Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Úzkosť

rena23

Neviem, co dnes tak zmatkujem, tiez blby den, chcela som napisat s Bambulkou... :-) Barbie sem nechodi, ta je spokojna s Kenom. :-D Este raz prepac.

tatiana26

čaute...ja zíííram...koľko starých známych sa sem vracia...to čo je za obdobie toto?? MONIKA to čo, šak to aj ja toto tak mám... akurát, že my už spolu bývame 2 mesiace, zatiaľ si myslím, že sme obidvaja dosť výrazne spokojní a čo sa týka rodinného života, tak sa sťažovať nemôžem... aj vzťah zvládam, aj dieťa, aj prácu, niekedy aj domácnosť :) ale stále mám pocit, že je to málo, že nežijem ako iní...stále som unavená, to je asi najhorší problém... miestami ma chytí slabosť, ale to hlavne z únavy alebo hladu a točenie hlavy, či derealizácie sú už ojedinelé prejavy našťastie...takže v podstate je všetko fajn, ale keby bolo lepšie, čo sa môjho stavu týka, tak by som to určite uvítala...ja sa v podstate celý deň prekonávam, aby som neišla spať...niektoré tu píšete, že nemôžete spávať, ja zas zaspím hocikedy hocikde a prespím tvrdým spánkom hodiny a hodiny a zobudím sa rovnako unavená...

ale všetci ste tu bez liekov, len ja po tom mojom 10 mesačnom pekle a vystriedaní 3 antidepresív, kým mi jedny ako tak zabrali, mám veľké obavy ich vysadiť...stále si viem na to obdobie živo spomennúť a naháňa mi to hrôzu...

zuzana12345

katušik keď som čítala tvoj príspevok akoby som videla seba nedokážem sa uvoľniť som stále v nejakom krči,ani emocie neviem dať najavo ja asi keby som vyhrala milion,tak to so mnou nepohne a tiež sa stále babrem v minulosti.Dcéra podľa všetkého odíde v lete mimo slovenska tak to mi teraz nedá spávať,si neviem predstaviť že ju uvidím raz za pol roka ešteže aspoň syn je zatiaľ doma.Dnes je taký čudný deň som celkom v pohode len sa mi nič nechce.Bublinka spočiatku môj muž nechápal čo sa so mnou robí,vždy som mala kopec energie všetko som hneď riešila veľmi aktívna až som tým asi celej rodine liezla na nervy a odrazu zvrat o 360stupňov.Len som polihovala na nič som nemala chuť všetko som odkladala na neskôr.Bála som sa ísť v noci spať,že sa zadusím,že zomriem.Budila som sa unavená nervózna v robote kopec problémov,ale žijem s tým,ešte som neumrela,ani sa dúfam ešte nechystám,rada by som sa dožila vnúčat a viem že to všetko ja len v mojej hlave.Ja som nebola ani u psychiatra ani u psychológa nie preto že by mi to bolo nepríjemne,ale nikdy som nemala pocit,že by som to potrebovala.Ako som to už písala magneézium je môj najlepší kamarát.Ešte taká maličkosť keď sa cítim zle automatický ma začnú bolieť všetky svaly ani sa nemôžem pohnúť,už som rozmýšľala že si dám spraviť testy na tetaniu len ja a lekári sa veľmi nemusíme a tak to už asi dva roky odkladám.Katka nevieš ako sa tieto testy robia?

Bublinka_23

ahoj, tak zuzana máš pravdu, že sa to objavuje u čoraz mladších..ja mám 19 a o mesiac tomu bude rok, čo som mala prvý "záchvat". Prišlo to ako blesk z jasného neba (ale to vám asi hovoriť nemusím :))užívala som si letné prázdniny a jednu "krásnu" noc som sa zobudila na to, že nemôžem dýchať.. no a potom som prežívala najhoršie dni v mojom živote....bola som doma sama a žila som zo dňa na deň a dúfala, že zajtra sa to stratí..nestratilo...neviem ako ale ja som vedela, že to nemá fyzickú príčinu...keď som to povedala mamine, tak ako som čakala, povedala že to isto nič nie je, že asi som meteosenzitína a pod. nevyčítala som jej to lebo tak ako ona ani ja som netušila že niečo ako ÚP existuje..ale vedela som, že tatko to ostať nemôže a sama som chcela ísť k psychiatrovi...tak som sa konečne dozvedela, čo to vlastne so mnou je a samozrejme som mala brať lieky..keď som si prečítala príbalový leták, rázne som povedala, že toto ja brať nebudem a skúsim ísť na to inak...a takto fungujem až dodnes, po liekoch siahnem až keď je to fakt zlé..teraz vlastne končím prvý rok na VŠ a snažím sa užívať si všetko, čo tento študentský život prináša aj keď niekedy je to ťažšie ako si väčšina ľudí dokáže predstaviť...

