Trápim sa ..

Asi som náročná vo vzťahu. Chodím s priateľom už cez rok, no v poslednej dobe nie som šťastná tak ako na začiatku. Kedysi sme spolu trávili viac času, no keď teraz pracuje a ja som doma, nevidíme sa stále. Naposledy som bola ja u nich, no on za mnou nebol schopný od tej doby prísť. Chápem, že má prácu a že má toho veľa, ale napríklad cez víkend sa mohol zastaviť. Nebývame v tom istom meste, ale asi tak hodinu cesty od seba. Je to síce dosť, ale ak niekoho milujete, nemal by to byť hádam problém. Či áno? Ani sme spolu nikde v poslednej dobe neboli. Chcem tak veľa, keď by som rada išla s ním niekde na výlet? Už som mu o tom veľakrát vravela, ale nejako sa nič nekonalo. Keď som mala školu, tak som sa učila a teraz keď mám už po skúškach a mohla by som niekam, nejdeme ani cez víkend, keď nepracuje. Ako ste na tom vy, ktorí ste vo vzťahu? Chodíte niekam von spolu alebo ste v rovnakej situácii? A keď sa rozhodnem ísť von s kamoškou, aby som stále nesedela doma, je nervózny a vyvoláva mi, či nie som s nejakým chalanom vonku, pretože na mňa žiarli. Asi žiadam od života veľa, keď chcem, aby môj priateľ aj po roku chodenia prejavoval o mňa taký záujem ako na začiatku, aby sme šli niekam pozrieť, aby sme mali vôbec nejaké spoločné zážitky a aby mi aj dôveroval. Aby som to zhrnula, aj keď mám priateľa, cítim sa akosi sama. Nechce sa mi spať a keď sa mi nadránom vždy podarí zaspať, nemám chuť potom vôbec vstávať. Nechutí mi ani jesť, jednoducho nič. :( Cíti sa niekto z vás rovnako? Možno ma nepochopíte, čo som týmito riadkami chcela povedať, resp. napísať, ale potrebovala som sa aspoň vyrozprávať z toho.