Mam isty problem s ktorym si roky neviem poradit. Mam normalny vztah, pracu, s priatelom sme kupili dom, dali ho doporiadku, s peniazmi to nie je ruzove, ale zobrak nie som. Ale problem je vo mne. Som neskutocne naladova, niekedy dokazem byt vybusna koli malichernosti, alebo inokedy bezdovodne placem. Beriem hormonalne lieky na upravu cyklu asi odjakziva. Mam 30 rokov ale cim som starsia tym sa moje problemy viac zhorsuju. Robi mi to problemy aj vo vztahu, priatel mi casto vycita ze som otrasna, ze dokazem vrieskat aj koli zle zlozenemu uteraku. Som dost poriadkumilovna a pred piatimi mesiacmi sme do domu kupili psika Argentinskej dogy. Koli nemu su u nas neustale hadky. Vsetko demoluje, nici, kym sme v robote dokaze v chodbe urobit katastrofu. Vsade naspinene, skace po stenach, vsetko trha. Ked vojdem do domu a zbadam to, zacnem hystericit a vrieskat. Priatel nechce ani pocut o tom aby pes isiel do voliery na dvor. Uz to zaslo tak daleko ze som sa mu vyhrazala odchodom z domu kym pes nebude mat vlastnu budu. Mam este jedneho psa, ale to je uz vychovany maly psik. Vztah k nim mam, ale to co dokazuje nas novy pes je katastrofa. Vsetko sa este zhorsi ked beriem tie hormonalne lieky. Zachvaty hnevu su neovladatelne. Neviem si dat rady sama so sobou, kazi mi to vztah aj zivot, potrebovala by som byt kludnejsia a riesit vsetko s chladnou hlavou no ja som ako sopka v ktorej neustale vrie. Brala som aj antidepresiva, ale z nich som totalne frigidna a bez emocii. Som neskutocny pesimista vsetko vidim cierne, aj v dobrych veciach najdem nieco zle. Nedokazem sa z nicoho tesit. Niekedy si myslim ze som ako moja matka s ktorou sa uz rok nestikam a ked sa vratim do cias detstva tak si uvedomujem ze presne takato bola aj ona. Psychicky tyrala celu rodinu svojimi naladami a zurivostou. Aj priatel ma uz posiela k psychologovi. Nie som blazon, len nejak neviem najst vnutorny pokoj. Prosim poradte mi co mam robit....
Extremne zmeny nalad
Aj ked je tento orispevok uz stary nedalo mi neodpovedat..ja ziadnu antikoncepciu neberiem ani som nikdy nebrala,ziadne umele hormony max lieky na spanie ci na ukludnenie ktorymi sa snazila vyriesit tak vybusnost..podla mna sa s takouto naladovostou nic neda robit je to jednoducho v povahe,ja to mam odjakziva
spominam si , ze kamaratka brala roky HAK a slo to dole vodou, mavala zachvaty hnevu, vrieskala, az zvracala, co mala take zachvaty, brala aj antidepresiva, ale bolo jej este horie, dostavala nove a nove lieky a nic nezaberalo, este horsie, az ked konecne vysadila HAK, postupne to preslo, ale to tie mudre lekarske hlavy nenapadlo , zeby to mohla mat z toho, radsej ju dopovali antidepresivami...
a je to jasne, synteticke hormony ti znicili psychiku, nic len vysadit, inak to neprejde, radsej mat nepravidelny cyklus, ako ja...
Tiež sa prikláňam k názoru, že ide o emočne nestabilnú poruchu osobnosti. Depresia na ňu môže "nasadať". Aj keď k psychológovi začneš chodiť, je to liečba na veľmi dlhé trate. Mne sa dalo detstvo do poriadku po 18 rokoch, aj to po hospitalizácii. Potrebuješ psychiatra - nastaví Ťa buď na antidepresíva, alebo v lepšom prípade na tzv. stabilizátory nálady
chodim uz k psychologicke
Mam podobne, alebo teda skor rovnake priznaky...tiez sa obavam maniodepresie...ale ako aj ty, nebadam obdobia manie, skor depresii..i ked je pravda, ze "dobre" a "zle" obdobia sa pravidelne striedaju.
mas emocne nestabilnu osobnost.hranicny typ
Anjelik dakujem za podporu, studovala som vcera aj o maniodepresii, ale ja myslim ze do tejto kategorie nespadam a to z toho dovodu ze nemavam manicke obdobia. Skor si myslim ze mam depresie. Zvlast ked aj v minulosti som bola liecena psychiatrom. Mam pocit ze sa mi to po takej dlhej dobe vratilo, no prejavy su o dost ine ako v minulosti. Vtedy som bola na tom horsie. Nejedla som, mavala som triasky v celom tele, neustale som zvracala, pomyslala som na samovrazdu...Je to tazke vysvetlovat, clovek ktory neprezil taketo cierne dni to tazko pochopi.
Nika, ani nevieš, ako veľmi by som chcela mať kúzelnú paličku a švihnúť ňou a povedať, nech je žienka šťastná a spokojná..keď čítam príbeh niekoho, ako si ty. Ale bohužiaľ, to nejde. Nikto ti nevie pomôcť, dá sa ti len poradiť. :o)
Začala by som snáď psíkom. Pozerala som na nete, je to skutočne krásne zvieratko, ale bolo písané, že vyžaduje veľmi skúseného majiteľa a chovateľa. Tak ak sú s ním stále problémy, asi by som na vašom mieste vyhľadala pomoc odborníka. :o)
Čo sa týka teba, tak je pozitívne, že sama dobre vidíš, že problém je v tebe. Samozrejme, stojí proti tebe aj tvoj genóm a tvoja matka, ktorá je s tebou 24 hodín denne..obrazne povedané, ale pravdivé. Zdedila si po nej všetky návody na riešenie problémov..od hystérie až po depresie. Jediné riešenie tvojich problémov je zmeniť tieto postoje a vybudovať si iné. Všetko začína a končí pri tvojom myslení..potrebujesš si vytvárať iné návody, aby si nedostávala hysterický záchvat z rozhádzaného uteráka. ;o) Možno by pomohla nejaká psychoterapia, keď máš pocit, že sama na to nestačíš.
maniodepresia
