Mám 20 rokov, snažil som sa byť celý čas poctivý alebo teda skôr robiť veci tak aby som sa mal v budúcnosti dobre. Jednotkár v škole, brigády aby som mal peniaze nejaké pre seba, staral sa ako sa dalo o zdravie, snažil sa byť čo najzodpovednejší, dodržať vždy to čo som sľúbil...atď. Som si zle vybral VŠ, a tak som skončil. Chcel nastúpiť na inú lenže rodiča mi ju už odmietajú platiť, tak si musím peniaze zohnať na ňu sám. Čiže sa musím zamestanť. A tu to už je. Hoc som bol jendnotkár, najlepší z triedy a asi i zo školy, mám maturitu ale som na tej istej úrovni ako všetci ostatní čo zmaturovali aj na štvorky. Aspoň v očiach zamestnávateľa. Čiže ak nezoženiem peniaze na školu tá všetká snaha bola zbytočná. A tu som začal rozmýšať: Na strednej som sa snažil aby som sa dostal na VŠ,na VŠ sa budem musieť opäť snažiť aby som ju dokončil. Teraz ak ju dokončím budem mať 25-26 rokov. Ale i tak sa hneď nejak zvlášť nezamestnám. Treba prax, robiť mizernú robotu i keď z VŠ vzdelaním aby som mohol robiť niečo poriadne možno neskôr. (opäť len robiť niečo aby som sa mal POTOM dobre a nie TERAZ). Čiže nakoniec sa tá všetká snaha vyplatí možno v 30 rokoch? A keď si to tak zrátam že v 30 by som si mohol už možno konečne vydýchnuť a začať robiť veci, ktoré som vždy chcel. Lenže napríklad v 30 ísť cestovať po svete keď budem mať možno rodinu? Alebo naučiť sa snowbordovať? Horolezectvo? Nie je síce na to až tak neskoro, ale určite by to bolo zábavnejšie v mladšom veku. A keď si teraz zoberiem spolužiakov čo všetko flákali - Flákali školu ale prešli ale si i užívali poza školou. Potom nešli na VŠ, bývajú u rodičou pár euro im dajú a za ostatné peniaze si zase len užívajú. Nie je to nič moc, žiadne vyhliadky do budúcnosti ale keď sa na to pozriem takto, že užívať si možno prvých 25-30 rokov života naplno, ako sa len dá (vlastne neviem kedy zomrieme) a potom zvyšných 25-30 žiť len z ruky do úst mi príde lepšia voľba, ako v mladosti väčšinu času sa snažiť aby som sa mal na starobu dobre. Radšej sa chcem mať dobre kým som mladý a ak by sa náhodou so mnou niečo stalo, nemusel by som v posledných minútach myslieť, že som si neužil život. Jedine v čom tu vidím háčik, že ak niekto chce vlastnú rodinu, tak jedine sa musí stále len snažiť...Alebo možno aj nie, ako sa teraz snažím zamestnať začínam mať pocit, že je jedno aké vzdelanie má človek, i tak bude robiť za mizerný plat a ťažko za zamestná lebo zamestnávateľ chce radšej niekoho z praxou ako so vzdelaním. Síce úplne tomu rozumiem ale príde mi to deprimujúce.
Flákač vs poctivec
ty si chces do 30-ky uzivat a potom cely zvysok zivota "zivorit" z ruky do ust, ako si napisal? To nemozes mysliet vaszne... V 3O budes na vrchole sil pri spravnom zivotnom style, mozes sa ucit snowboardovat, barzco ! :)
ono myslim si ze je dost naivne si mysliet ze budem poctivy, spravim si VŠ a uz mi bude cely zivot len dobre, zivot je suhra nahod, stastia a nejaku malu cast si formujes ty sam svojou snahou a hnanim sa za svojimi cielmi, hlavne zivot nieje fer, a to v ziadnom aspekte, takze spoliehat sa nato ze ha teraz je mu dobre ale raz sa mu to ze nerobil to a to alebo robil to a to vypomsti je hlupost, zi tak aby si sa citil taky vnutorne naplneny, skus sa nebat si ist za svojimi snami aj ked su mozno take neuveritelne ze ti mozno pride zbytocne sa o ne snazit, skus zit jednoducho tak aby si bol spokojny a stastny a nemusel druhym zavidiet :) lahko sa hovori... ale da sa si najst to svoje to pekne na nom... :) good luck
podla mna je to uplne o niecom inom... ono netreba makat na plne gule.. treba zamakat trosku teda popri skole mozno hodinku dve denne a skolou len tak plavat... treba zamakat fakt malo ale na tom spravnom mieste... 90% toho co sa naucis na skole je ti naprd a bez tych 10% sa zaobides...
