Dobrý deň! Prosím ľudí, ktorí majú nejakú skúsenosť s kúpou psa s rodokmeňom: manželka s dcérou sa bez môjho vedomia dohodli, že si kúpia psa. Ja mám voči psom rešpekt, zvlášť k veľkým plemenám. A toto bol pes už svojím charakterom agresívny. Nikto z nás nikdy doma psa nemal. Šteňa sa kúpilo a prišlo do našej domácnosti. Dcéra bola veľmi šťastná, to nepopieram. Lenže psík začal hrýzť, neviem či preto, lebo ja som sa mu dosť vyhýbal a on to cítil, alebo sme jednoducho nevedeli ako s ním zaobchádzať. Bol u nás iba 4 dni, keď manželka napísala chovateľke, že máme trocha problémy. Tá - keďže nie je zo Slovenska - sa spojila s nejakou svojou priateľkou na Slovensku, ktorá má to isté plemeno a má s ním skúsenosti. Vraj nám príde poradiť ako k šteniatku pristupovať. Prišla spolu s manželom a dcérou a šteniatko si zobrali, zbehlo sa to strašne rýchlo, vraj majú také splnomocnenie od chovateľky a pre šteniatko to bude lepšie, lebo mi nevieme ako s ním zaobchádzať. A je to vraj náročné plemeno. To beriem, len ma zarazila tá rýchlosť. Mne osobne vyhovuje, že je pes z domu, nejde mi však do hlavy, ako mohla seriózna chovateľka dať odviezť šteňa, za ktoré moja dcéra zaplatila 600,- eur. Okrem toho kúpila dcéra na odporúčanie chovateľky drahú klietku a ďalšie potreby, po zrátaní zaplatila zo svojich úspor z vreckového bez pár halierov takmer tisíc eur. A to mala šteňa doma všeho všudy 5 dní. Trocha drahá sranda!
Manželka sa mi priznala, že v maili chovateľke napísala, že zvažujeme aj možnosť vrátenia šteniatka bez nároku na vrátenie peňazí. Nuž ale - ak ona niečo také \\\\\\\\\\\\\\\"zvažovala\\\\\\\\\\\\\\\", nemala na to nárok, lebo vlastníkom šteniatka je moja dcéra.
Mám teraz otázku: je možné, aby si chovateľka odviedla šteniatko a bez mihnutia oka si nechala sumu 600 eur a pokladala celú vec za vybavenú? Teraz predá šteňa ďalšiemu za ďalších 600 eur a má za sebou výborný obchod.
Som ohromený. Dozvedel som sa totiž, že s chovateľkou komunikovala iba moja manželka, dcéra šteňa vôbec vrátiť nechcela a samozrejme sa nebavili ani o tom, že by si chovateľka mala peniaze nechať. Dcéra je veľmi zronená zo straty šteniatka a nemá silu sa k tomu vôbec nejako vyjadrovať. Manželku už možno jej postup mrzí, ale tiež nechce v tom smere nič podniknúť. Ja samozrejme nie som majiteľ. Je mi jasné, že bez súdu nie je možné žiadať späť ani šteniatko ani peniaze. Keby chovateľka mala trocha svedomia, navrhla by sama vrátiť aspoň časť peňazí. Nehovoriac už o tom, že by nikdy nemohla zorganizovať také prepadové komando, ktoré prišlo odobrať šteňa právoplatnému majiteľovi. Dá sa s tým vôbec niečo robiť? Vie mi niekto z vás poradiť?
Kúpa psa - prosím o pomoc!
A ak aj tvoja dcera dala slovny suhlas na odobratie psa a preukazu, netreba sa toho obavat, kedze to bolo pod psychickym tlakom, lahko sa to pred sudom zdovodni. Okrem toho je zrejme, ze ziadnu kupno-predajnu zmluvu s novym majitelom nepodpisala ona, cize sa to odohrava vsetko bez jej suhlasu (vlastne za jej chrbtom). V tom urobila chovatelka velku chybu. Ani sa mi nechce verit, ze takto riskla svoju povest. Hlavne ale mozes operovat s tym, ze chovatelka nemala ziadne pravo dat akekolvek splnomocnenie na odobratie psa. Ak by ste s tym mali problemy, hod sem mail, pomozem vam s tym, nebude to nic zlozite.
