Prosim o radu

Neboj sa Martina,

nikto vo svete nie je bez viny a chýb. A jedine láska dokáže ospravedlniť chyby, ktorých sa človek dopustil. Láska, ktorá nie je len nejakým pocitom, ale jasným rozhodnutím - aj keď som zlyhal/a, zostávam naďalej v prvotnej láske k svojim blízkym. Hovoriť o tom, či je niečo férové, alebo nieje až na ďalšom mieste. V prvom rade je láska-medzi Tebou a manželom. Až potom nastupuje zákon-férové, neférové. A to my, akokoľvek by sme sa Ti tu snažili radiť, nedokážeme rozhodnúť za seba. Preto sa vráť v premýšľaní vždy sama k sebe. Jedine Ty vieš najlepšie ako ďalej. Držím palce:)

martina, ak si dieta nechas, vidi sa mi ferove to manzelovi povedat. ked porodis a dieta bude na otca, bude neskoro, ked si tvoj manzel sam vsimne, ze napr. dieta ma tmavu plet. ak mu az potom povies pravdu, bude to prenho dvojnasobny podvod z tvojej strany, lebo si mu dieta vlastne podstrcila.

no ty budes pekny kvietok dieta daj prec inak ti to znici zivot

je celkom jasne, co urobis.

a keby nebol ten problem svetly typ-tmavy typ a ina krvna skupina, ani by ti to velky problem nerobilo.

kazdopadne, myslim, ze medzi pravnikov s takymto postojom dobre zapadnes.

Martinka, precitaj si prosim aspon 2x reakcie belly 12 a truemana... Su nevnutive, pravdive, zamysleniahodne...

bella 12, trueman
zdielam s Vami Vase nazory, mate moju poklonu.

Pozdravujem Ťa Martina,

život ľuďom ponecháva určitý priestor pre konanie chýb. Aj vďaka nim a ich prijatiu človek stále zostáva ľudským. Na Tvoju situáciu je podľa môjho názoru pozrieť sa z viacerých hľadísk. Prvé je vzťah, ktorý si mala a ktorý skončil - aspoň z Tvojej strany. V tejto veci máš zrejme jasno, zrejme si sa rozhodla ísť cestou života so svojím manželom ďalej. Ďalší uhol pohľadu je dieťatko-nový život. Túto skutočnosť už nie je nutné spájať s tým vzťahom, pretože rozhodnutie je najmä na Tebe. Od života je fér, že nám dáva priestor na chyby a od nás má byť fér to, že vieme prijať ich dôsledky. Tým nechcem povedať, že nový život, dieťa je dôsledkom chyby.Za žiadnych okolností život a jeho rast nemôže byť chybou, ani omylom, a nemal by byť ani niečím, čo má človek z akýchkoľvek dôvodov likvidovať. Preto sa neboj život prijať, pretože čo píšu ženy, sú to potom strašné celoživotné traumy, že niečo, čo bolo Tvojou súčasťou bolo zničené.častokrát to popisujú ako by zahynulo kus z nich. Opäť pripomínam, že život nám dáva priestor na chyby a my sa ich preto nemáme obávať prijať.Aj keď si podviedla muža, zaiste sú dôvody a Vaše deti sú toho dôkazom, že stále je tu dôvod zostať spolu. Každá kríza nevznikne z ničoho nič, zo dňa na deň. Má postupný vývoj a nárast a takisto jej zánik nie je zo dňa na deň, ale chce to čas, trpezlivosť a v nej nachádzať a posilňovať, alebo oslabovať dôvody na Ďalšiu spoločnú životnú cestu. To, že Ťa bude trápiť, že Tvoj manžel nevie, že dieťa nie je jeho, je síce prirodzené, no nie nezvládnuteľné. Nehovorím, či mu to máš zatajiť, na to prídeš časom sama. Ak sa však rozhodneš dieťa nechať si, musíš sama zvážiť, či mu pravdu povieš. Pozor, nehovorím, že mu ju nepovieš nikdy. Možno inokedy, keď bude Vaša kríza natoľko preč a Vy nájdete cestu k sebe, že si budeš istá, že Váš vzťah to nezničí. Je to pokrytectvo? Myslím si, že nie, pretože Ty nechceš pravdu zamlčať, len vieš, že teraz by mohla nie spôsobiť oslobodenie, ale ublíženie - manželovi, deťom a pre dieťatko vytvoriť prostredie neprijatia. Z týchto dôvodov je možné pravdu nie zatajiť, ale momentálne nevyjadriť, kým ľudia, ktorých sa týka nedozrú, aby ju mohli spracovať a prijať. Osobne si myslím, že keď prejde nejaký čas a Ty uvidíš ako si Tvoj manžel rozumie s dieťaťom, ktoré čakáš a ktoré bude trebárs už na prahu dospelosti, myslím, že i Teba naplní pocit zadosťučinenia a spokojnosti, že teraz v tejto dobe si sa rozhodla správne. A možno to bude vtedy ten správny čas, vyjadriť pravdu, avšak veľmi jemne citlivo a opatrne, aby si ňou neublížila. Život človeku dáva priestor na konanie chýb a omylov, lebo i vďaka nim sa stáva zrelším a ľudskejším. A ak budeme život vždy s radosťou vítať a pomáhať mu v raste, vždy sa nám odmení dobrom a istotou. Dobrí a milujúci ľudia nie sú tí "bezchybní", ale tí, ktorí veľa milujú, tým sa i veľa zo strany života odpúšťa. Nech je láska k životu, ktorý v sebe nosíš možnosťou dať životu šancu a tak "vyrovnať skóre svojho života". Prajem všetko dobré!

