Nepríjemný odraz v zrkadle

Cieľ je robiť v živote to, čo ma baví. Čiže - písanie, fotografovanie a psychológia.
Písanie - zatiaľ si píšem pre seba, ale posielala som aj poviedky do súťaží a tak, mám už niečo rozpracované, čo chcem vydať do knihy (keď nazbieram financie).
Fotografovanie - buď si spravím kurz, alebo (ak ma nevezmú na výšku) si spravím opäť strednú školu.
Psychológia - podala som si prihlášku na vysokú školu na odbor psychológia. Uvidím, či ma tam vezmú, každopádne sa začnem učiť na prijímačky.

vyhybat sa odrazu je zbytocne. Pozri sa don. Cel tomu. Hovoris ze v kupelni mate velke zrkadlo. Postav sa pred neho naha. Pomalicky prezri kazdy kusok svojho tela. Prestan vnimat svoje telo ako celok, ale rozkuskuj ho. Zrazu si uvedomis ze aj ked su nejake casti menej pekne ako ine, su casti ktore su krasne. Mozno mas krive nohy ale zato mas nadherne pery. Mozno mas velky nos ale krasne oci. Mozno mas privelky zadok ale uzasne vlasy.
Pozri sa na toho cloveka v zrkadle. Skumaj ho do detajlov. Prijmi ze si to ty. Nepaci sa ti ako celok? Najdi nejake malickosti ktore sa naucis milovat. Lub sa. A ak su tie veci ktore sa ti nepacia zmenitelne tak ich zmen. Zmeny su dobre a clovek ich potrebuje.
Zivot je ovela krajsi ked sa naucis mat sa rada. A pritazlivost vyzauje zvnutra - ked budes do sveta vysielat informaciu "ano, toto som ja, som aka som, mam sa rada, staram sa o toto telo o tuto schranku ktoru mam" ludia to budu vnimat a budes posobit sebaistejsie a pritazlivejsie.
Ja samu seba nepovazujem za nejaku krasnu osobu, a ked som bola mladsia tak som dost trpela nizkym sebavedomim a komplexmi. Ale zmenila som par veci ktore sa mi nepacili, a to mi pomohlo.

ze chcenie, drina, tvrda praca? no fuuuj, tomu som sa stale vyhybal a zijem si spokojne, drina patri otrokom, juhuhu

a prezradis, aky to je ciel, ake prostriedky pouzivas na jeho dosiahnutie?

Áno, to je pravda. Ja si za tým zmyslom idem, teda za cieľom, ktorý chcem dosiahnuť.
Keď ja som tak depresívny človek bez energie, že aj tak vidím všetko čierne. Idem si za svojím, ale aj tak si myslím, že buď to nedosiahnem, alebo to nikto nebude chcieť a vedieť oceniť a tak.
Melanchó

ja mam raz tolko, ale tiez si v niektorych veciach nepripadam dospelo :))

lenze chapem realitu aspon natolko, ze viem, ze niektore veci nezmenim (a tak sa tym netrapim) a ine zase zavisia len a len odo mna.
aj tvoj zivot a buducnost zavisi len od teba. nesuhlasim s tym, ze nedokazes. kazdy to dokaze. len treba chciet. naozaj chciet, silno, vasnivo, uplne bezhlavo. ziadne take ze "mozno" alebo "by". na to zabudni, tadial nikdy cesta nevedie.
a dlasi krok je drina. to chcenie aj pretvorit do materialne podoby, myslienku a ideu co chces pretransformovat do reality. ist za svojim cielom, vytycit si zmysel zivota. a opat to zopakujem - to mozes len ty sama.
bez zmyslu zivota sa budes potacat sem a tam ako opity clovek z jednej strany ulice na druhu a nikdy nikam nedojdes.

Magy - ja a dospelá? To asi nikdy nebudem, niečo mi hovorí, že som večné dieťa ;-)
Mám 19.
Možno som už aj o tom "by" čítala, že je to veľmi rušivý element. Uvidím, či niekedy dospejem. Lebo neviem ináč brať život ani seba. Zatiaľ to zmeniť nedokážem.

spomenul som to aj v inych temach niekolkokrat, takze sa budem opakovat.
"by som chcela" nevedie nikam. akonahle das do svojho zivota podmienovaci sposob, ma to nulovy ucinok. to za prve.
a za druhe, ak naozaj chces krasny zivot (a nie len BY si chcela), tak pre to treba aj nieco robit. makat, driet, potit krv... Necakaj, ze to niekto spravi za teba, ze ti k noham polozi krasny alebo pohodlny zivot.
Pochopenie tychto veci, casto neprijemnych, ochota akceptovat svet taky aky je, so vsetkymi jeho negativami (vratane toho, ako sa vidis v zrkadle), je znakom dospelosti.
a zamerne pisem dospelosti a nie plnoletosti, lebo byt plnolety este zdaleka neznamena byt dospely. a vyspely.
kolko mas rokov, ked uz sme pri tom?

takjeto - Haha. Jop. Iste.

Magy - hm, to hej. Sebapoškodzovanie tam už nastúpilo, preto nemám z toho ani výčitky plus fakt, že sa mi páčia jazvy to ešte utvrdzuje.
Ja viem čo chceš povedať. Viem to ale... čo ja viem... usmiať sa? Ja sa vyhýbam odrazu. V kúpelni máme také veľké zrkadlo, radšej sa mu uhnem hlavou, akoby som sa doňho mala pozrieť.
Ja by som chcela mať krásny život, naozaj! (kto by nechcel, že?) Ale zisťujem, že vôbec sa mi to nedarí. Neviem, čo robím zle. Možno je to len epizodické a priamo úmerné s depresiou, ktorá ma prepadne. Lebo keď ju nemám, ak sa nevnímam vlastne nijak. Len, že som.

Jane318 - podla toho ako to popisujes, mozes mat vaznu psychologicku poruchu, ktora konci casto velmi zle. podobne myslenie maju bulimicky (mentalna anorexia), ludia co koncia na psychiatrii poviazani kvoli sebaposkodzovaniu, narkomani... v tom pripade prudko doporucujem odborne konzultacie.
predtym ale sa mozes pokusit to zvladnut sama. zaklad je: nebrat sa vazne!
ja sa sam sebe tiez nepacim v zrkadle, ale beriem to s humorom. rano sa pozriem do zrkadla a poviem si "nepoznam ta, ale umyjem ta". ty sa vidis v zrkadle skareda, odporna... ale maj na pameti, ze to je len tvoja projekcia v mozgu. ty sama si stale rovnaka, len mozog si vytvara falosne obrazy a spracuva vnemy pokrivenym sposobom.
vies, zivot je iba natolko krasny, nakolko si ho krasny spravis sama. nech si ho ale spravis akokolvek, aj tak konci smrtou. z tejto "choroby" zvanej zivot este nikto nevyviazol zivy. je len na tebe, ako to prezijes, ako ten jediny cas a zivot, co mas, vyuzijes. ak sa chces trapit takymito nezmyselnymi vycitkami smerujucimi nikam, je to len tvoja volba.
usmej sa!