Agorafobia a úzkostná porucha

Príspevok v téme: Agorafobia a úzkostná porucha
gerbera55

Dobrý podvečer!

Píšem kôli mojej dcére. Má 24 rokov a malého syna1,5ročného ktorý ju potrebuje a je na nej veľmi závislý.
A práve minulý týždeň u nej konečne po vyšetreniach ktorých bolo veľmi veľa stanovili diagnózu agorafobia a úzkostná porucha.
Všetko začalo asi pred pol rokom keď začala ako hovorila pociťovať strach a dovtedy bezproblémových situácií. K tomu sa začali pridávať nepríjemné fyzické prejavy a úplne prestáva vychádzať z domu ide iba so mnou alebo manželom.
Tvrdí, že ako vyjde von dostáva závraty, slabosť, všetko sa okolo nej krúti má pocit , že neudrží rovnováhu a je jej na odpadnutie. Neverila om to mu celkom ale išla som s ňou a videla som aká bola bledá, sadala si niekoľkokrát na lavičku pretože myslela , že odpadne a strašne plakala.
Je to hrozné, ja s jej celodenne venovať neviem, je tam malý syn lieky má ale ja by som chcela aj inú cestu pretože lieky to neriešia úplne.
Obracia sa na Vás ktorí máte rovnaké problémy alebo skúsenosti ako toto zvládať aj popri liekoch, prípadne ako sa zachovať v situácií keď príde tento záchvat. Ďakujem veľmi pekne.

Lilka86

gerbera55 aj mam tieto problemy, lieky su podla mna ta najlepsia cesta , teda zatial najucinnejsia aka existuje.. ja som sa rok trapila lebo som nevedela presne co mi je,az som skoncila tak ze som uz ani z postele nevstala a niekolkokrat za tyzden bola u mna sanitka... potom som si vlastne sama na nete vyhladala podla priznakov co mi vlastne je, najprv som totiz chodila k jednemu psychiatrovi a ten mi asi zle urcil diagnozu lebo likey ktore som brala mi vobec nepomahali a tak som zasla k inej lekarke a vysvetlila jej vsetko , kazdy moj pocit a konecne som nasla lekarku ktora ma aj vypocula a dala mi lieky ktore ma vratili do zivota... neviem ci by som tu este bola keby som pri sebe nemala mojho uzasneho partnera ktory mi celu dobu neskutocne pomahal... Uzkosti to su hrozne pocity, clovek ktory to nezazil si nevie predstavit ake to je... ja som nemohla dychat, busilo mi srdce, bala som sa ze sa zadusim a nikto mi nevedel pomoct lebo sa to neda... presla som si peklom lebo uz som potom mavala pocit ze sa zblaznim... no dnes beriem lieky na agorafobiu , beriem Paroxetin a som v poriadku, niekedy mam sice horsie dni ale to je nic oproti tomu co bolo predtym... Takze moja rada len nech dcera pekne pocuva psychiatra a bude to dobre :) drzim palce..