Bola som z neho unesená. Vždy vedel všetko tak logicky vysvetliť, mal úžasný rozhľad, bol inteligentný...prvé mesiace veľmi pozorný, vždy ma niečím prekvapil, nezabudol mi zavolať, napísať správu. Krása...a potom som začala cítiť, že ma potrebuje, moju energiu, pocit, že som tu stále pre neho, že vždy počkám na neho. Až kým som nezistila, že sa začínam cítiť unavená, že akákoľvek moja požiadavka je moj problem, akykolvek moj problem je len moj, ze ak nesrsim energiou a nemam usmev na tvari, tak si nezasluzim jeho pozornost, ze ked urobi chybu, ani ju neolutuje a ide krasne dalej, ze v strede rozhovoru odboci od temy alebo sa tvari, akoby nepocuval. Ze mi vycita, ako ho nepodporujem, ze sa rozhovory zmenili na vycitky, obvinovania, kritizovanie. Ze z jeho ust slovo prepac, dakujem nebolo nikdy pocut. Ze som zacala mat pocit, akoby nic nebolo dobre. Akakolvek jeho chyba presla bez ospravedlnenia a akakolvek moja bola potrestana, alebo pomstena niecim. Kazdu moju chybu mi vratil, kazda jeho bola nejako nevysvetlena, alebo vina na mne...a milovala som ho.
Milovala som manipulatora
zolka
mhh
a v čom bol podľa teba manipulator ? o ake chyby sa jedná ake si spravila ty a ake on ?
a hej nevedieť povedať prepač je ľudská slabosť a človeka to veľmi veľmi vo vztahu odradí viem o tom svoje :)
