Dobrý podvečer!
Píšem kôli mojej dcére. Má 24 rokov a malého syna1,5ročného ktorý ju potrebuje a je na nej veľmi závislý.
A práve minulý týždeň u nej konečne po vyšetreniach ktorých bolo veľmi veľa stanovili diagnózu agorafobia a úzkostná porucha.
Všetko začalo asi pred pol rokom keď začala ako hovorila pociťovať strach a dovtedy bezproblémových situácií. K tomu sa začali pridávať nepríjemné fyzické prejavy a úplne prestáva vychádzať z domu ide iba so mnou alebo manželom.
Tvrdí, že ako vyjde von dostáva závraty, slabosť, všetko sa okolo nej krúti má pocit , že neudrží rovnováhu a je jej na odpadnutie. Neverila om to mu celkom ale išla som s ňou a videla som aká bola bledá, sadala si niekoľkokrát na lavičku pretože myslela , že odpadne a strašne plakala.
Je to hrozné, ja s jej celodenne venovať neviem, je tam malý syn lieky má ale ja by som chcela aj inú cestu pretože lieky to neriešia úplne.
Obracia sa na Vás ktorí máte rovnaké problémy alebo skúsenosti ako toto zvládať aj popri liekoch, prípadne ako sa zachovať v situácií keď príde tento záchvat. Ďakujem veľmi pekne.