Úzkosť

Dievčatá chcem sa vás spýtať...máte v zuboch amalgánové plomby?

ahoj jankacik,tak to som rada,ze v tom nie som sama:-)ja som vcera konecne dostala znamenie a ukoncila svoju platonicku romancu.taku scenu mi spravil,ze som neprisla tak ako sme sa dohodli,ze som z toho vycuvala velmi rychlo a dufam,ze aj definitivne.tak sa mi zda,ze na zaciatok zachadza prilis daleko...ved sme sa spolu ani len nebozkavali!hned sa mi ulavilo a dnes som uz ziadnu uzkost necitila.
adulik,drzim palce,nech si uzijes dovolenku tak ako sa patri,bez atakov!mne to po prvy krat zacalo prave na dovolenke,takze kedykolvek cestujem mam strach,ze ma to chyti znovu.cim castejsie vsak cestujem,tym istejsie sa citim.posledne dva razy mi absolutne nic nebolo az na chvilkovy pocit pred odchodom....to mi asi bolo luto,ze musim ist spat do reality:-)
tani,tobi,ako sa mate?

Ahojte,no vidim, ze sa tu mavate raz celkom oka,inokedy nie...presne taktoje aj u mna, ked si uz myslim, ze som oka,ze je pohodkapride atak a zase ma vrati naspat...ale co sa da robit...snazim sa znizovat AD, beriem jednu tbl cipralexu , a dalsi den polku, tak uvidime, ako bude dalej, okrem toho raz za cas musim dat rivitril, ked to na mna pride...TANI , aj ja casto na vas, teba myslievam...zajtra idemna dovolenku k moru na 10 dni, tak uvidim, co a ako bude, mam z toho trocha aj strach,lebo pred rokom, co som bola, som mala celkom slusne ataky tam, tak uvidim, co a ako bude teraz...ja som zrejme taka, ze potrebujem sustavne nieco robit, neznasam volno, dovolenky,vikendy, aj ked uz to nie je az take tragicke, ako niekedy,aj ked vzdy si najdem nejaku cinnost, nemam to rada...tak sa mi tu drzkajte, ozvem sa po dovolenke, papapaa

ahojte vsetci

tati ako by som si prave precitala o mne !!!
az na ten rozdiel ,ze my uz rozideni sme ,ale stale sa stretavame a medzi tym som si naslo niekoho noveho ale bojim sa uplne pustit toho stareho pretoze bymi velmi chybal a novy by ma nemusel vediet vo vsetkom pochopit.a tak sa citim ako medzi dvoma mlynskymi kamenmi a cim dalej tak tym je mi tazsie sa rozhodovat,.a tak travim cas s oboma,ale nespime spolu.to by som uz asi nevykrivala ....a dva dni mije dobre a potom sa citim katastrofalne a strieda sa to dookola az mam z toho zavraty normalne kazdy den k tomu vsetkemu som si teraz otvorila zivnost a caka ma kopu starosti a ja sa neviem vymotat zo vztahov a uzkosti
no mozno ti to pomoze ze tak y rovnaky problem nemas sama ale riesit to neviem vobec!!!

papa
ako sa inak vsetci mate??

ahojte,ako sa vsetci mate?ja som si opat trochu skomplikovala zivot a zacala sa stretavat s chalanom,ktoreho som spoznala v klube,trochu sa mi v hlave vsetko poplietlo a zrazu som nevedela co chcem.priatel mi nasiel na skype 'roztomilu' konverzaciu s mojim novym obdivovatelom a samozrejme vdaka vsetkym tymto opletackam sa mi vcera pohorsilo a dnes rano mi bolo uplne zle....ja neviem co citim ku svojmu priatelovi....na jednej strane ho milujem,na strane druhej mi pomyslenie nanho a spolocny zivot vyvolava uzkost.mam pocit,ze on ako jediny mi rozumie do hlbky,ale zaroven ma absolutne nechape v obycajnom rozhovore.ked mi je dobre,tak ho nepotrebujem a beham kade-tade,ked mi je zle,tak sa bez neho neviem zaobist...vsetci mi hovoria aky je to uzasny clovek a ja mu len robim zle:-(
je chyba vo mne?uz som tisic krat rozmyslala nad rozchodom,ale nedokazem to a bojim sa,ze tie iste pocity by som aj tak mala s kazdym inym,len nie kazdy iny by to respektoval....

