Zmenit zivot alebo?

magy radí dobre, aj ja som to chcela napisat,ucitelstvo v nejakej inej forme..stavaj na tom co mas v rukách, a nemáš málo..mozno kurz nejakeho jazyka by to pomohol. Ja napr. viem po anglicky,a bavilo by ma ucit anglictinu predskolákov hravou formou..na to ale potrebujem statnicu alebo nieco a navyse vysoku skolu-ucitelstvo. Takze bohuzial. Skusala som aj doucovat,ale je pravda ze tym detom sa nechce,a pubertakom uz dulpom..a rodicia ocakavaju vysledky a samozrejme vina je vsade onde len nie v ich detoch. Tak som to vzdala.
Ono, kazdy ti tu moze radit,ale ako sama pises,a aj ja,problem je v tom sa rozhodnut a vhupnut do niecoho noveho..ucitelstvo je krásna práca,a u mna mas urcite respekt,nevzdavaj sa a hladaj sposoby aby ta tá praca naplnala,aby si nebola len nejaká bábka v rukach ziakov a rodicov. V tvojom pripade neplati, aby si vazila co mas, ty si to vazis,a kedze si ctiziadostiva,uvidis ze najdes riesenie.
ja pracujem za pásom vo výrobe a mne tvrdenie, ze si na to musim zvyknut a vazit si co mám, sposobuje depresie maximalne a uzkost. Ale na druhej strane nemam dost financií na kurzy a ani cas. Asi som este nepadla na uplne dno aby som sa z neho mohla odrazit :)

ucitelstvo ma rozne formy, nemusi to byt len v statnej skole a v triedach. existuju sukromne skoy (skusala si??), kde je vyucovanie vedene uplne inym sposobom, hravejsim, putavejsim. taktiez deti su motivovane inak a vacsinou viac, nez tie v statnych skolach. potom su tu rozne ine formy vyucovania - sukromne doucovanie, kurzy, skolenia, prednasky, ucenie dospelych vo firmach, vecerne skoly, pozicie vychovavatelov v internatoch, sukromne vychovavatelky apod., lektorovanie, ucenie cez internet, korespondencne atd. tych moznosti, ako vyuzit svoj potencial je nepreberne mnozstvo, len sa netreba bat. nemusis hned opustat svoju profesiu, lebo si sa sklamala v jednej jej forme. k dispozicii je dalsich tisic. osobne sa mi napr. pacila kniha o matematike, geometrii a hlavolamoch, ktora bola pisana zaujimavou formou. do skoly prisiel novy ucitel, matikar, ktory cele vyucovanie vzal uplne netradicne. vzbudil v ziakoch zaujem o matematiku tym, ze im ju podal hravou formou, nelipol na strnulych osnovach... nasiel na tych parchantov recept. zaujal ich. mozno si tu knihu citala, ak nie, doporucujem. to je sposob, ako si na jednej strane ucitel moze vybudovat respekt a poziciu, na strane druhej bude svoje remeslo vykonavat rad, lebo bude dostavat adekvatnu spatnu vazbu, jeho namaha bude ocenovana.

Ano ludia urcitym sposobom "odcudzuju" ucitelov, a neviem preco, pretoze prave oni "vychovavaju" deti popri rodicoch kedze tam travia takmer polku dna. Musim spomenut mojho triedneho ucitela zo strednej, on si vedel vybudovat neskutocny respekt, a pritom ho kazdy miloval prave preto aky bol, snazil sa byt jednym z nas, robil si srandy, aj zo seba :) a bol fakt super, tiez hovoril ze keby si nevybral ucitelstvo bol by na uplne inom leveli so svojou vyskou co sa tyka financneho hodnotenia, ale on stale chcel byt ucitel, a tak nim je uz 20 rokov. Zmieril sa s tym, a snazil sa vytazit z ucitelstva len to dobre a to sa mu aj podarilo, ze kazdy si nanho vzdy spomenie, a vzdy ho chodili navstevovat byvali ziaci. Chcem tym povedat ze nie kazdy moze robit to po com tuzi, niekedy je lepsie zmierit sa s tym co mame a vazit si ze vobec mame nejaku robotu aj ked to moze byt ubijajuce. A ak chces fakt zmenit svoje povolanie, existuju aj rozne kurzy a skolenia ktore dopomozu k ziskaniu lepsej prace, nie na vsetko ti treba vysoku skolu. Vela stastia prajem.

