antidepresiva ANO ci NIE

Príspevok v téme: antidepresiva ANO ci NIE
levandulka33

ahoj, prosim o vase nazory a skusenosti s uzivanim AD, viem, ze samotny problem neriesia, len potlacaju a maju mnozstvo neziaducich ucinkov, hlavne v zaciatkoch liecby, ako som sa docitala..Ale ked je cloveku velmi zle a nedokaze tie zle stavy uzkosti a depresie, totalnej otupenosti a odpojenia a nezaujmu + mnozstvo fyzickych problemov s tym spojenych rozbehat, co ma uz robit? Co pomohlo vam v takychto stavoch? Len prosim nepiste, ze prechadzky, stratnutia s ludmi, praca, lebo ked je clovek v ozajstnej depresii, tak mu to moc nepomaha, to sa da, ked je lepsie..Ako sa z toho vykoplut, ake mate skusenosti s liekmi alebo inymi alterntivami? Dakujem moc za vase postrehy:D

amanda23

Svarog odkial vies, ze to takto funguje ako pises? Je to zaujimava teoria..Si nejaky liecitel? Alebo si niecim podobnym presiel? Napis prosim..

levandulka33

Luciano, akoze sa citis normalne, akoby si ani lieky nebrala? Ale bo ta suzuju este okrem depiek, ktorych si sa aspon zbavila aj ine problemy? Uzkost, alebo nieco horsie? Ziadne vedlajsie ucinky po liekoch? Kolko rokov beries? Dakujem..
Inga drzim palce v liecbe:D

inga2

ahojte,
tak ja už mma druhy deň za sebou s AD.ani si neviete predstavit ako velmi som sa toho bala.
niekedy som o sebe nerozpravala nikomu a nič.teraz som sa to nejako naučila a možno to že som vela ludi oslovila,mi pomohlo sa rozhodnut uživat ich.vraj to trva aj dv tri týždne kym začnu učinkovať,tak som zvedava.zatial sa len sledujem každu minutu a pripadam si jak...........no ale šak na to som k tomu psychitarovi aj isla,že ano.
takže dam vediet ako bude dalej,na buduci týžden idem na kontrolu.
držim vsetkym palce a pište ,pište skusenosti.
pekny vikend!

luciano

Ja mám s antidepresívami len tie najlepšie skúsenosti. Užívam Valdoxan a Ixel. Nežiadúce účinky nemám žiadne. Antidepresíva ma úplne zbavili depresie.

levandulka33

no ja som uz roky na materskej, stale nejaka priserna unava, uz dlhodobo to bola, taka vystresovanost, nedostatok nejakeho odpocinku psychickeho, ved pri malom dietati to ani nejde, potom sa pridavali bolesti hlavy, ktore sa zintenzivnovali,pocity smutku, potom sa postupne dostavovala uzkost, strach, depresie, tak sa to striedalo, pocity uplnej otupenosti, vyhybanie sa ludom, nechut niekam ist ani s nikym sa bavit, pocity na odpoadnutie, slabost, tocenie hlavy, pocity na zvracanie, alebo pocity, tlaky silne v hlave a pocity, ze mam mozog akoby odpojeny, ze uz nedokazem vnimat ani najmensie podnety, niekedy zasa nervozita, stale musim upratovat a nieco robit, aby som to zo seba vybila, no je toho skustocne vela a je to neprijemne, niekedy mam az take pocity agresivity v sebe, co som nikdy nemala, lebo som mierumilovny clovek, nechapem to, ale to je uz z toho zufalstva ako mi je asi normalne...

inga2

ja som prežila uzkost ,panicku poruchu a aj depreiu asi pred 7 rokmi.myslela som si že to je moje najťažsie obdobie v živote.
prekonala som to pomocou psychologa,homeopatie a zmenou životneho štylu.bez liekov ako su AD a pod.nebolo to lahke a asi mi tiež velmi pomohli ludia na tomto fore v teme uzkosť.
ked som s atoho zbavila,som si povedala,že už nikdy nedovolim aby ma to pohltilo a aby som do takeho niečoho spadla.
mylila som sa,prešlo par rokov,prežila som obrovske stresy v rodine a ked som si myslela,že už je to z amnou anejako som to predsa len zvladla,prepadla ma panika a uzkost .vedela som čo to je,ked ma to prvy krat včer chytilo,ved som to prežila a predsa som sa zlakala a predsa som s azahrabala do toho isteho bludneho kolotoča ako pred tym.
ale tentokrat som už nemala silu to riešit len sama a vyhladla som nielen psychologa ale aj psychiatra.predpisal mi AD ako somuž spominala a ja som sa strašne bala ich začat uživať.dva dni tu mam položene tie lieky,počitala som vel ana nete,v knihach,porozpravala som s as lekarmi a dneska už vahat nebudem a začnem ich uživať.nechcem stravit leto ,nechcem stravit týždne a dni tymi neprijemnymi pocitmi fyzickymi ,strachom a uzkosotu,ked možno nemusim.
ale zaroven to nechcem nechat len na liekoch a vyhladala som aj psychologa,začala som s ana novo venovat joge,cvičeniu,relaxu a hlavne som zvolnila tempo a porozpravala sa snajbližšimi okolo seba.
som clovek ,ktory by sa rozdal pre druhych, ale na seba som vždy zabudala.

