Mám niečo cez dvadsať rokov, moja priateľka 19, bude mať dvadstať. Priateľka pôjde na VŠ, mometálne z jednej odišla a hľadáme si spolu prácu. Problém je v tom že do zahraničia ju rodičia nechcejú pustiť a ja osobne by som zo Slovenska hneď vypadol. Čiže sa musím orientovať podľa nej, resp. jej rodičou. Ona by možno na ďalšiu VŠ ani nešla keby ju rodičia do toho netlačili. Ďalšia vec je,že nemôžeme ísť spolu na dovolenku, ba ani na Slovensku niekam ísť dokonca nemôže ani u mňa prespať. Rodičia ju nepustia. Peniaze by sme si na to našetrili sami ale jej rodičia povedia nie a už je po dovolenke. A takto je to v mnohých veciach. Sme spolu 3 roky. Ja ju mám veľmi rád a záleží mi na nej a doteraz som tie veci bral vcelku pohode. Len teraz už vážne neviem. Ona je taká ako ja, podobná a aj ona chce ísť na dovolenku, do zahraničia pracovať, možno sa tam i natrvalo odsťahovať lenže jej rodičia jej všetko zakážu a tým pádom aj mne. A ja už neviem čo robiť. Samozrejme ak ju mám rád,všetko vydržím. Lenže chcem spolu rodinu a keď vidím ako niektorý známi pracujú v zahraničí a kúpili si pozemok, začínajú stavať dom, alebo niektorý aj natrvalo už odišli tak nevie či konám správne že sa nechám takto obmzedovať priateľkou.Alebo skôr priateľkynimi rodičmi a vôbec neviem čo robiť. Nechcem ju stratiť ale zase ani nechcem pracovať za mizerné peniaze, a ešte neviem ako dlho čakať kým spriateľkou budeme môcť niekam vyraziť. Keby som sám bez nej, tak určite cestujem po svete ale takto keď s ňou chodím nedokážem odísť na niekoľko dní preč a ona bude sedieť doma Čo by ste robili vy v moje situácii?
