Už dlhšie nad tým uvažujem, že si zoberiem život. Absolútne ma už nebaví, nič ma nezaujíma, nemám z neho žiadne potešenie a mám ho neskutočne plné zuby. Chcel som si ho vziať už pred troma rokmi, ale bohužiaľ som uveril rečiam iných, že všetko raz prejde, že sa to zlepší a bude lepšie. Ale, nestalo sa tak. Presťahoval som sa do iného mesta, kvôli práci s nádejou, že bude lepšie, ale zhoršilo sa to. Posledné týždne už nejem poriadne, spím málo, ťažko sa mi vstáva, neustále myslím na samovraždu. Som unavený z toho, že si nemôžem nájsť kúsok šťastia, pritom som nikdy nikomu neodmietol pomôcť, každý sa mohol na mňa spoľahnúť, ale keď ja som po niečom túžil, tak sa to nikdy nedalo. Nevidím zmysel života, nechápem na čo mám žiť, keď nič z toho, po čom túžim sa mi neplní. Mám toho dosť. Chcem zaspať a už nevstať. Už proste nevládzem . . .
Chcem zomrieť
Je mi nad slnko jasne ze mas jediny problem a to problem so zenami. Spominas to v kazdom prispevku tak neviem naco ti tu ludia radia uplne odveci. Ja ti radit nebudem to sa ani neda kazdy sme iny. Len ti chcem povedat ze som prezival tieto stavy tiez . Vsetky zeny dookola omielali rovnake sracky aky som dobry ale . Vzdy tam bolo ale a mna to uz do nepricetnosti vytacalo. Stratil som zaujem zit. Ja som si bol 100% isty ze sa to nezmeni prezival som uplnu bezmocnost nenavidel som sa prisaham ze som bol uz uplne sialeny. Prestal som hladat vykaslal som sa nato nechcel som uz zenu a tu zrazu bum. Idem do krcmy s kamaratom jeden jediny stol bol volny. Prisadli si tam dve zeny k nam pretoze uz nebolo nikde miesto a s jednou z nich som spolu uz 7 rok. Neviem ako neviem preco a kvoli comu ale spadla mi tam ako z jasneho neba. Kazdy mame svoju polovicku vo svete len trva dokym sa najdete. Prestan to riesit uvidis ze to pride same od seba. Vzdy je to tak. Vzdy rovnaky pribeh. Proste bum a je to , ty si teraz myslis ze teba sa to nestane ale ano. Kazdemu sa to stane
Petovi to uz asi velmi nepomoze (dufam, ze zije este) ale pre ostatnych. Peto, nerob to. Ukoncovat svoj zivot len preto, ze mas nejake psychicke problemy, depky, to je hlupost.
A z tvojej spravy je vidno, ze je to prave tak. Taketo konanie, to je podobne ako povedat: Som nahnevany na suseda, tak ho idem zastrelit (bohuzial v niektorych statoch to nie je vtip).
Kamikadze, samovrazedni atentatnici a podobne maju aspon nejaky dovod (nieze by to bolo chvalyhodne), preco to robia - vidia za tym aspon boj za nejaky ciel. Ak to ty chces urobit "len tak", si potom na tom este horsie nez tito ludia. Ako sa ti to paci?
Ak zomriet, tak uz potom z nejakeho dovodu, nie kvoli depkam. To je iracionalny dovod. A prave preto, ze je iracionalny, mozno ho odstranit.
Ked to urobis a budes nadalej citit, ze mas dovod na taketo konanie, tak ta neodsudzujem. Ale takymto sposobom, prepac, to je detinske.
