Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Zlá výchova, nevďační rodičia

Príspevok v téme: Zlá výchova, nevďační rodičia
YESman

Môj prípsevok bude zrejme dlhší ale ak máte čas prečítajte si ho. Pokúsim sa písať čo najstručnejšie a najzruzumitelnejšie. Veľmi by som potreboval poradiť.
Mám 20 rokov. Jedného mladišeho súrodenca (14 rokov).
Počas strednej som dostával vreckové 15 euro na mesiac. Ale mal som nejaké brigády a nejako som si niečo vždy zarobil pre seba. Nechodím na zábavi, ani do barou, nefajčím, nepijem alkohol takže nejaké zbytočné výdavky som nikdy nemal. Ak som si ušetril peniaze, kúpil mobil,nejaké oblečenie čo som chcel, šiel s priateľkou na výlet alebo len si spravil radosť nejakou maličkosťou mama mi vždy vyčítala že míňam peniaze zbytočne. Ale popri tom som si tie peniaze našetril sám, nepýtal som si ich od nej.A neboli to len výčitky ale veľké hádky aj. Keď sa ma vždy pýtala načo som to kupoval, načo som tam šiel, som jej jednoducho povedal lebo som to chcel. Ona vždy len skončí pri tom, čo ona všetko chce a nemá, že s ocom neboli na dovolenke a ja som šiel neviem kam. Ale naozaj zábavné je, že mi vyčíta čo ona všetko chce a nemá, že niekam chce ísť a nemôže lebo nemá na to peniaze, ale popri tom z ocom prefačia mesačne okolo 200 euro.
Ďalšia vec je, že v spoločnosti rodičou sa necítim príjemne.Možno na pár výnimiek. Oni dosť nadávajú, neslušne sa vyjadrujú a nedokážu viesť ani poriadnu debatu o niečom. Teraz je nahoriše to že som skončil VŠ, ešte koncom minulého roka. Som 3 mesiace nezamestnaný, od rodičou som si nepýtal žiadne peniaze, na cestu za priateľkou a nejaké svoje výdavky som si zohnal peniaze nejakými jednorázovými brigádami. Trvalú prácu som si žial nenašiel ešte. Chcem ísť opäť na VŠ, len rodičia mi ju nechcejú platiť. Na prihlášky som si našetril sám. Len keď som sa doteraz nezamestnal neviem,či stihnem našetiriť aj peniaze na školu. Doma sú stále len nejaké výčitky, rodičom sa nedá vyhovieť. Ak aj spravím niečo ako chcejú zrazu to chcejú inak. Niekedy mi to pripadá, že akoby mi závideli čo robím ja a oni nemôžu. Hlavne mama. Ale nikdy si nič nedajú vysvetliť, vždy to skončí, že som ja ten zlý. A ešte k tomu výchova brata. Ledva prechádza na základnej škole. Za zlé známky ho nikdy nepotrestajú alebo neprínútia ho sa učiť. Teda nahovoria toho veľa, že bude sa len učiť, nikam nepôjde, zakázaný počítač atď. Prejde 30 minút a je všetko ako predtým. Ale nejedná sa len o známky, ale rodičia kvôli nemu boli už veľa krát v škole, čo robil problémy. Ale vždy to skončí rovnako. Len naňho nakričia ale on si robí čo chce. A ešte k tomu ak niečo chce a teda niekedy aj drahšiu vec tak mu ju kúpia. Veľmi vidno na ňom aký je rozmazaný a myslí si, že si môže robiť čo chce. Nikdy ešte nebol skutočne potrestaný. Ja som sa ho aj snažil prevychovať len ak som na neho aj zvýšil hlas, niečo mu zakázal, som skončil ja ten zlý čo si to doolujem, že mám to povedať im a oni už urobia poriadky.
Nechápem čo mi stále vyčítajú: Doma pomáham, nemám zamestannie, tak upracem dom, navarím, idem nakúpiť. Poobede idem za priateľkou. Ak ona príde k nám mama ma poznámky, že doma nič nerobím, a že vyupratujem dom len ak má prísť ona.
Mama cez víkend sa pustí do upratovania a varenia, ja jej poviem, že ja to spravím. Ona len že ona si to spraví. Neskôr mi vyčíta, že ona chodí do práce a musí všetko doma robiť a ja nič nerobím. Ale popri tom celý týždeń sa starám o domácnosť ja. A tak to je aj keď má poobednú zmenu. Stále sa len sťažuje.Že vyhadzjeme veľa jedla. Ale ak navarí nezie sa to v ten deň, tak nie aby to bolo na ďalší deň ale ona varí znovu a z predchádzajúceho dňa sa to zväčša vyhodí. Jednoducho sa sťažuje za každú blbosť, ktorá sa dá jednoducho vyriešiť, alebo si ju zparičuňuje sama ale len ju veší na nos ostatným. Otca nebudme už ani spomínať, ale rodiča mi pripadajú už ako retarovaný. Dokoca keď som si aj ako 15 rčný pubertiak niečo našetril, rodičia niekedy odomňa chceli požičať peniaze, ale keď som si ich pýtal späť mi ich vracali len zo slovami koľko peňazí do mňa dávajú, ba niekedy som ich aj nedostal späť. Raz som si takto aj zaplatil darček na Vianoce a ešte sa robili obetavími čo mi oni kúpili. Doteraz mi bolo lúto, že som skončil školu a nemám prácu ale som si konečne uvedomil, že nie aby rodičia boli radi, že nepijem,nefajčím, nenadávam, chcem študovať, nepýtam od nich peniaze ale vždy si nájdu niečo čo mi vyčítať. Je toho obrovská kopa čo by som chcel niekomu povedať. Priateľke to hovorím, ma vypočuje chápe ma, ale nevie mi poradiť čo do budúcna. Ako sa zachovať, čo robiť ďalej? Je pre mňa prioritná škola a chcem, teda musím si ju zaplatiť sám, je to reálne? A chcel by som aj vypadnúť z domu. Rodičou som nenávidel, za to aký sú, ale teraz ich nejako akceptujem, ale nerád sa vraciam domov. Na jednejs stránke ich stále neznášam ale na druhej ich mám rád. Hoc mi na to nedávajú žiaden dôvod. Neprejde týždeń aby mi nevyčitali, kedy im vrátim všetko to, čo do mňa investovali. Nechápem ako mi môže na nich záležať.

