S manželom som 25 rokov. On má 60, ja 50. Som jeho druhá manželka, máme dve dcéry - 23-ročnú, tá žije v zahraničí, a 19-ročnú, ktorá žije s nami. Celkom náhodou som zistila, že manžel má priateľku, do ktorej je veľmi zaľúbený. Signály boli určite už dávnejšie, ale ja som si to akosi nevšímala, nezaoberám sa takými vecami a pravdu povediac, myslela som si, že keby manžel aj niekoho chcel, ťažko si už teraz nájde vyhovujúcu partnerku. Naše manželstvo nemožno označiť za šťastné, sme spolu prakticky iba kvôli deťom. Inak sme úplne odlišní. Manželove záľuby sú zábava, dobré jedlo, telka, sex, stretnutia s kamarátmi, ničnerobenie a utekanie od všetkého, čo treba riešiť. Celý chod domácnosti vrátane ekonomického zabezpečenia bol vždy na mojich pleciach. Manžel je síce manuálne zručný, ale neuveriteľne lenivý, takže vlastne nerobí nič. V práci sa tiež nepretrhne, zarobí veľmi málo, ale robotu nikdy nechcel zmeniť. Postupne sme sa veľmi odcudzili, pretože som k nemu stratila akúkoľvek úctu. Nikdy sa na jeho slovo nedalo spoľahnúť a v kritických chvíľach rodinu nikdy nepodržal. Zaujímalo ho iba to, aby bolo dobre jemu. Niekoľko rokov nežijeme ani intímne. Jeho potreby v tomto smere však nijako neklesajú, čoho dôkazom je aj terajšia známosť. Odhalila som to naozaj iba náhodou a teraz neviem, čo si s tým počať. Strach mám hlavne z toho, že dcéra je na nás oboch citovo dosť naviazaná a keby na to prišla, neviem si predstaviť ako to s ňou zamáva. Je to veľký introvert a je mimoriadne citlivá hlavne na dôveru a podobné kvality vo vzťahoch.
Manžel sa v posledných mesiacoch veľmi zmenil, začal byť podráždený, arogantný, slovne agresívny. Zjavne sa doma necíti dobre a len čo prekročí prah dverí, hneď všetkých buzeruje. Najradšej som, keď ani nie je doma. Lenže čo ďalej? Ako to riešiť? Keďže to zatiaľ drží v tajnosti, zrejme to on sám ešte radikálne riešiť nechce. Určite to ale takto nevydrží dlho. Ak sa to dozvie dcéra, neviem si to celé predstaviť. Nedávno jej urobil veľký podraz, ktorý ju poriadne zranil, toto by bolo na ňu už asi priveľa.
Mám mu povedať, že o tom viem a skúsiť sa dohodnúť ako ďalej, alebo mám byť ticho a tváriť sa, že o ničom netuším? Nikdy som v takejto situácii nebola, naozaj neviem, ktoré riešenie je múdrejšie a narobí menej škôd.
Milenka v šestdesiatke? Čo s tým?
Ja by som mu určite s kľudom povedala, že viem o tom, že má milenku, tak nech je láskavo aspoň naoko doma milý a keď to nedokáže, nech si za ňou ide. Dcéra je už dospelá, prečo sa s ňou neporozprávaš, nakoniec to dopadne tak, že ty budeš zlá a on dobrý. Čo ťa vlastne pri ňom drží? Veď 50 ročná žena ešte nie je do starého železa pokiaľ sa o seba stará.
pre mna je v prvom rade komicke citat,ze 60 tnik je velmi zalubeny,aj ked viem,laska vraj kvitne v kazdom veku.tiez si myslim,ze zit s nim pod jednou strechou si nezasluzis,a pokial zvladnes podnajom oslobodis sa od neho,toto mi pripada na teba z jeho strany uz ako psychicky teror.drzim ti palce,prajem vela sil
ke´dže je ten byt štátny či družstevný možno by bolo dobré zistiť či by si keď sa rozvedeiťe a dáš žiadosť o byt na patričnom mieste nemala nárok nanjeký, alebo by vám ho menili za 2 byty. keď hovoríš že nie je odkúpený si myslím že by to mohlo ísť.
morusa velmi ti drzim palce aby si nasla v sebe odhodlanie odist a zacat zit vlastny zivot. Ten podnajom by mohol byt super, a neviem kde zijete, ale urcite si dcera pocas skoly moze privyrabat, mna uz posledne roky skoly rodicia velmi nezivili, nieco hej ale velkou davkou som prispela ja. vela stastia a nenechaj so sebou zametat, vzchop sa.
Ano, je to pravda - dá sa ísť aj do prenájmu. Nenapadlo ma to. Nuž, nebude to lacné, ale snáď to zvládnem. Dcéra študuje a chce ísť na vysokú, takže sa nedá veľmi behať po svete. Tam by som jej školu financovať nemohla.
Takze byt je manzelov a ty vsetko financujes? Znamena to,ze platis vsetky seky co sa tyka bytu plus stravu a ostatne veci??
A co keby si s tym prestala a zacala si setrit na nove byvanie samozrejme,ze hovorim o prenajme maleho bytiku,niekde treba zacat a potom sa rozbehnes. Uvidis ako sa ti zrazu zacne darit,len sa musis od takej brzdy ako je tvoj podareny manzel odtrhnut...
Moruša, dcéra pracuje? Môžete odísť spolu do Čiech alebo do zahraničia, ak neštuduje, tak máte toľko možností, že dovidenia. Napríklad ísť aj za dcérou, čo už v zahraničí žije.
Neboj sa roztiahnuť krídla a začať žiť. Zariadiť si život tak, ako sa ti to páči, snívať o tom, čo by si ešte chcela.. máš ešte dlhý dlhý čas pred sebou, dievča, držím ti palce, aby si našla odvahu a chuť odpútať sa. A potom sa aj nejaká cesta ako to urobiť nájde.
Ja viem, len momentálne na to nie som nastavená. Veď koho by som si našla? Len niekoho podobného, ako je môj muž. S naväčšou pravdepodobnosťou ženatého, ktorý by so mnou klamal zase svoju manželku. Hovorí sa, že človek by nemal iným robiť to, čo nechce zažívať sám. A potom - žiť si každý takto vedľa seba na vlastnú päsť, neviem ako dlho by sme to zvládali, keď manžel je aj tak už dosť nervózny a podráždený. On by potreboval, aby som vypadla a najlepši aj s dcérou. Určite to riešiť chcem, lenže sú riešenia, ktoré nič nevyriešia. Ideálne by bolo odísť, len keby bolo kam. Ak by som mala byt, zobrala by som dcéru a usilovala by som sa jej to čo najviac uľahčiť. A snáď by som začala konečne žiť aj pre seba. Veď to nemusí byť iba s chlapom - je toľko krásnych vecí na svete, na ktoré som nemala nikdy čas...
kolegyna ma 53, našla si po rozvode o 9 rokov mladšieho zajka aje šťastna, nechceš to vyriešiť rovnako?
nemysli na dceru, je dospela a je najvyšši čas, aby videla aj realitu, snad len nechceš pred nou do konca života tutlať svinstva čo chlapi robia? bud trocha sebecka, tvoj chlap si ťa evidentne nezasluži a dcera ma dosť rokov na to, aby to chapala, ešte vždy maš čas zorganizovať si život tak, aby si bola šťastna aj ty
J111, toto nie je vobec vtipne, radsej nepis nic, ako sa strapnovat..
