Kúpa psa - prosím o pomoc!

Dobrý deň! Prosím ľudí, ktorí majú nejakú skúsenosť s kúpou psa s rodokmeňom: manželka s dcérou sa bez môjho vedomia dohodli, že si kúpia psa. Ja mám voči psom rešpekt, zvlášť k veľkým plemenám. A toto bol pes už svojím charakterom agresívny. Nikto z nás nikdy doma psa nemal. Šteňa sa kúpilo a prišlo do našej domácnosti. Dcéra bola veľmi šťastná, to nepopieram. Lenže psík začal hrýzť, neviem či preto, lebo ja som sa mu dosť vyhýbal a on to cítil, alebo sme jednoducho nevedeli ako s ním zaobchádzať. Bol u nás iba 4 dni, keď manželka napísala chovateľke, že máme trocha problémy. Tá - keďže nie je zo Slovenska - sa spojila s nejakou svojou priateľkou na Slovensku, ktorá má to isté plemeno a má s ním skúsenosti. Vraj nám príde poradiť ako k šteniatku pristupovať. Prišla spolu s manželom a dcérou a šteniatko si zobrali, zbehlo sa to strašne rýchlo, vraj majú také splnomocnenie od chovateľky a pre šteniatko to bude lepšie, lebo mi nevieme ako s ním zaobchádzať. A je to vraj náročné plemeno. To beriem, len ma zarazila tá rýchlosť. Mne osobne vyhovuje, že je pes z domu, nejde mi však do hlavy, ako mohla seriózna chovateľka dať odviezť šteňa, za ktoré moja dcéra zaplatila 600,- eur. Okrem toho kúpila dcéra na odporúčanie chovateľky drahú klietku a ďalšie potreby, po zrátaní zaplatila zo svojich úspor z vreckového bez pár halierov takmer tisíc eur. A to mala šteňa doma všeho všudy 5 dní. Trocha drahá sranda!
Manželka sa mi priznala, že v maili chovateľke napísala, že zvažujeme aj možnosť vrátenia šteniatka bez nároku na vrátenie peňazí. Nuž ale - ak ona niečo také \\\\\\\\\\\\\\\"zvažovala\\\\\\\\\\\\\\\", nemala na to nárok, lebo vlastníkom šteniatka je moja dcéra.
Mám teraz otázku: je možné, aby si chovateľka odviedla šteniatko a bez mihnutia oka si nechala sumu 600 eur a pokladala celú vec za vybavenú? Teraz predá šteňa ďalšiemu za ďalších 600 eur a má za sebou výborný obchod.
Som ohromený. Dozvedel som sa totiž, že s chovateľkou komunikovala iba moja manželka, dcéra šteňa vôbec vrátiť nechcela a samozrejme sa nebavili ani o tom, že by si chovateľka mala peniaze nechať. Dcéra je veľmi zronená zo straty šteniatka a nemá silu sa k tomu vôbec nejako vyjadrovať. Manželku už možno jej postup mrzí, ale tiež nechce v tom smere nič podniknúť. Ja samozrejme nie som majiteľ. Je mi jasné, že bez súdu nie je možné žiadať späť ani šteniatko ani peniaze. Keby chovateľka mala trocha svedomia, navrhla by sama vrátiť aspoň časť peňazí. Nehovoriac už o tom, že by nikdy nemohla zorganizovať také prepadové komando, ktoré prišlo odobrať šteňa právoplatnému majiteľovi. Dá sa s tým vôbec niečo robiť? Vie mi niekto z vás poradiť?