Ako žiť svôj život?

Príspevok v téme: Ako žiť svôj život?
anonym23

1. budem tu vela pisat, tak ak nemate cas, tak to radsej ignorujte...
2. toto je uz moje niekolke taketo zamyslenie...
3. potreboval by som fakt dobre rady a nazory pretoze uz fakt neviem ako dalej...
________________________________
otazka znie AKO ZIT SVOJ ZIVOT ?

mam 23 rokov a som "normalny" chalan ...

po case som ale zistil ze moji rodicia obaja boli spolocensky "mimo" a to ze sa dali dokopy bol akoby zazrak a zazrak je teda ze som tu aj ja..obaja rodicia boli v podstate s tej istej dediny na tej istej skole, a tej istej vysokej skole... cim chcem povedat ze vela namahy na hladanie partnera nevynalozili...

od mojich detskych vekov ma drzali na "kratko" = v casoch skolky - sami nemali ziadnych kamaratov - s ktorymi detmi by som sa kamaratil ja...cize som prisiel zo skolky a bol som doma zavrety...

vychovavny som bol stylom TOTO SA NEROBI... (ale co sa robi to akosi chybalo)

na zakladnej to bolo to iste, vobec nemali ziadnych znamych, s ktorymi detmi by som prisiel do styku... ani ich sestry a bratia - teda moji bratranci nic... nemohol som chodit na ziadne kruzky a aktivity a zasa som po skole a po "druzine" sedel doma...

mam brata ktory je o par rokov starsi, vychovavany rovnako... no vzdy sa spraval povysenecky a ziarlivo takze - vztah medzi nim a mnou je velmi cudny...

na strednej som sa konecne tesil na nove znamosti a tie aj prisli, vyrastol som ale mal som problem s akne tak som sa hambil chodit von, a ked uz som chcel ist von, tak ma rodicia - hlavne mama zasypala klasickymi otazkamy s kym, kam, co tam, kedy a dookola sa na tento dotaznik nedalo odpovedat..

a preto som sa dostal von malokedy...

ked uz som sa dostal von, tak sice sranda byvavala.. ale citil som ze "kamarati" vlastne spoluziaci ma beru len ako "lepsieho" spoluziaka... ziadny "lepsi" a hlbsi vztah sa tam nevytvoril...

NEVEDEL som ako tieto vztahy upevnit, nevedel som ci mam ja niekoho vola von ked mna nikto nevola..nevedel som si najst inych znamych...
nevedel som oslovit dievca... nevedel som sa spravat...
nemal som ziadnych real kamosov s ktorymi by som robil vsetko, aj v dobrom aj v zlom...

cas som stravil za pc a tv, pretoze som mal pocit ze som nezaujimavy, a ze o mna nikto nestoji aj tak... ked uz ano, tak to bola pretvarka len na tu dobu co som bol snimi von.. nevedel som ci mi to za to stoji ist s takymi ludmi von...

cakal som do 18 roku.. ked uz som bol "dospely", prisla VS, "osamostatnie"... novy ludia, nove skusenosti, "nove priatelsva"

UPLNE NIC SA NEZMENILO, vsetci znami su podla mna "kamarati" len ked treba a vyhovuje to im... pripadne mam pocit ze z mojej strany som im uplne otvoreny... ale z ich je to len take povrchne - clovek to vyciti...

tak isto znamy zo strednej - NEVIEM ci ich mam kontakovat, NEVIEM ci ma "mali radi" a vzdy ked ich po case stretnem mi to vsetko pride ako NARAZOVA PRETVARKA... neviem...

sam neviem ze je problem vo mne, ci je to tym ze NEVIEM ci ich mam volat von, NEVIEM ako sa spravat a co robit ked uz sme von... NEVIEM ako zit..

fakt uz mi prekaza tento pocit ze pridem domov - na otazku AKO ? - odpoviem dobre a tym 48h doma cez vikendy konci...

pridem na intrak, tam mozno poznam par ludi, no ten vztah nieje taky aky by som si predstavoval kamaratsky vztah, ale realny kamaratskych vztah...

nudim sa, totalne nic ma nebavi, mam problemy v skole...pretoze sa nemam s kym podelit o tieto pocity, a vobec NEVIEM ci sa mam o ne delit s niekym a ked uz si myslim ze ano NEVIEM ako ...

