Ahojte, som tak trochu úzkostnejšia povaha a keď má čaká niečo dôležité, tak dosť stresujem. Väčšinou mám príznaky úzkostí - mierne závraty, nervozita a zhorší sa mi pleť. Teraz sa ale pridal aj taký zvláštny stav, že si pripadám akoby s hlavou v balóne, neviem, ako to presne opísať, akoby som bola nejako mimo, pritom v pohode vykonávam prácu, čo mám robiť aj rozmýšľam, len taký čudný pocit je to. Je to len na pár sekúnd, ale je to viackrát denne. Trvá to už 3.deň. Mám aj problémy s krčnou chrbticou, neviem, či to môže súvisieť aj s tým. Našla som na nete aj niečo o depersonalizácii a derealizácii, ale neviem sa rozhodnúť, či mám také príznaky. Keby som sa v tom rýpala, tak ich určite nájdem, nemám problém s tým, nájsť si príznak nejakej choroby, ak o nej veľa čítam :), tak radšej neskúšam ďalej. Máte niekto tiež takéto pocity? Nemôžem sa z toho zblázniť?
len príznaky stresu?
No jo, človek si potom niekedy nájde príznaky aj cholery, to poznám:) Či to môže súvisieť s úzkostnou poruchou, ti ja žiaľ nepoviem, to je jeden z mála psychických problémov, ktorými netrpím :D
Každopádne, keby to aj bola ona, nemyslím, že by to bol stav, nad ktorým môžeš mávnuť rukou - myslím to tak, že si povieš "no, lieky nechcem a však to vlastne ani nebude nič zlé"...
To mala byť otázka, či "by to mohlo byť niečo s úzkostnou poruchou..." len som tam nejako zabudla otáznik.
Meretseger, nejako mi včera unikla tvoja otázka ohľadom veku, teraz to čítam znova - mám 32.
Dnes to bolo už ok, si myslím, len sa teraz príliš sledujem...nechcem ísť na nejaké lieky, ak je to fakt len zo stresu alebo z krčnej chrbtice...Keďže som úzkostlivejšia, mohlo by to byť aj niečo s úzkostnou poruchou (má to aj sestra, ako som písala). Túto poruchu by som brala ako ešte celkom prijateľnú, dúfam, že to nebude nejaký príznak schizofrénie...už si začínam namýšľať kadečo.
Ale ta sku.vena psychika, ta dokaze narobit sarapatu a este ako dlho sa to dava do poriadku, roky, zial.
nie, nic som s tym nerobila. Podla mna je to normalne, ked je to v norme. V norme by to nebolo, keby to bolo denne. Ja to mam raz za cas :) No nic, necham to tak a budem si mysliet, ze moje par dnove zvlastne stavy "mimo tela" boli len z nizkeho tlaku
Takže s tými halucináciami si nerobila nič, hej? Stále zvažujem, či mám o nich povedať psychiatričke, však mi akurát dá nové lieky a tých beriem už viac než dosť :-/ Snáď to takisto odoznie, hoci zatiaľ mám dojem, že sa to len začína stupňovať 0_o
Vidíš, ivusa, napokon sa ukáže, že o tom, že neblázniš, ti hovorí blázon, to upokojí, že :D
Meretseger,hmm premyslam...kedysi som mala aj zvukove halucinacie. Stale sa mi zdalo, ze na mna niekto krici menom. Ale to mi uz preslo. Vizualne halucinacie nemavam, mozno tak raz za cas, ale tomu nevenujem pozornost. A s tym tlakom nizkym suviselo aj znizenie dobrej nalady, ktora sa zmenila na neprijemnu. Asi tu pletiem jedno cez druhe, ale takto to vyzeralo par dni
no ja mávam tie úzkosti v strese... niekedy sú silnejšie, že si hodím polku lexaurinu
ivusa: S týmto hádam nie. Samozrejme, možné to je, ale nasilu nemôžu - koľko máš rokov, prosím ťa?
macka: Až teraz mi napadá, že som sa už dávno mohla spýtať, či to fakt nesúvisí aj s tlakom... Tiež ho mám nízky, v podstate permanentne, alebo by aspoň nemalo byť úplne nenormálne, ak by som práve z tohto dôvodu občas trpela takýmito pocitmi.
Obávam sa však, že sama seba chlácholím, pretože halucinácie a OBE, čo zažívam tiež, už s tlakom nemôžu mať nič.
Sú toto vaše jediné "výkyvy normálnej psychiky"?
tak som rada, že nie som sama... nie že by som to dopriala aj iným, ale chápete... možno to cíti aj viac ľudí, len ja sa tým nejako zaoberám
