Už dlhšie nad tým uvažujem, že si zoberiem život. Absolútne ma už nebaví, nič ma nezaujíma, nemám z neho žiadne potešenie a mám ho neskutočne plné zuby. Chcel som si ho vziať už pred troma rokmi, ale bohužiaľ som uveril rečiam iných, že všetko raz prejde, že sa to zlepší a bude lepšie. Ale, nestalo sa tak. Presťahoval som sa do iného mesta, kvôli práci s nádejou, že bude lepšie, ale zhoršilo sa to. Posledné týždne už nejem poriadne, spím málo, ťažko sa mi vstáva, neustále myslím na samovraždu. Som unavený z toho, že si nemôžem nájsť kúsok šťastia, pritom som nikdy nikomu neodmietol pomôcť, každý sa mohol na mňa spoľahnúť, ale keď ja som po niečom túžil, tak sa to nikdy nedalo. Nevidím zmysel života, nechápem na čo mám žiť, keď nič z toho, po čom túžim sa mi neplní. Mám toho dosť. Chcem zaspať a už nevstať. Už proste nevládzem . . .
Chcem zomrieť
MUSIS ist k lekarovi. Aj obvodny lekar ti moze predpisat tabletky, ked nechces ist k psychiatrovi. Pomozu ti ver mi. niesi sam co ma toho plne zuby. ale nevzdame to.
Tak isto som mal také silné depresie, že som pomýšlal na samovraždu. Našťastie som mal ešte toľko vôle, že som to povedal svojmu psychiatrovi a ten mi predpísal silné lieky. Lieky zabrali a dnes sa cítim veľmi dobre. Som spokojný, mám svoju rodinu, ktorú mám rád a moja rodina má rada mňa. Každé myslenie na samovraždu je patologické a skrýva sa za ním choroba mozgu. Dnes je už medicína tak ďaleko, že dokáže túto chorobu mozgu liečiť.
Namiesto toho, čo tu nad sebou a nad životom nariekaš, sa musíš pobrať v prvom rade k psychiatrovi.
Hovorím z vlastných skúseností. Tiež som mal veľmi ťažký život, bol tam aj alkohol. Z dievčatami som tiež nemal veľa šťastia aj keď ich celkove bolo asi 25, ale to len na sex.
Potom som sa liečil na depresiu a úzkosť, našiel som si dobrú manželku a teraz už mám aj vnúčatá.
Pomáhala mi viera v Boha, moja manželka a aj moja nebohá maminka. A pani psychyatrička.
Teraz som šťastný ako blcha v kožuchu, nič ma neserie, vykašlem sa na nejaké tie ťažkosti a žijem pre svoju rodinku.
Venujem sa hlavne láske k mojej dobrunkej manželke, ale aj k ostatným
A žiť chcem najmenej 200 rokov.
Hurááá, ty žiješ :DDD
Veď ja viem, že žiadna žena netúži po ufňukancovi, ktorý nevie, čo so svojim životom. Veď žiadnej, ktorá sa mi páčila som nezačal rozprávať o tom, ako nenávidim svoj život.
Už ta posledná baba, tá už bola proste posledná kvapka a už som "vybuchol", už som proste unavený počúvať stále tie isté reči dokola. Niekedy si poviem, ok nič hrozné sa nestalo, ale opäť začnem myslieť na to, o čo som zas a znova prišiel a opäť sa to so mnou "vezie dole kopcom", už nedokážem vydržať ten nápor na rozum, na moje myslenie.
ahojte pise sa to nejak tazko ale myslim si ze kazdy clovek am pravo robit zo svojim zivotom co chce ale nemyslim si ze je spravne sa zabit.(moja mama sa zabila a myslim ze by bola rada keby mi mohla teraz pomoct podporit ma pochvalit mna keby som prisiel objal ju podla mna o to vsetko prisla a teraz hockde je ,jej to urcite chyba , a si to vycita)A keby niekto nad tym rozmyslal tak mi napiste hadam si pomozeme navzajom ..a spravime si nase zivoty krajsie:D
Zakladateľ témy, aspoň by si sa mohol sem tam ozvať, ze si ok...
Velmi dobre chápem,čo sa u Teba odohráva,tento pocit som mala posledné roky tiež...ale život nie je len o tom trápení,prídu aj pekné chvíle a na tie treba spomínať!Ja si spomeniem na detstvo,mladosť,školské časy,kde som prežila pekné chvíle.Pravda je to ,že posledné 4roky mám málo dní, z ktorých by som sa tešila ,ale aj maličkosť čo sa za deň udeje,si väzmem k srdcu ,len to pozitívne a to je veľký dar z nebies,za ktorý dakujem!A preto sa oplatí bojovať ďalej,skús to tiež !Stojí to zato!
No dobre, poznám ten pocit, keď je všetko na prd, ale nech mi nik nehovorí, že je to vždy také beznádejné. Veď život je ako na hojdačke. Keď si hore naber silu na to aby zvládol ten pokles nadol. Alebo je už dlho čo si nebol hore? Asi by pomohlo, keby Ťa niekto postrčil. Obzri sa, máš ho za chrbtom.
Kto Ti dáva právo siahnuť si na život? A čo keď máš problémy, žiadne pochopenie, nedostatok šťastia.... ? Si myslíš, že to je len tak? Nečakaj od druhých že Ti to dajú a budú Ti vďační. Nezaoberaj sa svojim trápením, rob niečo, čokoľvek čo Ti nedovolí na to myslieť. Raz to prejde a budeš cítiť aký si šťastný a nebolo by Ti ľúto, že si sa toho nedožil?
