Mudr. Luba Albertova - psychicke problemy

Ninka mas pravdu, samozrejme, ze kazdy sme uplne iny organizmus , aj ked symptomy mame podobne.. Mna len decimuje, ze mam uz tretie AD a je mi z nich este horsie ako pred nimi, akoby mi to rozhadzovalo travenie a vsetko v tele nejak nepracovalo ked beriem tie lieky, tieto Coaxil uz 3 tyzdne a len horsie... Ked som bola skoro pred 3 mes. u Albertovej, mala som AD doma v supliku Citalec a povedala, nech to skusim brat, aby sa mi ulavilo, kym zaberie jej liecba, nejake dvoje kvapky, dodnes mi ich neposlala, mala, alebo ma nejake problemy doma, tak nema tolko casu teraz na pacientov zrejme, hoc sme si vymenili par mailov, kompletnu kuru mi navrhovala, ak mi AD nezaberu..Ja viem a dobre si uvedomujem, ze najvacsu silu musim najst vsebe s tym bojovat, lenze vsetci sa potrebujeme od niecoho odrazit, odpichnut, vacsine sa ulavi po liekoch a moze na sebe pracovat, niekomu po psychoterapii, inemu zaberie alternativna liecba.. Nie som clovek co sedi v kute a lutuje sa, mam male dieta a nemam nato cas, aj ked mi je strasne, musim ist na prechadzku, nakupit, uvarit, upratat, venovat sa dcerke, ale niekedy je to nadludsky vykon, hoc sa snazim ako mozem...Snad to bude raz dobre...

marcelina, ty sa musíš predovšetkým rozhodnúť sama čo vlastne chceš. Ja ťa do istej miery chápem, lebo tiež som tápala. Mala som trocha iné psychické problémy, nie depku. U mňa to boli panické úzkosti a frekvencia výskytu sa stále skracovala. Tiež som takmer už nemohla normálne fungovať. Mne Albertová nenavrhovala liečbu u psychiatra, neviem prečo tebe to tak odporúčala, asi si už mala rozbehnutú liečbu, nie? Každý to máme nejako inak zariadené a inak fungujeme. Preto keď sa tu pýtaš ľudí, ako reagovali na liečbu ony, tak môžeš dostať iba informáciu, ako reagovali ony. Nie ako budeš reagovať ty. Ty si predsa iný organizmus. Nemôžeš vychádzať z toho, čo pomohlo druhému. U teba to vôbec nemusí zabrať.
Čo bolo u mňa najdôležitejšie a čo si myslím, že je najdôležitejšie u každého - je pochopiť, že JA SOM TEN, ČO TO MUSÍ ZMENIT. Na toto ma stále upozorňovala Albertová. Ja som to pochopila hneď na prvom sedení a od toho som sa odpichla. Potom som s ňou komunikovala viacmenej už len cez mail. Ale brat k nej chodil viackrát, ten mal iný problém. Je to ešte stále pubertiak, tak ale pomohla mu veľmi. Vieš, všetko, úplne všetko je to v tvojich rukách. A ako sa tu už na viacerých témach veľakrát napísalo - lieky sú len barle, ktorými sa podoprieš na začiatku. Ale tie barle do rúk musíš vziať ty. Samy ťa nezodvihnú.

Ludkovia co urobit? Uz druhe AD mi nejak nezabrali skor naopak, vsetko sa po nich zhorsilo a to som vydrzala viac ako mesiac.
Bola som u pani Albertovej, ta mi doporucila zo zaciatku brat AD kym zaucinkuje prirodna liecba, lebo ta ma pomaly nastup..Lenze ked takto zle reagujem na AD doporucila mi brat nejaku kuru namiesto liekov, lenze bude to trvat dlho, mozno aj rok, kym budem "za vodou" tak mi to napisala. Od lekara mam v supliku tretie AD ale paniku ich skusat, nejaky Coaxil. Co by ste urobili na mojom mieste? Skusili tretie AD a cakali mesiac na zlepsenie, alebo kaslali na lieky a skusili cisto tu alterantivu? Ved uz neviem, keby som tak mala kristalovu gulu....

