Úzkosť

tobi, adka aj ostatne baby, hlavu hore a nezufajte, ziadna kasa sa neje taka horuca ako sa navari...
Bude dobre, nebojte sa, musite byt silne...
bude dobre, uvidite, len to chce cas a nesmiete sa vzdavat :)
Drzim palce vsetkym

adka uplne ta chapem, ja uz som zufala...a len sa budem modlit, aby sa mi nevratili tie stavy...ano viem, ze musim byt silna...ale ako kurnik! ako? ked sa vas ten problem tyka...ako si pomoct..ako? preco? preco sa vsetko ruca ako domcek z karat...

baby prosiiiim pomozte mi, poradte...som doslova v riti...vsetko bolo ako tak a z jedneho dna na druhy sa vam vsetko zruti...v noci mi zavolal 18 rocny brat, strasne plakal..bol opity a ze mu mam pomoct poradit, ze ma niekde dieta ktore ma asi 2 mesiace...bol total hotovy, nechcel ist ani domov, nebyvam s nasimi tak som ho nejako prehovorila nech ide, aby sa mamka nebala...a rano mi mamka volala, ze pojedol tabletky, ze je zatvoreny v izbe a nechce otvorit...nakoniec po obede si sam zavolal sanitku a zobrali ho na detske oddelenie...no a dnes vecer asi o 11 nam ho zobrali do michaloviec na psychiatriu...:( ja uz nevladzem ani plakat, mamka je hotova uplne...ale kurnik aka je dnes spravodlivost, ako ho mozu zobrat, ked mamka o nicom nevedela...ved on ma zivot v riti! ak sa raz dostane na psychiatriu...toho som sa najviac bala...proste zavolali sanitku na detskom aj policiu! ako k nejakemu agresivnemu blaznovi...booze, co bude dalej...cooooo?

AĎka, tak keď ti havaruje syn, tak máš na takéto stavy priam nárok... to je psychické vypätie, ale to sa časom zase vráti do normálu...predsa vieš, že boli aj lepšie dni a zasebudú...len to vydržať a nepodliehať negatívnym myšlienkam. Plus toto počasie nám tiež nerobí dobre, ale zaťať zuby treba a prečkať. Magnézium, medovka, cvičenie, knižka...nič viac neviem poradiť

Poradte mi prosim odkial mam silu cerpat ,lebo sa to na mna vali zo vsetkych stran.Dnes mi havaroval syn ,chvala bohu sa mu nic nestalo ale to ked vam to pridu povedat tak tan pocit nikomu neprajem.Ja uz neviem asi to nezvladnem.

Nie je to práve ten strach, ktorý urýchľuje ten proces "že sa nám to vracia" ? Ja si myslím, že to musíme prijať ako súčasť nášho života, ako súčasť nás, že sa nám to proste vracať občas v nejakých podobách bude a musíme sa tiež naučiť nespanikáriť a nepustiť do mysle tie negatívne myšlienky, ktoré nás likvidujú

Dakujem Zuzanka ze si na mna myslela ,vies teraz mam strach ze sa mi to zase vracia ,ale bojujem .Drz sa aj ty moja.

S tou vetou, že "AD sú niekedy nevyhnutné a nedá sa bez nich žiť" tak s tým sa nestotožňujem v žiadnom prípade. Kto ma pozná z tohto fóra vie, že ja poznám peklo úzkosti, že mojich 5 mesiacov péenky je jasným dôkazom toho, že moja úzkosť nie je len taká "ľahká".
TOBI no, ono ani u nás sa toho veľa nerobí, dosť za tými ľuďmi treba cestovať :)
Ale naozaj mám teraz pocit, že je cesta aj bez AD a že mám dobrý smer...

Inak robím na ten plný úväzok a zatiaľ to prekvapivo zvládam. Dokonca máme tak plné pracovné dni, že sa nezastavím celých 8 hodín. A včera som išla ešte aj s kamoškou von a večer som padla mŕtva. Dnes som šla zase pešo so psom k našim, čo je tak 40 minút a mám dosť, tak tu klipkám očami a ideme pomaly domov :)

ZUZKA ja myslím, že havko sa naučí hygienickým návykom, aj keď je trochu starší...Ja keď som si brala Wilka z útulku, tak mi hovorili, že nevedia, či je zvyknutý chodiť von, tak, že mi možno bude doma cikať a kakať, ale že to sa naučí rýchlo. Ale zrejme naučený bol, lebo doma nikdy nič nespravil.

Ahojte, Táni, všetko ok, Scarletka je zlatá, len sa snažíme čo najviac chodiť von, najprv sa bála, teraz je to lepšie, lebo má v bytovke kamoša, pol ročného yorkshira, spolu behajú a šalejú sa pri bytovke. Len som neskutočne unavená, nestíham aj chodiť do roboty, tak robím len dopoludnia, aj s tými prázdninami je to nanič, dcéra je doma, akože so psíkom, ale najprv som ich brávala so sebou do práce, potom som zistila, že to nepôjde, hlavne kôli tomu, aby sme mali nejaký normálny denný režim, teplý obed a tak. Tiež som netrpezlivá, čo sa týka hygienických návykov našej malej Skajky, ona je múdra, ciká na noviny a nechápe, preťčo ju stále nosím von, tak ma to hnevá, lebo ona už ide mať o týždeň tri mesiace, pravdepodobne bola niekde zavretá a nik ju neučil chodiť von na potrebu, myslím si , že je v tomto smere trochu zanedbaná, k nám prišla už 12 týždňová, tak je to aj moja chyba, že som si ju vzala v takom veku, ale zase je milá, skúsime to vydržať. Je to super, keď za večer s ňou tri razy idem von a ona nič a keď už som v nočnej košeli, tak sa začne tváriť, že sa jej chce... a ja potom jednou rukou držím psa, druhou sa obliekam, behám po tme okolo bytovky v teplákoch a nočnej košeli, ona sa konečne vykadí, ale ja musím ráno zbierať jej produkty, lebo pre tmu sa to skôr nedá, no vravím úplne super všetko, žiadna nuda, ani nemám kedy sem písať.
S tou únavou, ja neviem, nebude to zase niečo s týmto počasím? Som taká unavená... Niekedy mám chuť hodiť si nejaké ADčko, našťastie už druhý rok nič také doma nemám, dá sa to zvládnuť bez AD, ale je to oveľa ťažšie.
Adka, netráp sa , je to normálne, že máš teraz ťažšie obdobie, veď je to prirodzené, že si v strese, keď máte v rodine takú smutnú udalosť. Chce to čas, už vieš ako na to, ako tú úzkosť poraziť, znovu sa ti to podarí. Majte sa a držte sa všetci.

ahoojte :o) TANI a co si sa tak rozhodla..bez ad..? noo klobuk dole...neviem, ci by som to take najhorsie obdobie ako som mala ked som sem zacala v zime pisat zvladla bez nich...:( ale drzim ti palce...aj ja by som nieco take niekedy aspon chcela skusit, len neviem, ci u nas sa take nieco robi...a ty chodis k homeopaticke...? TATI s priatelom to neni dobre...aj ked je raz tak a raz tak...neni to dobre...:( ty ako ?