepreceňovať ich, ale ani nebagatelizovať), nekritizovať sa za každú maličkosť. Tvoj spôsob myslenia je sebazraňujúci, treba ho nahradiť rozumným pohľadom na seba samú. Ak nevieš ako, psychológ by Ti vedel dobre poradiť.

Ja som sa tiež dosť červenala a z vlastnej skúsenosti Ti hovorím, dá sa prestať červenať. Tiež som bola perfekcionistka, kontrolovala som sa, bola som na seba prísna a toto vnútorné napätie spôsobovalo červenanie, keď som v kolektíve rovestníkov zaregistrovala nejakú svoju "chybu". Zmenou postoja sa všetko upravilo. Nadobudla som viac sebadôvery, uznala som, že nie som dokonalá a ani nikdy nebudem a žijem si slobodnejšie, uvoľnenejšie. Už nie som tak úzkostlivo závislá od mienky iných, a nepovažujem za tragédiu, ak so mnou nesúhlasia. Každý z nás je jedinečná bytosť, aj Ty. Nesnaž sa preto byť niekým, kým nie si a nikdy ani nebudeš. A neboj sa, si milovaniahodná, nenechaj sa vydierať vlastným strachom, že ostaneš sama.

Yong

Moja, ta neviem či ti moja rada pomôže , no aj mne sa stávalo,že som si myslel,že asi nemám v ničom talent , respektíve sa mi nič nepodarí , no nie je to pravda , v niečom musíš byť dobrá ... len to zatiaľ nevieš zistiť, to,že sa červenáš keď ťa niekto pochváli môže byť normálne... môj spolužiak na základnej sa červenal keď chcel veľmi niekomu niečo vysvetliť alebo sa chcel robiť múdrym , proste na všetko existuje liek respektíve vysvetlenie , najlepšie by bolo na sebe pracovať a hľadať zmysel...mala by si skúsiť pozrieť nejaké články o sebapoznávaní s Budhistickým motívom (oni vedia najlepšie takéto veci riešiť)

Rost

Skus najst nejakeho dobreho psychologa a mamu nepocuvaj.Kazdy ma iny pohlad na realitu a inak ju vnima a nemozes porovnavat depresiu u mamy a u teba.Hlavne nepi , nefajci , nedroguj ani nic podobne.

.nepochopena

jajka prepac napisala som to tak blbo :-) ale snad si ma pochopila ako to myslim... ja si to vsetko uvedomujem,co si napisala.len nedokazem sa s tym zmierit.lebo som vzdy tuzila byt dakto iny a to nejde.
dakujem vam za rady.este sa tak odhodlat s tym za niekym ist.

jajka001_

od dvoch rokov si si hladala frajera? :)
nemas rada sama seba, neveris si
skus sa mat rada aj s chybami, aj s akne
je take tazke uverit ze by ta mohol mat niekto rad aj napriek tvojim chybam? ty lubis len dokonalych, bezchybnych ludi? urcite nie. ved taki lasku ani nepotrebuju. ani neexistuju :)

CoToJe

podla mna to nie je o priatelovi jajka001. Je to len a len o nej a o tom, co ju nici. Pomoze ti len lekar, nikto iny. A kasli na to, co si pomysli mama. Mozno si bude mysliet zo zaciatku, ze prehanas, ale az zacnes chodit k psychologovi a on ti stanovi diagnozu, prived k nemu aj tvoju maminu, nech jej to vysvetli on. Hlavne to ries s doktorom

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

asi ani neexistujem - Fórum - ZDRAVIE.sk