--> Meretseger :
Ano presne tak.Pri dobrej nalade sa citim ze dokazem vsetko.Napriklad kedze sa snazim byt informatik odo mna kamarat chcel ci mu nepomozem so web strankou tak som sa citil ze vsetko co povie dokazem.Tak som sa do toho v euforii pustil a zaujimave je to ze ozaj som to vsetko spravil ba este som tam pri tom sedel ako workoholik do 4 rano a dorabal veci ktore tam ani neboli za co som bol dokonca pochvaleny.Na druhy den som ma depresiu a prislo mi zbytocne co i len zapat pocitac.Prechadzal som sa sam po meste a rozmyslal na samovrazdou.Vcera som mal tiez depresiu a som isiel sam von a sedel asi 45 min v tme na prazdnom mieste na lavicke a takisto som rozmyslal o tom ako sa neoplati zit.Celkovo ma to trapi.A vycerpava ma to asi aj viac ako keby som stale v depresii aj ked sa moze zdat ze tie dobre etapy su fajn ale niesu az tak ked sa nad tyma zamyslim aj ked je ta nalada povznesena.
Rost: Hmm. Keď si v dobrej nálade, máš tendencie robiť milión vecí naraz, prestávaš mať zábrany, si hyperaktívny? A naopak, v depresii by si najradšej spal celý deň?
Meretseger - je to rozne niekedy mam tyzden celkom prijatelnu naladu a potom tyzden zlu inokedy tak 3 dni dobre 3 dni zle snazil som sa urcit nejaku periodu ale asi sa neda, je to nepredvidatelne.Pred niekolkymi mesiacmi okolo vianoc som bol v depresii permanentne asi 2,5 mesiaca potom sa to zmenilo.Snad tym ze sa s tym snazim bojovat roznymi aktivitami ale uz som vycerpany a chytam sekundarnu depresiu z dlho trvajuceho zleho stavu.
Podstatnou vlastnosťou života je žitie. Teda to, čo robí život životom je umieranie:-). Podmienkou možnosti žitia je energia/sila. Teda aby si mohol žiť musíš mať čo najmenej energie:-). Emócia radosti súvisí s nárastom energií a jej prežívaním dochádza k reálnemu nárastu životných síl. Význam alebo zmysel má to, čo je zároveň dôležité, potrebné a podstatné. Pre život je dôležité žitie, má preň význam, zmysel. Cieľom života je potom dobrý pocit. S jeho prežívaním sa totiž viaže nárast energií, ktoré život potrebuje k prejavu, k žitiu. Konštatuješ nezmyselnosť svojho života lebo je Tvoj život chudobný na dobré pocity (napr. radosť). Vyprdni sa na to, čo Ťa doviedlo do stavu depresie a zameraj pozornosť na to, čo Ťa v silách skomprimuje. A život bude mať znova zmysel...
Hej ja som na tom rovnako.
Rost: A ako často sa ti tie depresie a eufórie striedajú?
Peto, chapem Ta, tiež mam rovnaky problem. Ale zistila som, ze vela veci zalezi od toho, ako sa na to divam a aky mam k tomu postoj. uvedomila som si, ze ak som zatial zdrava, resp. ziva :) tak asi tu na tomto svete mam zatial byť, aj ked je život podla mna stale bezvyznamny. iste, su chvile ked si myslim, ze zivot je krasny a zacala sa mi nova etapa a zrazu pride problem, ktory uz ani nemam sil riesit... nejde sa mi usmievať, vsetko je pre mna bezvyznamne.
kaslem na to, pomaly som si uz zvykla, ze zijem :) ale naco si spinit ruky vlastnou krvou a zabijat sa?
podla mna nas este caka nejaky boj v zivote (tazka choroba, problem, strata...) aby sme si po case povedali: Som rád/a (?) že žijem!
Nebudem Ti nic vtlkat, musis si to v hlave sam urovnat, ako chces dalej pokracovat- samovražda, alebo čakanie na stastie, ktore mozno v sebe nikdy nenajdes....
Ja by som tiez najradsej umrel nemam sa rad a striedaju sa mi depresie a euforie , som z toho zmateny ,vycerpany ale bojujem s tym.Neviem ani povedat aku naladu budem mat o 6 hodin ale snazim sa.Ak by som mal umret tak aspon pre niekoho a pre nieco.Nie ze sa len tak zabijem.