Dakujem vam za pismena :)
Viem, ze ak sa o nic nepokusim, ze to budem neskor lutovat a vycitat si. No moze sa stat, ze si budem vycitat aj to, ze som sa o to pokusila a zahodila tak kopec rokov a penazi. Som ucitelka. A moja praca ma nebavi lebo ucitelia su pre ludi ti najvacsi looseri. V inej praci si clovek vybuduje respekt raz a ten status mu zostane. My si musime respekt budovat kazdu hodinu a kazdy den. Bez akychkolvek pravomoci. Je to namahave. O to horsie, ze rodicia uprednostnuju tzv. demokraticku vychovu (rob si co chces, kedy chces a ako chces). Moje odbory v inej oblasti nevyuzijem. Nemam jazyky, nemam ani matiku. Prvy rok ma celkom bavilo ucit, ale tento druhy je des. Bavilo by ma to, ale pozerat sa cele dni na to, ako my nutime tie chudatka deti sa ucit. Dnes sa uz ani polovicu z toho, co som sa ja ucila, neucia. A vraj su pretazene. Dnes su neni schopne si doniest ani veci na vyucovanie. Tak ako mam potom ucit? :( A ze im dam na vysvedceni patku? No a co? :) Ich to netrapi a mna nebavi davat patky. Preto chcem odist. Lenze tym padom sa dostavam zase na zaciatok s prazdnymi rukami. Myslela som si, ze byt ucitelom je pomahajuca profesia, v ktorej najdem uplatnenie. Ale v skole jednoducho nie je priestor na pomahanie. Takze chcem skusit nieco ine vystudovat. Mozno medicina, veterina, psychologia (to su tie moje nesplnene sny). Ale to stratim vela rokov. A vsetko su to denne odbory. Mozno v takych 38 rokoch budem v tom odbore dobra. A nie je to trocha neskoro? A ako pise tinkuska, mozno si len nevazim, co mam. Mozno chcem prilis mnoho. Obdivujem ludi, ktorym staci mat dve piva denne a su spokojni, pretoze to je ich kazdodenny ciel. Preto neznasam svoju ctiziadostivost.

tak to by som zas takto na fore nerada konkretizovala,skor cez mail mozno..ale ja viem ze clovek si musi poradit sam, nik mu nepovie urob to alebo ono..
Pracujem manuálne,vo výrobe,ale tá práca ma ubíja,navyše sú tam zlé vzťahy-klasika,ženy-sliepky. Vedela by som si predstaviť prácu,ktorá by ma napĺňala,starať sa o druhych,o deti,mozno nejake vzdelavanie,alebo specialna pedagogika,nieco kde necham kus zo seba,niekomu pomozem..ale znie to ako klišé..alebo nejaka vyroba krémikov,nieco podobne..ale hned si poviem,ze len snivam a nevazim si co mám,a len vymyslam a pod..
ale tuto temu zalozila ulpiqa tak dufam ze aj ona sa vyjadrí