tak som rada aspoň za toto fórum a za všetky rady a životné skúsenosti =)

katkaxxx

jeeej Zuzi dakujem, to je mile od teba, musime si nejako pomoct navzajom.. niekto je zbehly v niecom a druhy zase v niecom inom.. :)
no ja este nie som uplne za vodou, rano som sa zobudila uz o 6tej (napriek tomu ze som sla o pol 2hej spat..) a potom som sa uz len so strachom prehadzovala z boka na bok a oblievalo ma horko.. no nebolo to moc prijemne.. neodovodnitelny nezmyselny strach zo zivota.. no a zatial cele doobedie si akosi neviem najst nikde svoje miesto, neviem sa nikde citit utulne (napriek tomu ze som na mieste kde mam uz 4 roky domov) a mam taky pocit akoby mi niekto hrozne chybal, neviem kto, ale akoby mi proste nieco chybalo a ja som sa kvoli tomu nevedela vobec uvolnit.. pozna niekto taky pocit? taky pocit som mavala ako mala ked otec chodil na dlho prec (na par mesiacov..)dost zle som to znasala.. vidim to tak ze poobede uz bude dobre.. tie rana ale este nie su bohvieco.. hadam to postupne odide prec.. Zuzi co sa tyka tych nozov, tak to aj mna uz nastastie davno preslo, je to hovadina, treba kaslat na to.. juj tak uz by som chcela byt fit :) mne ked je blbo tak sa rypem v minulosti a rozmyslam kedy som co citila a co to bolo a bla bla bla a rozoberam stare pocity, no nie ze by som na ne krava kaslala, ja si este budem pridavat :) ah jaj.. :)

zuzana12345

katuška ty môžeš radiť, tvoje rady som mala najradšej ty si dokázala tak povzbudiť že hneď bol deň krajší.

zuzana12345

ahojte všetci starí-noví som rada že sa to tu opäť rozbieha lebo fakt je to dobrá téma.Pre Romča - mne to tiež začalo tak ako tebe od rána do večera v práci totálny stres a vyčerpanosť.Stále som mala vysoký tlak krútila sa mi hlava a šušťalo mi v ušiach až ma nakoniec odpálilo úplne.Bola som na všetkých možných vyšetreniach a všetko ok pripadala som si ako debil ktorý si vymýšľa a ja som nebola schopná prejsť sama ani na wc.Cez net som si hľadala diagnózu až som náhodou narazila na toto fórum a tu som vlastne zistila čo mi je.Nemohla som dýchať v noci som sa budila na smrteľný strach minimálne tri krát denne som zomierala nechcela som chodiť sama von mala som pocit že mi preskočí a niekomu niečo spravím.Bolo to hrozné.Po radách na tomto fóre som sa s tým naučila žiť.Okrem spitominu som žiadne iné lieky neužívala pravidelne však beriem obyčajné 500mg magnézium zo začiatku 3x denne neskôr raz denne a trochu to tlmí tie blbé stavy.Raz mám pocit že už je to všetko za mnou a inokedy ma to priklincuje na same dno a vtedy len čakám kedy to prejde.Najhoršie je že ja vtedy neviem ani komunikovať mám pocit že všetko vidím cez hustú záclonu a vôbec nevnímam ľudí čo rozprávajú.Čo je ďalší paradox ktorému nerozumiem že neskôr som tieto stavy dostávala v kľude v pohode a hlavne keď som sa na niečo tešila.V decembri mala dcéra stužkovú a ja som dve hodiny pred odchodom dostala taký atak že som myslela že ostanem doma musela som si aj keď nerada /kritické dni/šlahnuť lexaurin až to potom zabralo.Ja som si na to už tak zvykla že to beriem ako súčasť môjho života.Katuška všetko je tak ako predtým len tie nože ma našťastie už prešli a aj niekoľko krát za deň mnou prejde "elektrika"strachu po celom tele,ale hlavne učím sa dýchať do brucha hoci mne to vôbec nejde.Všetkým vám prajem aby boli vaše dni len lepšie a slnečnejšie

Textová Inzercia

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Úzkosť - Fórum - ZDRAVIE.sk