Este som si na nieco spomenul: ak je uz pes u noveho majitela, mohol nastat skutkovy stav trestneho cinu, co uz nie je malickost a tvoja dcera (nie ty) moze podat trestne oznamenie. Novy majitel by musel byt zapisany v odobratom preukaze povodu, co bez suhlasu tvojej dcery je prakticky trestne. Pochybujem, ze by nejaky renomovany chovatel urobil taky krok, ohrozil by tym svoju reputaciu na celej ciare.
Tak k veci: ak si vsetko opisal tak, ako sa to odohralo, situacia je takato:
1. majitelom psa je tvoja dcera
2. predat alebo darovat ho moze iba ona
3. ak v kupno-predajnej zmluve, ktoru tvoja dcera podpisala, nie je klauzula o tom, za akych podmienok moze chovatel novemu majitelovi psa odobrat a ak nebol naplneny skutkovy stav, potom na to nema rozhodne ziadne pravo ani chovatel ani nikto iny.
3. chovatel, ak psa predal a vyinkasoval peniaze - o com musi byt nejaky zapis - nema ziadne pravo kohokolvek splnomocnit na odobratie psa. splnomocnit moze iba novy majitel - v tomto pripade tvoja dcera.
4. tvoja dcera ma plne pravo na vratenie psa pripadne penazi, podla toho, ktora varianta jej vyhovuje.
odporucam najskor sa pokusit dohodnut bez pravnika, ak to nebude mozne, zaangazovat pravnika a riesit to jeho prostrednictvom. odobratie preukazu na veci nic nemeni, pretoze v preukaze je uvedene meno tvojej dcery a chovatel bez jej vyslovneho PISOMNEHO suhlasu nema pravo posuvat psa dalej. Je nepodstatne, co komu napisala tvoja manzelka, ona nie je majitelom psa. Ak to neurobila tvoja dcera, vec je jasna a netreba sa sudneho riesenia obavat.
Mam k tomu ale aj jednu sukromnu poznamku: s kupou psa do domacnosti by mali suhlasit vsetci clenovia. U vas sa tak nestalo, kedze ty si bol proti. Tak ako tu uz niektori radia, pouvazujte nad tym, ci ste naozaj na psa psychicky aj fyzicky pripraveni. Ak nie, ziadajte vratenie penazi a postarajte sa o to, aby bol pes v dobrych rukach. Tvoja dcera dokonca moze trvat na tom, aby smela psa vo vymedzenom case navstevovat. Ak novi majitelia budu normalni, nemali by mat nic proti tomu. Samozrejme ich tym nemoze pricasto obtazovat. Drzim ti palce! Ked sem hodis mail, mozem ti s tym pripadne pomoct aj pravne.
porad...ja stale nechapem...ako vas(tvoju dceru) mohli prinutit aby im dala psa aj jeho preukaz...a bez toho aby ste sa rozpravali o vrateni penazi...toto nedokazem pochopit...
porad, vsetko je to nejake divne. musim priznat, ze ma tu viac veci zarazilo. pises, ze ste nikdy psa nemali, teda ani ziadne skusenosti! na to napises, ze pes je charakterom agresivny. nenapisal si, o aku rasu ide ale v podstate nie je ziadny pes agresivny, je iba taky, ako ho majitel vychova a na to treba urcite znalosti. potom, ze zacal hryzt.... takze jednoznacne ste psa nezvladali, inac by manzelka nebola uvazovala o jeho vrateni. z toho vyplyva, ze vsetko bolo vedlajsie, aj to, ci ten pes bude u vas stastny, len aby sa vyhovelo dcere. vlastne na toto sme chceli poukazat, ze zviera je zivy tvor, ktory sa nekupuje nerozvazne. dobre, uz je neskoro plakat nad rozliatym mliekom ale najprv by ste si mali o psovi (vsetci, cela rodina!)nieco nastudovat a az potom si ho zadovazit. ja ti to prajem, aby ste tie peniaze dostali spät ale myslim si, ze zreli na psa nie ste, co by mohlo neskor sposobit o vela väcsie problemy.