sad dobre sa to cita, tazsie koná..ja viem,uz vela ludi mi hovorili,aby som nelutovala nejaku vysoku skolu,ktora trva dlho,stoji neheorazne peniaze,uroven vysokych skol nulová, plus uplatnenie..kvoli pár písmenkám.
Je to komplikovane,teda z mojho pohladu,to by bolo nadlho,uz som premyslala aj nad nejakou terapiou..
Ja som kedysi veci riesila velmi radikalne,ked som bola mladsia a volna,slobodna..a vzdy som to brala ako svoju devizu a odvahu. No neviem ci vekom,alebo čím,uz to tak neviem,nechcem nikomu ublizit,nie som si istá,ze to co chcem je spravne,mam zmatok,strach,ale zaroven viem,ze cas uteka a najhorsie je neurobit nic..musim si stanovit priority,ale neviem sa na to nejak sustredit,uz ani neviem co je pre mna priorita:dobrá práca,peniaze,vztah,rodina,dusevny pokoj,mat sa konecne rada..je toho vela.Asi najviac ma hneva,ze na vsetko co chcem,ci uz kurz,alebo nejaky kruzok co by ma bavil, treba peniaze..a musim premyslat. Investujem do toho,oplatí sa? radsej odlozim na horsie casy? vyckam kym bude situacia lepsia? a tak dookola..

zit ma zmysel vzdy, najme ak mu chces dat nejaky ciel a byt prospesna, naplnit ho hodnotou. a nemusis prave lamat rekordy, hodnotou uz si pre svoje deti a rodinu - pokial sa o ne staras a ste v stastni. nepises preco nenavidis svoju sucasnu pracu, nepises aku inu pracu si mala na mysli a tiez, aky sen mas na mysli. je kopec veci, ktore by si mala uviest, ak chces, aby ti niekto naozaj pomohol. nedostatok informacii znamena, ze dostanes vselijake, najme nedostatocne rady.
svojim sposobom sa vsak da suhlasit s komentarom sad2. vs nie je vsetko, az na par profesii, kde to jednoducho mat musis.

strach v nove rozhodnutia je najhorsi, ale ak s tym nebudete nic robit, tak sa to bude potom len zhorsovat, a este viac si budete vycitat, ze ste nieco neurobili co ste mali, takze treba vziat svoj zivot do vlastnych ruk a aj s rizikom ist do toho,nebat sa robit nove rozhodnutia, zijete len raz, tak preco nevyskusat vsetky moznosti, ake ti zivot prinasa..
a tinuska: ver mi, vysoka skola na Slovensku ti neda nic viac okrem troch alebo dvoch pismenok pred meno..

ulpiqa je to tazke, kolko mas rokov? Ja mam 28 a som na tom podobne, ja vsak nemam vysoku skolu a doteraz ma to hnevá a vycitam si to,ze som si ju neurobila. Takze mam nekvalifikovanu prácu, z ktorej sa mi chce vracať niekedy, chodim tam s max. nechutou, ale vies, najom treba platit, a penazí moc nie je, plus mam vztah na mrtvom bode..Mam milion rieseni v hlave,ale nicím som si nie je ista a bojim sa urobit nejake rozhodnutie a zmenu,aby som ju nelutovala neskor a neublizila niekomu.
Takze ta chapem uplne..Napis ako si predstavujes svoj zivot,co by si chcela robit,aku profesiu,ake mas zaluby,čo ťa baví? ako dlho uz mas taky stav, ze nevies co mas robit?

ulpiqa, preco sa zameriavas len na tu terajsiu pracu? vek ked ta nenaplna, tak hladaj dalej, nemyslim si, ze k tomu nutne potrebujes vysoku skolu, (ak sa teda nejedna o nejake povolanie lekara alebo pravnika, ktoreho praca si to vyzaduje atd.) ale vies kolko ludi robi v uplne inych odboroch nez v tych, ktore vystudovali..
takze podla mna treba len nabrat odvahu a neprestavat hladat nieco ine, k comu si najdes pozitivny vztah..
a vcitanie zlych rozhodnuti ti v ziadnom pripade nepomoze, kedze cas uz vratit spät nemozes ,takze tymto sa len sama trapis a namyslas si, ake by to bolo uzasne keby bolo keby, ale to sa takto neda, minulost uz nezmenis, to, ze sa budes lutovat tymto sposobom tak budes si to len zhorsovat.. pozeraj do buducnosti a snaz sa zmenit veci tak aby si bola stastna a aby ta tvoj zivot naplnal..