levandulka33

Svarog preco nie liecitelia? Mas nejake negativne skusenosti s nimi? Alebo nejake ine skusenosti, ako si porazil depresie a uzkosti uplne sam? Lebo ako pises, v stave ked ma clovek tazku depresiu a priserne fyzicke problemy s tym spojene, je neschopny nieco sam podnikat a vykopnut sa z toho....

Svarog

Už som to tu raz písal a hoci nechcem spamovať, nedá mi neumiestniť môj názor aj tu:
Telo človeka sa skladá z mnohých druhov hmoty, niektoré vidíme našimi zmyslami, iné vidíme "inak", je to silne individuálne. V každom prípade človek má aj tzv. jemnohmotné telá. Existujú parazitické bytosti najčastejšie na úrovni jemnohmotných zvierat (Slovania ich nazývali besy), ktoré žijú z toho, že sa naviažu na jemnohmotné ľudské telá a odoberajú im energiu, lebo sami si ju vytvárať nevedia.

Besov môže byť viac druhov. Niektoré žijú z našich neduhov a zlozvykov, iné z pocitov nešťastia a smútku a vyvolávajú depresie.

Parazitov vyvolávajúcich depresie je veľmi ťažké zbaviť sa. Moderná medicína ich odstraňuje látkami, ktoré zmrzačujú naše jemnohmotné telá, ktoré prestávajú byť zdrojom energie, čo však škodí aj nám. Preto ľudia, ktorí berú antidepresíva, sa často sťažujú na to, že "nič necítia". Parazit potom odchádza hľadať si inú obeť, ale po čase, keď sa naše jemnohmotné telá zregenerujú a začíname mať pocit, že sme v najlepšom poriadku a sme za vodou, sa paraziti zvyknú vracať a je to ešte horšie ako predtým.

V skutočnosti sa ich treba zbaviť tak, že si človek musí uvedomiť, že je sám sebe zdrojom životnej sily. Každý človek je schopný sám seba liečiť. Depresiotvorný paraziti na nás môžu parazitovať len dovtedy, kým naše myšlienky a sústredenie venujeme na sebaľútosť. Vtedy sa sami oberáme o zivotnú energiu a vyžarujeme ju naokolo, čo priťahuje parazitov. Samozrejme aj parazit má svoju moc a dokáže človeka popudiť k sebaľútosti a beznádeji.

Bojovať proti parazitom v stave najväčšej depresie je takmer nemožné. Keď sa však postihnutý človek cíti trochu lepšie, tj. keď mu parazit dá trochu vydýchnuť, aby nezabil svojho hostiteľa a neprišiel o svoj zdroj, je potrebné, aby si človek uvedomil podstatu svojho problému. Vtedy sa musí cielene zbavovať negatívnych pocitov ako hnev, strach a podobne. Musí budovať vzťah k sebe samému, tj. mať sa rád a vytvárať si ochranu tým, že precíti, že je sám sebe zdrojom životnej sily a má moc sa brániť pred parazitmi.

Výslovne však upozorňujem:

Nevyhľadávajte žiadnych ľudových liečiteľov a čarodejníkov, ktorí by vás týchto parazitov zbavovali. ich zásah môže vaše jemnohmotné telá zmrzačiť ešte viac ako antidepresíva a ak sa im aj podarí zbaviť vás parazitov, tak tí sa pomerne rýchlo vrátia, lebo nebudete vedieť, ako sa im brániť a šarlatána budete musieť navštevovať znova a znova, čo vám určite nič dobrého neprinesie.

Každý jeden človek si v tomto musí pomôcť sám! Pomoc od iných ľudí sa musí obmedziť len na pochopenie situácie a vytváranie priaznivých podmienok na to, aby sa s tým človek vysporiadal sám.

Nie každý to však dokáže, čo vidíme na mnohých prípadoch zo života. Určite však pomôže, keď človek vie o podstate depresií a snaží sa pomôcť si sám a nelipne na pomoci z vonku, lebo tá nikdy nestačí.

Samozrejme, ako som už písal, na samoliečenie musí človek využívať najmä svetlejšie chvíle.

A ešte by som chcel upozorniť, že depresívny paraziti oberajú o energiu aj ľudí, ktorí prichádzajú do styku s postihnutým.

Preto je dôležité, aby si každý človek pomáhal najmä sám a nezaťažoval svoje okolie nad mieru. Okolie mu môže poskytnúť len pochopenie a pokoj. Ostatné snahy ohrozujú aj ľudí, ktorí sa snažia za každú cenu pomôcť postihnutému.