NEVIEM co robit, NEVIEM si najst frajerku, NEVIEM si najst "ozajstnych" kamaratov, NEVIEM sa spravat, vzdy ked dakam ideme - do novej situacie, tak ma na to ludia okolo upozornuju... som dost vybusna povaha... NEVIEM komunikovat...

vsetko je pre mna vzdy nieco nove, vzdy potom rozmyslam ci som to spravil dobre, ci som to nemohol spravit lepsie, a ci, ked by som to spravil inak, ci by som nemal inych kamaratov a pod...

NEVIEM AKO MAM ZIT...

da sa toto este riesit?

mozno mam maturitu a mozno mam titul na VS... ale naco? nemam ludi s ktorymi by som sa citil dobre, neviem si ich najst, neviem ich oslovit a neviem sa spravat... nikto ma to nenaucil... neviem co robit... ked uz niekoho stretnem vzdy potom rozmyslam ze som to mal vsetko spravit inak...

jednoducho povedane: neviem ako zit tak aby som bol spokojny... uz mi nezalezi na tom co so mna bude.. pretoze na tom fakt nezalezi pokial to nemam s kym zdielat.. resp. zdielat s niekym kto ma ma aspon tak rad ako ja jeho.

poradte prosim

anonym23

v prvom rade dakujem za odpovede...

zacnem od prvej:

@arman : celkom nerozumiem tvojej odpovedi... ja v seba verim, viem aky som, viem co robim.. veci z minulosti riesim preto ze, aj v pritomnosti sa opakuju...

co si ty prestavujes pod tym verit v sam seba? ja viem aky som, co dokazem, ale neviem ci je to spravne, pretoze sice ja v verim ze to co som spravil bolo spravne - ale vysledky = moje ludske vztahy, spolocnost a "priatelia" si to mozno nemyslia, kedze sa citim tak mizerne..

____________________

@Magy

ano rozmyslal som aj o tomto: armada, policia a podobne... zaclenit sa nasilu niekam.. ale ci by som to psychicky zvladol - pripadne ci by ma brali - ci by som nebol len dalsi "novacik co to nezvladne" a pod...

dalej by sa mozno zlepsili moje priatelstva na novu uroven... urcite by ma to zmenilo ale ci by ma to zmenilo spravnym smerom ? ci by som bol schopny potom brat ostatnych ludi "lepsie" ako teraz a ci oni by brali mna "lepsie"

tuto moznost nechavam ako poslednu, ked uz nebude fakt co... tak nebude co stratit...

____________________

@m,mlk

k prvej odpovedi:
presne tak to robim...spravam sa ako chcem - zijem ako chcem - robim si co chcem
- ale vo vysledku potom nemam ludi ktorych by som chcel zavolat von...
..ak mam - tak bud nejdu..
..alebo ked idu resp. sa streteneme alebo ma zavolaju oni - potom analyzujem ci som nemohol spravit nieco inak - aby som si vybudoval "lepsi" vztah, resp, aby som mal pocit ze ten vztah aj niekam smeruje a oplati sa ich volat von znova...

k druhej odpovedi: (teraz to mozno vyznie strasne zle a zvelicene) - mam vsetko ostatne a som zato vdacny, som stastny clovek - ale nemam to s kym zdielat, nemam sa s kym otvorene porozpravat... nepoznam "dobrych" ludi.. a zit takto samemu, resp. v spolocnosti "neuprimnych, falosnych" priatelov, alebo priatelov,o ktorych si myslim ze sa len pretvaruju ma nenaplna... a druha vec je ze NEVIEM ako takto zit, ako si ludi ziskat, ako si najst realnych kamaratov a kamaratky - o ktorych si budem mysliet ze im fakt na mne zalezi...