[zruseny20]

podla mna myslel, ze minuly rok skoncil strednu skolu :-)

a na vysoku chce ist externe, ale nema na nu prachy

YESman

Študium som skončil pred koncom prvého semestra. Škola ma bavila, no teda vlastne ja beriem za pozitívne všetko čo sa naučím. Len keď som si predstavil, že toto by som potom robil asi, to sa mi už až tak nepáčilo. A hlavný dôvod bol aj to, že ma to psychicky ubíjalo. Zo školy a do školy som chodil hodinu peši. Čiže len 2 hodiny som cestoval. Poviete si že MHD stojí možno pre študenta pár centov, ale ja so potreboval ušetriť každý cent. Nechodil som na obedy, nakupoval a varil som si sám. Dokázal som vyžiť so 4-6 eurami celý týždeň. A to som si kúpil aj nejakú pomôcku do školy. Nikam som nechodil, len zo školy na intrák.Pár krát som bol v meste. To by mi ani nevadilo, keby som mal svoj kľud. Ale aj so spolubývajúcim sme si práve nesadli. A celkovo študenský život ako žili spolužiaci sa mi nepáčil. Preto chcem ísť aj s priateľkou do školy, si rozumieme, vieme ako sa spolu zabaviť odreagovať a nemusíme nič riešiť.
Viem, že na fóre sú tiež cudzí ľudia, ale vypožujem si tu názory viacerých a môžem si v kľude o tom popremýšlať. U psychológa by to asi tak nebolo.
A asi áno, jedine čo ma brzdí je práca. Ak by som si ju našiel a niečo ušetril bolo by už všetko lepšie. Chcem ísť do školy tento rok a na denne štúdium. Priateľka musí študovať, tak chceme ísť spolu. Ja aspoň vypadnem z domu, ak sa pošťastí budeme bývať spolu a aj v škole budem. Veľa vecí by sa vyriešilo.
A nehovorím, že som nešťastný, za tie roky čo toto zažívam som sa nad to dokázal nejako povniesť a dívať sa na to zhora, možno akoby sa ma to niekedy ani netíkalo. Ale predsa... Rodičia určite nie sú šťastní, pár krát sa chceli aj rozviesť, s brata sa stáva nejaký grázel alebo ako to nazvať. Tak človek môže byť odolný ako chce ale ak je neustále v takomto napätom prostredí, kde len čaká, kedy kto zase vybuchne z niečím, tak nie vždy si dokáže udržať dobrú náladu.
Že ma rodičia kŕmili, prebarovali, starali sa o mňa to všeto beriem. Ale žeby ma vychovali to nemôžem povedať. Ja vlastne neviem prečo som takýto, akoby som bol z inej rodiny. Ak by som sa nechal nimi ovplivňovať bol by som určite ako brat. Len jedného dňa som si uvedomil, že takto nemôžem žiť a nie je to správne a zo dňa na deň som sa zmenil.
Všeobecne som veľmi šťastný, niekedy keď je to doma oničom si tiež viem udržať výbornú náladu i keď na to možno nemám žiaden dôvod a všetko ide k horšiemu. Písla som tu hlavne preto aby som zistil, či je možné si takto zaplatiť školu, počas štúdia aj brigádovať aby som nezostal na mizinedokázal sa uživiť. Počuť názory ľudí, čo s tým majú možno skúsenosti alebo vedia o čom to je.
A som zo západného slovenska. Zatial mi nikto nepovedal, že hovorím nejako nárečovo.
Ale toto je ďalšia vec. V škole som rýchlo všetko pochopil. Vlastne som sa nikdy ani poriadne doma neučil, Z úvodného učiva som si vedel domyslieť čo všetko bude nasledovať a hneď som bol pripravený na ďalšie hodiny dopredu. Vlastne sme písavali písomky štýlom, že učitel povedal názvy učív a my sme mali napísať čo vieme. Akoby sme odpovedali. Ja som bez učenia,len z toho čo som požul na hodiny, domyslel si veci okolo toho, alebo si pamätal niežo z iných predmetov, čo na to nadväzovali napísal na jednu písomku 3-4 strany formátu A4. Raz dokonca som zapísal 6 veľkých strán. A to som sa ani neučil, a nepísal štýlom, že nič neviem len niečo hovorím stále dokola iným štýlom aby som to obkecal. To vôbec nie. A aj som zmaturoval na jednotky a to som sa na maturitu vôbec neučil. Dokonca som si ešte vytiahol otázky , ktoré som vôbec nechcel. Učitelia ma museli stopnúť lebo som všetko hovoril dopodrobna , vôbec som sa nezastvail, nezaváhal. Nerobil som si ani žiadnu písomnú prípravu na odpoveď, len som si sadol a hovoril, šlo to zo mňa samo. Len sa mi v hlave vybavila sponienka na knihu, v ktorej som to videl, z ktorej som si robil poznámky a od tade som to akoby čítal. A aj matiku viem veľmi dobre a rýchlo sa ju naučím a pochopím. Tak nemyslím, že budem najhlúpejší. Ale ak niečo píšem, hlavne na PC pletú sa mi písmenká. Vynechávam ich alebo popletiem slová dokopy, že ani po sebe neviem prečítať. Ovládam pravopis, ale keď niečo napíšem a čítam po sebe, je tam more chýb. Napríklad chcem napíš ako sa máš a napíše akso a maš. A podobne. Keď po sebe čítam mi to príde akoby som bol totálne negramotný. Pár krát sa mi stalo pri rozhovore, že som začal od stredu vety. Ja som si to ani neuvedomil, až keď mi niekto povedal, že to čo hovorím nedáva zmysel. Až potom, som zistil, že prvu polky vety som si len myslel ale nevyslovil. Tak sa niekedy bojím, že nezačínam trpieť nejakou poruchou. Lebo sa mi to nestávalo.