ADULÍK ahoj, myslievam na teba dosť často, že ako sa ti darí...som rada, že si sa ozvala...Ja som mala zas celkom fajn týždeň a od včera večera je to zas o ničom... Mám dovolenku a len by som spala a spala, mám DR a odpadávam a nasratá som, lebo som si to inak predstavovala...a toto počasie...no proste všetko zle... :)
Ale hlavne si za to môžem sama, lebo som prestala cvičiť napríklad. 1-2x do týždna, to nestačí.

Ahojte, dlho som tu nebola,nebolo kedy, ale sem tam som si to tu precitala...TANI, blahozelam, ze si sa dala na alternativnu cestu, verim, ze toopomoze, ja som na AD uz 5 rokov,ale nie je to ono, neznasam tie ataky, ktore stale prichadzaju, tiez zhanam hocico ine, aby som skusila aj ine cesty, co ja viem, mozno aj hypnozu, proste cokolvek..TOBI, no tak, suhlasim s dievcatami, ZUZKOU A TANOU, neber to tak, nie je nic stratene, uvidis dostane sa z toho, urcita to bol len skrat v zrejme jeho tazkej situacii vies , ze sa to lahko hovori, ale uvidis bude oka...dnes som zasa mala aj ked slabsi atak, z nicoho nic, len tak to prislo, ako vzdy, bez varovania...hodila som do seba rivotril a do pol hodky som bola oka, len ze ja tak uz nechcem zit...hm...tak zatial sa mi drzte...ADULIK

AHOJTE DIEVCATKA ZLATE!!!!!SILVINCIATKO MAS PRAVDU TERAZ SOM AKO V TEJ PESNICKE ,,CO BOLI TO PREBOLI" CHCE TO LEN CAS.MYSLIM NA TO ZE BABICKE UZ JE DOBRE A UZ SA NETRAPI A ZE SYNOVI SA NIC NESTALO TO STALI VEDLA NEHO VSETCI SVATI.NO A ZEMAME AUTO TOTAL ROZBITE NO UZ ASI TAK LAHKO NOVE NEKUPIME.JA SOM BOLA S BABKOU DOMA STARALA SOM SA O NU A MOUNO ZE TO BUDE ZNIET HNUSNE ,ALE VELMI MI CHYBAJU AJ TIE PENIAZE ZOSTALA SOM NEZAMESTNANA A TERAZ MUSIME VYZIT MESACNE Z 200 EUR.A STALE SA VOLACO MUSI STAT,CLOVEK KED SI MYSLI ZE BUDE DOBRE TAK SA TA MRCHA OZVE ABY SOM NAHODOU NA NU NEZABUDLA.ACH TOBI -KATUSKA UPOKOJ SA JE MI TO LUTO CO SA STALO,TIETO PROBLEMY NAS POSUNU O KROK SPAT ALE DUFAJME ZE TO NEBUDE TRVAT NAVEKY A PREJDE TO .JE MI TERAZ NA PRD ALE CO UZ MALA SOM HROZNY TYZDEN.NO A VALIA SA NA NAS AJ HORUCAVY A JA ICH NEMUSIM.NO TAK DRZKAJTE SA .

TOBI ja si myslím to isté ako Zuzka...zato, že je niekto na psychiatrii ešte neznamená, že má život v riti, fakt nie...pokúsil sa o samovraždu, vtedy berú proste ľudí na psychiatriu. Koľko má rokov?
Naozaj sa neboj, keĎ opadnú tie emócie okolo toho, tak uvidíš, že to nie je také strašné. Drž sa, myslím na teba...a napíš nám

Tobi, neboj, brat nemá život v riti pretože ho zobrali na psychiatriu.To sa robí v prípade, že je pre svoje okolie alebo seba nebezpečný, ak si chce ublížiť. Ty si si asi vytvirila z psychiatrie srašiaka, no nie je to žiadna katastrofa, psychiatria ľuďom pomáha, brat sa potrebuje skľudniť a určite aj s niekým porozprávať a vyrozprávať. Čo bude ďalej záleží už len na ňom a tiež záleží akú má diagnózu. Ak nejde o skutočne vážnu psychickú chorobu, ale len o skrat, tak sa to určite časom dá do poriadku, najprv tabletky, potom terapia, neboj sa o neho a snaž sa ho pochopiť a pomôcť mu ako môžeš.