____________________

@anjelik

dobre, pisal som ze sa NEVIEM spravat - a z toho mozno vyplyva ze sa NEVIEM prejavit voci ostatnym tak, aby to posilnilo nas vztah...

dalej prejav: neviem ci to co poviem je spravne, ci som to mal povedat - ale hovorim to preto, ze ma to v tom momente napadne, zda sa mi to vhodne, zda sa mi vtipne a podobne... vo mne to vyvolava prvoradne pozitivne pocity - inak by som to nevravel - neskor sa vsak nad tym zamyslim - najma ak neskor nevidim taku reakciu aku by som cakal...

ja som zhovievavy a tolerantny az prilis - ale mozno to neviem podat a na ludi to posobi inak..

praveze ja od kazdej situacie nieco ocakavam - keby som nic neocakaval, tak naco by som do takej situacie isiel ?
naco by som nieco robil, ked by ma vysledok nezaujimal ?

myslim si ze viem byt zabavac, ale neviem ci to je to co posunie moj vztah k ludom blizsie, ci niesom potom len na sradnu...

____________________

@tessa987

tak to ma mrzi, po pravde som necakal ze ma niekto taketo alebo podobne "problemy"...

pretoze ten ma tolko znamych, ta ma tolko a kazdi sa "zabava" a neriesi podla mna realne veci...

____________________

@sweater*

to si v podstate skonstatoval fakty... ale ja sa rad otvorim ludom.. len bohuzial vacsinou sa ja otvorim niekomu - a ten vztah sa neposunie dalej - pretoze bud mi neveri, alebo neveri v to ze ja by som mu mohol pomoct a on sa mne neotvori stale si zije to co predtym... neviem...

____________________

@opaksveta

ja na samovrazdu nemyslim, v zivote je toho vela co treba este zazit a vidiet... a da sa to vidiet aj samemu, pripadne s fake kamaratmi ktorym na tebe nezalezi...

sebavedomie - som aky som - iny nebudem a sebavedomie mam a MAS HO AJ TY takze no stres...

problem je len ten ze uz teraz je podla mna uz najvyssi cas najst si aj niekoho kto ta podrzi, kto ti poradi, kto ta bude pocuvat a komu bude na tebe zalezat a kto si nepotrebuje len pridat cloveka na facebook napr...

samovrazdou akurat dokazes aka si slaba a nedokazes sa preniest nad urcitymi vecami... takze na to ani nemysli...

____________________

@kkaffik

"chýbajú ti priatelia, ale to nevyriešiš tak, že ich budeš hľadať"

tak ako to vyriesim? nebudem ich hladat, budem zit dalsich x rokov ze som nic neurobil? budem sa trapit dalej?

Sebavedomie mam... takisto viem naco mam, naco nemam, viem svoje pozitiva, viem svoje negativa - ale to viem iba tak co si ja o sebe myslim...

malokrat mi nieco niekto vycita, a ak mi uz niekto nieco vycita tak vacsinou su to take veci ako "ty si taky ...." ale ja NEVIEM aky mam byt, ako sa zmenit, pripadne ci sa mam vobec menit...

sorry ale nabozenstvo je pre vymetene mozgy...

to co dalej pises je pre mna moc sladke a sorry dost nerealne... najma to ze tvoj jediny dovod je byt stastna? - velmi dobru vetu som o tom pocul:
Keby si bola stale stastna, tak by si ani nevedela, ze si stastna... pretoze by si nevedela, co je to byt nestastna a nevedela by si posudit oproti "comu" si teraz stastna...

dalej:
ja sa z toho samozrejme tesim, ale chyba mi ten pocit tesit sa s niekym...

ci som skvely clovek to ja neviem..

trapasy a omyly ma posuvaju dalej - ale keby som ich vedel "prediskutovat" s niekym komu by naozaj na mne zalezalo, tak by to bolo velke plus do zivota...

neviem kolko mas rokov, ale ja uz "dozrievat" nechcem - citim ako mi vsetko uteka...

ja ludi pocuvam, aj oni mna pocuvaju ale nakonci je moj feeling taky ze sa mame navzajom "na haku" - ale to je zasa len moj pocit... NEVIEM ci spravny...

svoje spravanie analyzujem - pretoze neprinasa moje ocakavane vysledky - a ja neviem preco...