moj tatko je profesor na vyske a vzdy hovori ze netreba vediet ale treba mat diplom...
je pravda ze niekto moze mat stastie ale to je len zlomok tych co nieco dosiahli...
Vsetko je to iba o stasti :D
Su ludia ktory sa absolutne nesnazia iba tak plavaju zivotom a beru ponuky ktore pridu a maju sa velmi dobre :D
Jednoducho iba treba cakat na svoju prilezitost :D
smutna nebudˇ smutna.Tiež poznam ludi ktory sa snažili a maju velke prd.
na to som prisla aj ja, ze som sa cely zivot snazila, ucila, ani von nechodila s kamoskami a co mam teraz z toho? nemozem si najst s vyskou ziadnu pracu :(
za 1. investuj do zdravia - aby si v 40tke mohol snowboardovat
za 2. NIKDY NECHOD POD CENU A NENECHAJ SA VYKORISTOVAT - neviem ako proti tomuto bojovat, ak ja jeden poviem "chod do psej matere ty vykoristovatel" napr tesco, alebo aj slovensky podnikatel, tak ma vysmeje (bez ohladu na to, ze si mozem kupit aj jeho mater) a zoberie niekoho, napr teba - kto bude makat za 2eura na hodinu, plus nedostanes preplatene cestovne, a co z toho?
POTOM je podstivost na absolutne na gule...
Treba poznat svoju hodnotu a potom mozes byt podstivy a ked nie doma, tak sa VYSER na slovenskom - osobne by som to urobil pred prezidentskym palacom a odisiel prec. absolutne seriozne bez sakarzmu ironie a vtipu. ale musel by som mat poriadnu sracku, aby to stalo za to.. seriozne. ako oni ku mne, tak ja na nich, to je moje zivotne pravidlo.
Kazdy kto chce mat uspech UZ V 30, tak musi zatat zuby a od 15 makat ako sa len da. (aj odpocivat je nutne, lebo v 30 pojde do invalidneho dochodku)
musim uz ist, neviem sa ropzisat, no snad najdes nieco pouzitelne v tomto prispevku :P
niekedy je to všetko len o štasti a ničom inom a ake maš znamosti
S tým snowbordom to bol len príklad. Proste je veľa vecí čo chcem robiť, lenže teraz keď šetrím na školu si ich ani zďaleka nemôžem dovoliť. a mi to príde celé deprimujúce, že človek sa len snaží v mladosti aby sa mal na starobu dobre. Ale čo tá mladosť? Osobne ak by som si mal znovu vybrať chcel by som si plniť sny kým som mladý ako potom na starobu, keď ma bude chrbát bolieť len čo vyleziem z postele. Tam už ani nie je čo si asi užívať. Napríklad aj mama ma 40 a už skoro rok je doma kvôli bolestiam chrbta, ide na operíciu, priateľkýna mama tak isto mala už rôzne zdravotné problémy a to je účtovníčka tak okrem stresu nijako náročná práca. Tak aké si to úživanie života na starobu? A keď aj vidím, že je v podstate jedno kto ako zmaturoval, kto má aky VŠ diplom, lebo naozaj zisťujem, že ho má každý druhý hlupák a nie je to už nič extra, tak o čom to celé je? Iba o nejakom pocite, že sa snažím ?
