bezcitný človek - čo sa to so mnou deje?

Príspevok v téme: bezcitný človek - čo sa to so mnou deje?
bezcitna

V poslednej dobe začínam byť voči všetkému ľahostajná. Ak sa stane niečo zlé, beriem to ako súčasť života a nevyroním ani slzu. Mávam pocity prázdnosti, napr. sa zamýšľam načo som na tomto svete, keď nič necítim, tak potom mi ostáva žiť iba materiálny život, ale to nechcem. Nerozumiem, čo sa to so mnou deje, ako keby som strácala city a duševný život. Chcem ľúbiť a byť milovaná, no necítim momentálne nič. Viem, že to vyznie fakt dosť divne, ale zažili ste niekto niečo také? :D Je to nábeh na psychickú poruchu? Otváram diskusiu :)

bezcitna

No veď toto. Snažím sa "vyvolávať" si pocity, ale NIČ. Som príliš pevná... Asi najskôr skúsim nejaké omamné prostriedky, či sa niečo zmení :D

IdealnyMuz

Aha, tak nic. Zrejme si uviazla v neprijemnom dusevnom stave, prazdnota, ticho, sucho a este sa to aj vsetko ozyva! Vitaj v horore! :D

bezcitna

Ale ja som teraz voči všetkému ľahostajná. Nič si neužívam, nič sa nedeje. Mne sa tento "stabilný" stav teda nepáči.

IdealnyMuz

Slovo emocia pochadza z latinskeho 'emovere', co v preklade znamena 'vyrusit'. Nasla si stabilnejsi stav, dusevny stav vacsiny ludi je podmieneny aktualnou zmesou emocii a myslienok. Teda na zaklade toho reaguju, su totozni s emociami a myslienkami, teda kmitaju medzi polaritami stastie/nestastie, spokojnost/nespokojnost,laska/nelaska. To co prave prezivas je z pohladu bezneho vnimania interpretovane ako problem,stratenost, no ja, idealny muz viem, ze tvoje vnimanie sa ocistilo. Vitaj v realnom svete ! Baf !

Fero M.

bezcitná, zažívam to isté. Všetko mi je jedno, ale paradoxne, všetko podstatné. Robim si viac starosti a nervy z červenej na semafore, ako z toho, že som mohol prísť o robotu alebo aj horšie veci, ktoré nerozpisujem.
Tiež neviem z čoho to je. Ale asi okolnosti okolo mna, nervozní ludia a veci čo my nevyšli. Aj s tým nejak bojuješ?