opica

neobhajujem tvojich rodicov, pytat od dietata peniaze v tvojom pripade a vycitat mu, ze niekam ide je fakt zle...a smutne...

na druhej strane, vidim dost podstatne chyby aj v tebe...rodicia, ako som pochopila, ti financovali studium na jednej VS, co zas nie ja malo penazi..a ty sa stazujes, ze ti nechcu este 2 skolu platit..ist studovat druhu VS denne, je aspon z mojho pohladu totalna lenivost...ak mas ozaj zaujem o studium na druhej VS, tak ju studuj externe a zarabaj (neuraz sa, ale naozaj si myslim, ze VS vzdelany clovek by mal daco robit s pravopisom)

ale zrejme si sa na tu skolu vykaslal, a nedokoncil...kedze pises, ze mas 20 rokov...

ale podla toho, co pises chyba je v rodicoch, nie v tebe....vycitat vlastnemu dietatu, co donho investovali je SMUTNE...

riesenie vidim v prihlaseni na VS do ineho mesta, kde si najdes aj brigadu a budes si financovat veci sam...a dobre s auc, budes moct mat prospechove stipko, ktore za mojich cias nebolo:)

tak hor sa do toho

martina0222

Yes man trochu zle sa na to sústredí popri tom tvojom nárečí:D Odkial si?
A tvoji rodičia... n čo ti poradiť. Oni ti dali život, prebalovali ťa a kŕmili celkom dlho, tak už keď si vyrástol natoľko, že si schopný ich kritizovať, tak budeš aj schopný sa osamostatniť a žiť si svoj vlastný život... neber to v zlom.. úplne ťa chápem.
Inak jedno ma zaujíma veľmi. Vravíš, že máš 20 rokov a o pár riadkov ďalej, že si minulý rok skončil VŠ. Aha, to akože si prerušil? OK... veď škola na slovensku je zadarmo, tak kludne môžeš pokračovať...

