Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

S anorexiou a bulimiou v živote....

Príspevok v téme: S anorexiou a bulimiou v živote....
dolores444

Ahojte Baby(pripadne chalani),toto je moj príbeh o anorexii,bulimii,depresiach,pádoch.Velmi dlho som si klamala,že žiadny problem nemam.No niekde v nutri som vedela,že je tam niečo,čo mi nedovoli žiť.S bulimiou som začala v 13 rokoch.Ved viete ako to chodi...zdravé stratovanie,športovanie atd.Vtedy som sa citila sama,hladala som odpovede na to,prečo sa moji rodičia rozviedli,prečo sme sa odstahovali,prečo ma mama nového priatelia a mnoho dalšich otazok.Citila som sa sama a myslela som si,že jedine čo je dobre je ana a mia.Viem,bolo to zúfalé,úbohé.Začiatky boli hrozné.Všetko išlo zo mna von a potom,ked naši byvali častejšie doma som prestala jesť a ked znova boli v robote jedla som a vracala.Už je to vyše 2 rokov a boli mesiace,ked som to vobec nerobila a mesiace ked som plaka cele dni a noci...Je to príšerne a zlé...Ja som jedna z tých,ktoré milujú život,snažia sa pomocť a lutujú tých,čo nemajú čo jesť.Je odporné ked idete sama proti sebe,prestanete sa riadiť všetkymi svojimi pravidlami a myslite si,že vám je dobre,že ste šťastný,ale je to len klam. Obviňovala som všetkych a všetko.Myslela som si,že ja za to nemožem a za všetko možu moji rodičia.Nikto nevidel čo sa deje vo mne,vždy som vravela,že je lepšie,že nie su spolu..že sme štastní..a všetci mi verili.A ja,vo všetkých tých klamstvách som sa ponorila do bulimie a anorexie.Znie to hrozne ja viem,ale ja to vnímam ako také decke hluposti......
POsledný mesiac som vela rozmýšlala.Máme velmi vela problemov v rodine a ja som mala strašnu chuť všetko vyvracať...Ale ja už NECHCEM!!!Mama sa trapi aby sme mali čo jesť,aby sme mali kde žiť a jedine čo ja viem je to isť vyvratiť!Neviete si predstaviť ake je to deprimujúce...Vždy mi vravia,,nechaj si aj na zajtra,nezjedz všetko hned,,ale ja nemožem.Bud nejdem,jem a vraciam alebo len jem všetko ako šialená!Ale ja to už nechcem!Je mi všetkého tak luto,každého susta čo dam do úst a potom zasa von!Je to choré...ale snažím sa zastaviť...Je to neskutočne ťažké...Ak prestanem vracať,tak začnem neskutočne jesť a nedokažem to zastaviť...A prestan jesť sa mi už nedá...Viem,asi to čo pišem znie hrozne,ale ja to sále nepokladam za doležité,nevnimam to...Stále sa mi zdá,že to nie je doležite a že to všetko je len daka hra.No snažim sa s tym prestať...a prave preto tu píšem...Snažim sa s tym skončiť...ale nie preto,lebo neviem ako chcem, ale preto,že chcem si dokazať,že viem bez toho žiť...a ktomu som začala veriť,že Boh mi pomože a to mi velmi pomaha...Myslite si,že je to moc vážne??Ja nevie...keby to také bolo tak by som to citila a vedela by som,že so mnou dačo nie je ok...alebo len chcem oklamať aj sama seba?
Prosím,napišete aj vy vaše príbehy,pocity.Lebo pochopia sa len tie čo to prežívajú tiež...iní to odsúdia...

dolores444

drobec004 velmi by som chcela aby a j mne pomohi rodičia,ale tak oni si skor myslia,že mam problem s prestani nepchavať sa ako s tym aby som dačo zjedla..a preto mám stále pochybnosti,či som fakt chorá alebo si to len namýšlam...Ked mám tie svoje stavy tak je zjem všetko!A potom je jasné,že mi už tak netrebaa jesť...je to ako začarovany kruh...mala som 47kg a som pribrala 7kg koli tomu prežieraniu sa.Za iných okolnosti by som to všetko vyvratila ale naši su doma a ja už ani nechcem,U teba to bolo lahké,videli na tebe,že máš problem,,,no u mna??? Asi budem čakať kym si to nevšimnú...

drobec004

ahoj!verim ze je to tazke,ale tvoj problem bude vyzadovat odbornika-skus to povedat obvodnemu lekarovi alebo najst nejakeho psychologa...ja som teda nemala skusenost s bulimiou,ale s anorexiou.zo zaciatku si tiez nikto nevsimol ze mam problem az ked sme boli na navsteve u rodiny tak oni upozornili nasich ze som strasne schudla.nasi ma stale porovnavali s inymi detmi,mamina chodila do prace aj na nocne,tak sme moc na komunikaciu nemali casu.do toho sa spoluziaci vysmievali ze som pribrala ...a tak sa spustila lavina ze som zacala chudnut,menej jest,viacej behavat...potom som bola na lieceni asi 2 tyzdne za co som nasich strasne nenavidela a teraz s odstupom casu si hovorim ze keby som tam bola o cosi dlhsie by som nemusela hmatat kosti na ramenach...neviem zo zaciatku sa to strasne tazko berie,kym si clovek ten problem pripusti.a dalsi problem je ze uz aj ked sa klinicky clovek da do poriadku to znamena ze naberie urcitu aspon minimalnu hmotnost zostavaju urcite zranenia z veci,ktore dane ochorenie spustili/poznamky inych,zranenia od rodiny/ a to treba dat do ruk Bohu aby to uzdravil aby to premenil,aby clovek dokazal tym ludom odpustit a zaroven aj sebe.PS:vela sil,budem sa za teba modlit,1.krok je spravne sa rozhodnut co si uz urobila

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

S anorexiou a bulimiou v živote.... - Fórum - ZDRAVIE.sk