"Ak nie, tak sa neboj, nebudeš tu trpieť večne :)" .... :D super optimisticke...

kafe

chlapče, ja z toho celého príspevku cítim neistotu. Nemáš sa o čo oprieť, nevieš čo je správne.. a chýba ti to. Áno, chýbajú ti priatelia, ale to nevyriešiš tak, že ich budeš hľadať. Ak budeš sám sebou (na to potrebuješ istotu, sebavedomie - poznať a byť hrdý na svoje kvality a vedieť i svoje nedostatky), budeš zaujímavý aj pre druhých a tých priateľov k sebe pritiahneš. Takže, čo by mohlo byť tvojou istotou? Možno náboženstvo (nejaké duchovné pravdy), nemusí byť celé se vším všudy, stačí keď sa stotožníš s pravdami, ktoré sú pre teba živé a budú ti môcť byť oporou. Skús si niečo prečítať o všetkých svetových náboženstvách, sú to zaujímavé veci (lebo napríklad ja si myslím, že všetky točia o tom istom:). Ďalej to môže byť viera v prírodu (moja obľúbená istota) a jej zákonitosti. Z pohľadu vesmíru, sme len také krpaté mravce a aj napriek tomu sme celkom dosť dôležitý. Ako celok a aj ako jednotlivci. Aj to, že žiješ je dôležité. Moja najnovšia istota súvisí so zmyslom života. Som presvedčená o tom, že jediný dôvod, pre ktorý som sa narodila je - aby som bola šťastná. Veľmi po tom túžim. A snažím sa pre to aj niečo robiť. Chcem si život vychutnať, mám veľa snov a pár démonov, s ktorími bojujem.. a neviem ako to dokážem, ale VIEM, že just si ten život užijem. Keď mi je ťažko, tak sa nesilím do radosti a veľkých myšlienok, ale keď mi je fajn opakujem si to ako svoju mantru - chcem byť sťastná, splniť si svoje sny, mať... ísť... byť...

Istota. Začni sa pomaly tešiť z vecí, ktoré máš - zdravie, sedliacky rozum, možnosť voľby, nejaký talent, ktorý rozvíjaš.. Vieš kto si? Čo v tebe je? Čo dokážeš? Čo je správne a čo nie a ako to zistiť? Dobré veci prinášaju pokoj do tvojho vnútra. Začni sa mať rád - si skvelý človek, hovor si to, odmeň sa, dopraj si maličkosti, ktoré ťa potešia. Neboj sa robiť chyby, aj tie najväčšie trapasy a omyly života ťa niečomu naučia (napríklad zasmiať sa sám na sebe a nebrať sa veľmi vážne). Ani ja si neviem nájsť frajera. Berem to tak, že k tomu musím dozrieť. A VIEM, že raz dozrejem :) Keď si von s kamarátmi skús sa uvoľniť a počúvať ich. Pýtaj sa na niečo v ich práci, zaujímaj sa o nich, skús trebárs zistiť, či sa už niekedy cítili úplne vyprahnutí a nanič až tak, že sa im nechcelo žiť. Ja mám šťastie na partiu s ktorou sa poznám už strašne dlho, a potom stretávam ďalej skvelých ľudí, ktorí sú na rovnakej vlnovej dĺžke. Mohla by som povedať, že mám stále viacej kamarátov, ale sú to viac menej známy. Ale úplne perfektní známy. Akým činom ich priťahujem do svojho života vôbec netuším. Ale je to asi mnou :) a tým čo chcem/potrebujem. Neanalyzuj svoje správanie tak veľmi a to, či si mohol niečo urobiť lepšie. Urobil si to najlepšie čo si v daný okamih mohol. Bodka. Môžeš sa zamyslieť, čo urobíš druhýkrát ak budeš v podobnej situácii, ale zbytočne to nepitvaj, nemá to význam.

Si ešte len na začiatku chlapče a čaká ťa skvelý život. Možno. Ak nie, tak sa neboj, nebudeš tu trpieť večne :) raz zomrieš. Ale ak sa ti podarí si ten život užiť a byť AJ spokojný.. ech, to stojí za pokus žiť, nie? Tak to skús. Máš na to ešte 80 rokov.

fade

opaksveta: urcite na tom nie si tak tragicky ako pises, dufam ze ta tento pohlad prejde

Ja som tiez podobny pripad. Asocializacia ma uplne nici a citim sa prilis mimo, aby som nadvazoval priatelske vztahy...