Magy

takych rodin ako ty som uz niekolko zazil. pomaha jedine - postavit sa na vlastne nohy a zit uplne nezavisle svoj zivot. je to tazke, ale casto jedine riesenie.
tvoji rodicia su z tych, ktori zjavne nikdy nevynikali inteligenciou, navyse taka zavislost na cigaretach a vztah k peniazom, nerovnake spravanie sa k synom atd. dotvara dost jasny obraz o ich "kvalitach". bohuzial, bude to boliet, ale budes musiet od nich cim skor zutekat, inak ta vycicaju.
nie som si isty, ci ta skola je az taka dolezita, ked si taky samostatny a cielavedomy. tebe netreba skolu. potrebujes sa skor oslobodit od tychto rodinnych okov.
co tak praca v zahranici? staci makat rok a mas na cele niekolkorocne studium. s tvojou pracovitostou to vidim ako velmi realne.

Maťo338

Vo všetkom je niekde príčina, aj v tom aký sú tvojí rodičia voči tebe. Skús porozumieť prečo sa tak správajú, tým ich nechcem brániť ani osočovať. Možno sú v živote nešťastní a preto majú také zle vlastnosti a vyjadrovanie sa.

Treba sa zmieriť s tým aký sú, nezaťažovať sa tým a myslieť radšej na svojú budúcnosť.

Zrejme by sa všetko vyriešilo ak by si si našiel prácu, to je bohužiaľ ťažké pre každého a len ťažko ti niekto poradí ako si ju nájsť. Píšeš že jednú VŠ už máš za sebou ? Aspoň máš lepšie predpoklady, ale v dnešnej dobe je to aj tak o tom aký si šikovný a koľko vzácnych kontaktov máš, než aký máš titul.

S tým psychológom je to tak, že on ti ani veľmi neradí, ale skôr je len takým pozorovateľom. Analyzuje všetko čo mu povieš, snaží sa postrehnúť aj reč tela, vedie ťa tak aby si si sám našiel odpovede na svoje otázky.

arman

Precitaj si este raz, co si napisal v poslednom prispevku. Ved si totalne odporujes. Ze vraj, nechces si nechat radit do zivota cudzim clovekom, ale ... na fore si uz nechas radit do zivota... este cudzejsimi ludmi.
Ver tomu, ze psycholog uz za par hodin sedeni, bude pre teba menej cudzim clovekom, ako ktokolvek na fore, aj keby si si s nim pisal kazdy den, niekolko rokov. Medziludske vztahy funguju v realite, nie za pocitacom. Aj vsetky ich pozitivne prinosy. Psycholog za teba nevyriesi problem, ten vyriesis ty, tym ze si stimulovany vyrozpravat sa, a najst v sebe odvahu vyjst s tym von pred "cudzim" clovekom, sa v tebe uvolnuje energia, ktora potom ten problem dokaze aj vyriesit. Pretoze naberies potrebnu odvahu, ktoru ziskas tym otvorenim sa.
Vypisovanim na forum neziskas ziadnu odvahu, ani energiu z medziludskych vztahov. Iba ostanes viac uzavrety, co internetova komunikacia vlastne robi.

To je moja rada odo mna, ked si ju zoberes k srdcu, tak predsalen malo nejaky zmysel hodit to na forum. :-)

YESman

Čítal som si prípevok "Ako žiť svôj život?" www.zdravie.sk a aj to sa veľmi v niektorých veciah podobá na môj život, čo som tu vyššie už nepísal. Len s tým rozdielom, že ja mám priateľku a aspoň niekoho s kým a môžem porozprávať. A moji rodčia teda nemajú VŠ, dokonca ani maturitu.
A viem, že lepšie je sa vyrozprávať, lebo tu ani nemôžem napísať všetko, všetky, pocity, myšlienky, skúsenosti. Bolo by toho priveľa. Ale osobne neverím človeku ktorého ani nepoznám. Nie, že by som neveril mu v tom zmysle, že bude o mne niekomu rozprávať ale že mi dokáže poradiť. Takto na fóre, píše viacero ľudí, vypočujem si viacero názorou, správím si z toho nejaký názor potom ja. Ale dať si radiť do života od niekoho koho ani nepoznám tak neviem no...

arman

zajdi za psychologom
nevykecavaj sa tu, ver tomu, ze pokecat si zoci-voci ti prinesie 1000x lepsi vysledok, ako pisat za pocitacom s anonymnymi ludmi.

Textová Inzercia

Stop suchej a olupujúcej sa pokožke!

Vyskúšajte novú kozmetickú masť Psoricol s výťažkami z rastliny Yucca Shidigera.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Zlá výchova, nevďační rodičia - Fórum - ZDRAVIE.sk