hej, ked bude kopat, tak treba tvrdit, ze to ma take vetry :-DDD

stella, no to si asi jej manzel fakt nevsimne

neviem, mna len tak napadlo, co tak nejak sa snazit to tehotenstvo zamaskovat, porodit a dat potom dieta na adopciu?

martina713,

chybu nemôžeš napraviť ďalšou ešte väčšou, Tvoje 7-týždňové dieťatko nemôže za to, že si stúpila vedľa, bolo by to nefér, keby ono malo platiť za Tvoju chybu. Teraz sa môže zdať, že potrat všetko vyrieši, ale ver mi, ak naň pôjdeš, úľavu nedosiahneš - skôr ešte väčšie výčitky svedomia. Rozhodnúť sa musíš sama a mala by si hľadieť v prvom rade na dobro nového počatého človiečika, ktorý je v tom všetkom nevinne. Mame si mohla ublížiť, ale to už potratom neodčiníš. Hanba nehanba, budeš to Ty, kto bude musieť s vedomím podstúpeného potratu žiť až do konca života, a nie Tvoja mama. Potrat môže všetko načas "ututlať", ale ako sa píše vo sv. písme: nič nie je také skryté, aby sa neodhalilo... Ak by sa o tom Tvoji blízki aj tak v budúcnosti dozvedeli, o to horšie by si sa pred nimi cítila, ak by sa vedeli aj to, že si išla na potrat. Rozhoduješ o osude súrodenca Tvojej dcérky, ktorá by Ti to raz mohla vyčítať... Vyčítať by Ti mohol aj otec dieťaťa, ktorý už teraz nechce, aby si šla na potrat (klobúk dole pred ním) a jeho deti, ktoré by tiež prišli o súrodenca...

V takej situácii je len jedno správne riešenie - a dovolím si tvrdiť, že aj riadne hrdinské - pravda. Priznať si chybu a čeliť následkom. Čo sa stalo, sa neodstane, ľutuješ to a chceš to napraviť, ak Ti dá manžel šancu. Kvôli záchrane manželstva by som však neobetovala svoje dieťa. Život človeka je najvyššia hodnota a tak všetko ostatné musí ustúpiť. Počaté dieťatko je na Tebe úplne závislé a potrebuje Ťa rovnako, ako Tvoja dcérka. Ak ho Ty neobrániš, kto sa ho zastane? Ak by Ťa aj všetci opustili, preň ostaneš aj tak najlepšou mamou na svete.

Nemysli dopredu na to, čo sa možno ani nestane. V najhoršom prípade, ak by si ostala bez podpory a finančnej pomoci, môžeš sa obrátiť o pomoc na:

www.zachranmezivoty.sk

Verím však, že neostaneš sama a že Tvoj manžel - možno po dlhšom čase, Ti dokáže odpustiť a akceptovať dieťa, ktoré nie je jeho. On sám, ako píšeš, je dobrý a tiež raz stúpil vedľa, hádam by Ťa nevyhnal samu niekde na ulicu...

Držím Ti palce a budem na Teba myslieť.

niečo o postabortívnom syndróme:

www.popotratu.cz