Sory, omylom som napíal iný nikc. Som už dosť unavený.
A ešte k tej klietke: jej kúpu nám poradila chovateľka, fenka v nej mala iba svoj peliešok, ale nikdy tam nebola zatvorená. Chodila tam spávať a vbehla a vybehla kedy chcela. Bol to taký jej domček.
A tá návšteva samozrejme zhrábla aj ten preukaz pôvodu. Zaujímalo by ma, ako sa dodatočne vyrobili papiere...
Rasa, ktorú dcérka kúpila, je dosť zriedkavá a človek by od chovateľov čakal férový prístup. Toto mi celé smrdí a je mi z toho na blití.
Ľudia, čítali ste vôbec tie moje príspevky? Jediné nesúdržné bolo, že manželka a dcéra kúpili psa bez môjho výslovného súhlasu. To beriem. Ale dcéra žiadneho psa nechcela vrátiť, kde ste na to prišli pre boha? Nastali nejaké problémy, kontaktovali chovateľku a tá im ponúkla, že k nám pošle jej priateľku. Tá má rovnakú rasu, tiež fenu, už dospelú. Tá chovateľka mala vysvetliť, čo tie reakcie šteniatka znamenajú a poradiť na koho prípadne sa v mieste nášho bydliska obrátiť o radu. Moja dcéra chce fenku späť,nie je to žiadny dobrodruh, ktorý si vezme živého tvora a o pár dní ho odhodí. Stále za ňou plače. Ona peniaze vôbec nerieši. Len mne ako jej otcovi prirodzene je ľúto, že do toho vložila toľko svojich niekoľkoročných úspor a nemá ani psa, ani peniaze. To celé sa odohralo veľmi podivne: návšteva prišla, začali rozprávať horory aké to bude s tým psom strašné a že to nezvládneme. Podotýkam, že teraz je to mimino veľmi roztomilé a vôbec nie nebezpečné. Ale strašili, strašili, až naraz vytasili vetu, že majú splnomocnenie od chovateľky fenku zobrať zo sebou a vraj oni ju chovateľke vrátia. Tlačili na dcéru, tá sa prirodzene rozplakala, ale stále do nej že pre fenku bude lepšie, keď pôjde do skúsenejších rúk. Ja som sa na to nemohol pozerať, hoci musím otvorene priznať, že mne neprekáža, keď je pes preč z domu, lebo ja som ho naozaj nechcel. Ale vidím, čo sa deje s mojím deckom, ako kvôli tomu trpí. No a že ma nasralo, keď si takto dali od nej vlastne zaplatiť a šteňa si nechali, to by myslím nasralo každého rodiča, ktorého dieťa niekto zneužije. A pokiaľ ide o manželku, to nekomentujem, ťažko jej môžem niečo vyčítať, je sama v dosť veľkom strese nielen kvôli psovi, ale hlavne preto, že v týchto dňoch mala vo veľmi zlom stave otca, ktorý dnes zomrel. Nebola ani schopná konštruktívne uvažovať. Navrhla síce v maili chovateľke, že nechce kompenzáciu ak by sa k nej fenka vrátila, ale podľa môjho skromného úsudku na to nemala právo, lebo fenka nebola jej majetok ale dcérin. A to mala chovateľka akceptovať. Neviem, či som to vysvetlil tentokrát dostatočne zrozumiteľne. Ak je niečo ešte nejasné, môžem doplniť. Všetko vyzerá tak, že psíka si nechali tí, čo ho boli zobrať, alebo prinajmenšom ich priatelia. Ostalo mu aj pôvodné meno, ktoré navrhla moja dcéra. Je tam ako prvý majiteľ - v tom preukaze. Neviem, ako uviedli nového majiteľa, predsa musí byť nejaká kúpnopredajná zmluva a tá by mala byť medzi mojou dcérou a tým novým majiteľom. Ak to urobili inak, je to jasný podvod. Moja dcéra samozrejme žiadnu zmluvu s nikým neuzatvárala.
ja take problemy tiez nemam, vzdy som mala psikov iba z utulka.
