Potrebujem nájsť spôsob ako sa z toho dostať. Ide o to, že trpím poruchou príjmu potravy. Trvá to už 2 roky. Veľa som už o tom čítala, snažila sa, aby všetko bolo ako kedysi, ale nedarí sa mi to. Jedlo ovláda mňa, nie ja jedlo. Stále len priberám a cítim, že aj môj zdravotný stav sa zhoršuje. Neviem vydržať ani jeden deň bez toho, aby som sa neprejedla. Veľmi túžim schudnúť, každý deň si poviem dosť rovnako ako aj dnes. Cvičiť vôbec nevládzem, kondičku už nemám žiadnu. Som zo seba zúfalá, neviem aké cviky mám cvičiť na začiatok, aby som ich vládala. Ako sa naučiť ovládať sa? Sama sa ničím a neviem si povedať dosť. Ako to dokážete? Ako sa mám naučiť mať rada svoje telo a brať ho také aké je? Nemôžem sa už na seba pozerať. Potrebujem riadne prefackať, potrebujem niečo čo ma do toho nakopne, niečo čo ma motivuje, ale netuším čo by to malo byť. Má niekto nejaké skúsenosti ako sa dokázal zmeniť?
Prejedanie - nenávisť voči samej sebe
Samozrejme ze aj bez psychologa sa to da, pokial tam nieje iny problem
Musí sa to dať aj bez pomoci psychologa. Ja viem, že sa to dá. Len nemám pevnú vôľu. Obdivujem tých ľudí čo si povedia DOSŤ a skutočne to aj dodržia.
I share this... Som na tom rovnako, stále sa prežieram, nenávidím sa za to - režem sa za to; a celkom by sa zišla tá pevná vôľa, ale najnovšie som sa stala závislou od cukru, tak neviem, ako to zvládnem. (Diabetička... a však čo... život je len jeden a beztak umrieme. Ksakru s nihilizmom!)
Zmeniť to? Eh, jasné. Sometime, somehow.
klara, mas podla mna PPP, lebo sa vidis az choro. keby si nemala PPP, tak by si si dokazala priznat - ano, toto som ja, akceptujem to a idem dalej. ale myslim, ze potrebujes terapiu... pretoze ak sa dva roky nedokazes na seba ani pozriet a nenavidis sa kvoli svojmu telu, je to seriozny problem.
tpch: ja som nikdy netvrdila, že som obézna...
Ja viem, že to, že chcem schudnúť mi neprospieva. Ale vždy akonáhle sa musím vyzliecť nedokážem sa na seba ani pozrieť. Jednoducho neviem sa prijať taká aká som. Na svete je milion žien, kt. nemajú ideálne postavy, ale ja mám v hlave vždy len tie dokonalé.
168/58? Tak to je priserna obezita, s tym by si mala nieco naozaj robit, ved tebe pre tu slaninu asi ani oci v tvari nie je vidiet.
klara, co keby si sa na nejaky cas prestala stresovat? zmier sa so svojim telom v jeho terajsej podobe. nesnaz sa schudnut. zober to tak, ze si taka, aka si. a vyhod z hlavy to, ze chces schudnut. nechces a ani sa nad tym nezamyslaj. a normalny zivot a normalne stravovanie pride. uvolni sa.
Presne to som už skúšala, zamestnať sa niečím iným, ale akonáhle to urobím a opäť mám voľnu chvíľu jem znovu. Teraz keď mi je zle tak nedokážem pochopiť ako sa neviem ovládať. Ale v tú chvíľu som ako iný človek. Som nešťastná zo seba. Celý deň som potom nervózna, lebo mi je zle. Veľmi sa z toho chcem dostať, ale ja už vážne netuším ako to dosiahnuť.
tpch: mám 168 cm a 58kg, nie je to až tak veľa, ale keď si predstavím, že som vždy mala tých 48 a teraz len priberám. Nevládzem ani vybehnúť hore po schodoch.
ahoj, take poznam.az nato ze ja sa obcas prejedam az mi je zle, a potom inokedy nezjem cely den nic a ani nemam hlad. kebyze viem ako tak ti jednoducho a ucinne poradim,ale jedine co zabera je PEVNA VOLA. ja viem, ze je to tazke,ale su ludia, ktori sa dokozali zmenit. :D
ja zatial nie, a momentalne to neriesim. ale tak napriklad skus namiesto sladkosti si postupne davat viac ovocia a hlavne sa zo seba neznechucuj.presne viem ako sa asi citis.hlavne sa snaz zamestanat niecim inym nez myslienkami na jedlo.