linda22, ja sama som nemala psychicke problemy takeho druhu ako su napriklad depresia alebo uzkosti, alebo schizofrenia a podobne. ale bola som uz totalne neuroticka zo spravania mojho manzela. vobec som nevedela co si mam pocat. a v takomto stave som navstivila doktorku albertovu lebo tiez som pocula ako aj ty, ze by mi snad mohla pomoct. neviem, aku pomoc cakas ty, pre mna bolo velmi povzbudzujuce uz to, ze som sa s nou mohla porozpravat nie ako s kamaratkou ale ako s odbornikom, ktory ma nielen pochopi ale da mi aj rady co mam robit. clovek ked problemu nerozumie tak sa len toci v kruhu a nema odvahu z toho kruhu vystupit. a niekedy ani nevie ako to urobit. nasla som v albertovej velkeho pomocnika v mojom zivote a konecne som veci zacala riesit tak, ako bolo treba. predtym lekarka mi predpisala lexaurin, vraj nech sa ukludnim a neberiem si to tak. lenze to nebolo ziadne riesenie. moj problem si vyzadoval nieco uplne ine a to mi lekarka, ani psycholog, ktoreho som potom navstivila, neposkytli.
myslim, ze ak si sa rozhodla navstivit albertovu, urcite tiez nebudes banovat. je to ta spravna adresa ked ma clovek problemy akehokolvek druhu. lebo je to predovsetkym velmi dobry a chapavy clovek, ktory nielenze rozumie zivotu, ale je aj odbornik so skusenostami. a ako viem, nie som jedina, co ju takto posudzuje. ludia ju maju radi prave pre tu jej ochotu pomahat. a sama tiez mala velmi tazky zivot. mozno aj preto je taka chapava a ohladuplna, ved vlastna skusenost da viac ako tisic nastudovanych knih. ale myslim si, ze dobrota musi byt v cloveku, ta sa neda naucit.

Suhlasim s Rosomakom, jedna hodinova navsteva u psychologa by to mohla spravit, ak netrpis uzkostami a depresiami, tak o chvilu mas po probleme:D

albertová je hlavne komplexný terapeut. nešpecializuje sa na psychiku, aj keď je psychologička. a neviem či je rozumné obťažovať ju takou banalitou ako je žiarlivosť. stačí sa trocha kontrolovať.

tak skus albertovu podla mna ti pomoze to vyriesit a spravne sa k tomu postavit. a povie ti aj ci je to u teba choroba alebo len to vyplyva zo situacie.

ospravedlnujem sa ze som bol mimo temy... no zatial to v sebe dost potlacam a ziadne ziarlivostne sceny nerobim ale dost ma to dusi... stale si len poviem ze ma to hadam prejde ale ked som napriklad doma a ona je v praci tak sa idem zblaznit ze neviem co sa tam deje... manzelke sa hnusi ak niekto niekoho podvedie a spravil som jej to aj ja asi pred 3mi rokmi ale odpustila mi... nechcem aby niekto zistil ze sa liecim u psychologa a tak som rozmyslal nad nejakymi volne predajnymi liekmi... neviete mi poradit prosim...

no teda, neviem ci tvoj prispevok patri na tuto temu. ale kazdopadne - skoc za psychologom, lebo trapit mazelku ziarlivostou, to moze byt dost huste.

ahojte... mam problem a chcel by som od vas aby ste to zhodnotili nezaujato a z vasho pohladu. nikdy som nebol chorobne ziarlivy ale za posledny pol rok neviem kedy to presne zacalo sa vo mne nieco zlomilo a zacal som zo vsetkeho upodozrievat manzelku... ak sa nieco zomlelo v praci (obaja pracujeme v tej istej firme) tak mi to zacalo davat zmysel a vsetko mi do seba zapadalo... neviem ci je to len vyplod mojej fantazie alebo sa mam zacat skutocne bat... manzelka nie je ten typ zeny ktora by ma dokazala podviest ale proste v mojej hlave vsetko dava zmysel a perfektne sedi. manzelke verim a aj sme sa o tom rozpravali tak len neveriacky krutila hlavou a prisahala ze je to len vyplod mojej fantazie. myslite si ze by som mal navstivit odbornika alebo len dufat ze to prejde??? dakujem za rady...