opaksveta

anonym23 - ahoj, ja myslím na samovraždu, nakolko moj osud bol podobný tvojmu, avšak ja som mala ine okolnosti k tomu, že som bola doma...a bola bez kamaratov a uplne sa vyradila z takej ,,rovesníckej,, spoločnosti...teraz som uplne mimo, neverim si..sebavedomie je uplne v prdeli...asi som nezažila dosť nejakých takých situácii ktore by mi dali nejaky ,,vzor,, spravania sa v tomto dnešnom sprostom svete...ty sa zachran, ak sa ti ešte da, a vlož do toho všetky svoje sily...ale mne sa už nechce....

sweater*

ono to nieje len tvoj problem, je skutocne tazke najst si takych ozajstnych kamaratov a ked sa ti to podari urcite ich nebude viac ako zopar. u mna je to tiez tak, stretnem sa z clovekom s ktorym som sa nikdy velmi nebavil a on na mna zacne jak keby sme najlepsi kamarati odjakziva, a nakoniec vysvitne ze odomna nieco potrebuje. ludia su vseobecne taki rezervovany, pretoze sa uz poucili, ze ked vyzradia nieco zo svojho sukromia vacsinou nato doplatia, pretoze ten doticny to nejako zneuzie alebo zacne sirit klebety. uz od malicka sme tak vychovavany ze svet je hnusny a netreba nikomu nejako prehnane doverovat, a potom to tak aj vyzera...

anjelik

Tessa...akokoľvek to kruto znie, ale vždy budeme sami..:o) A preto treba urobiť všetko pre to, aby sme sami sebe boli tou najlepšou a najpríjemnejšou spoločnosťou..:o) Aby , keď si len tak sadneš a začneš premýšľať, aby to boli myšlienky príjemné a podľa možnosti veselé..lebo s veselosťou rastie sila a ak si silná, tak sa cítiš príjemne. Netreba stále riešiť reakcie druhých na nás...treba riešiť seba..aj v spoločnosti...čo je to vlastne viera v seba??? Nikto ťa nemá právo súdiť, ver moja..a to je tvoja viera, že sa súdiš iba ty sama..a to je tvoja odmena a tvoj trest.:o) Nebuď tak vážna a prísna sama k sebe...veď sme iba ľudia, nič viac , nič menej a tak dovoľ druhým, nech sa na tebe bavia...a vedz, že ti to nijak neublíži.:o)) Ublížilo by ti to iba vtedy, keby si to dovolila..a to je tá sila, o ktorej som ti písala. Sila poznania samej seba a svojich názorov a postojov...;o)

tessa987

m,mlk - to sa lahko povie, ale podla mna sa tak neda zit, s pocitom ze sa o teba nikto nezaujima.. ty si vies predstavit zivot bez podpory rodiny alebo kamaratov?

anjelik - je takzke byt zabavacom, ak si clovek neveri..a je tazke si verit, ak v nas nikto neveri. zacarovany kruh :(

anonym23- nieco podobne som riesila skoro cely zivot a teraz riesim este horsie veci..takze radit ti radsej nebudem, kedze ani sama sebe neviem pomoct. ale aspon ti mozem drzat palce ..:)

anjelik

Platí, že život je prejav a z prejavu vyplývajú pocity a pre tie my žijeme. To je odpoveď na tvoje otázky. Ty si život a ty sa prejavuješ...tak začni tam...svojim prejavom a hodnoť, ako sa ty prejavuješ voči ostatným, ako sa ty správaš,ako ty uvažuješ...a následne aké pocity to v tebe vyvoláva??? Podľa písaného nič moc..:o)) Tvoj postoj k ostatným by mal byť tolerantnejší a zhovievavejší..vychádzajúc z toho, že ľudia sú len takí akí sú. ani lepší ani horší, iba takí. Neočakávaj a nebudeš sklamaný...ale to je to najťažšie. Bez prejavu žiť nevieme, tak sa prejavuj, stýkaj sa s kamarátmi a pozoruj, ako sa chovajú a hlavne mysli..že prečo?? A prečo to u teba vyvoláva takú a takú reakciu??? Život nie je nuda, to iba ľudia si nudu vymysleli..lebo ľahšie je očakávať od druhých, aby nás zabávali, ako byť tými zabávačmi..;o)))