mozno podaktorych prekvapi ze prave ja sem pisem o tom ale bohuzial aj "silny" ludia sa daju zlomit..a myslim ze mna zlomila prave praca..neviem povedat o aku poruchu sa u mna jedna ale bojim sa.v robote mam momentalne problemy lebo niesom schopna si zapametat urcitu pracu ktoru by som mala robit niektore soboty a zastupovat cez tyzden kolegynu ked ona bude napriklad u doktorky..v podstate to neni tazke ale pre mna ano.neviem preco nedokazem vsetkemu pochopit na prvy krat.
citim sa ako uplny debil.ako keby som nielen vsetkych na okolo sklamala ale aj rodinu a priatela ale hlavne samu seba.
nikdy som nejak nevynikala v skole ale zmaturovala som a to bolo pre mna dolezite.moja predstava do buducna?neovladam anglictinu,nemam dobru gramatiku (slovencina),ani matematika nebola nikdy moja silna stranka a od kedy pracujem v tejto robote (rok aj nieco) zacinam mat problem aj s vyjadrovanim.pred tym som mala taku tu prirodzenu inteligenciu a dokazala som logicky uvazovat.no teraz?ja neviem ale citim sa strasne.vcera som uz mala zachvat placu a rozmyslala nad vypovedou.myslim ze hlavnym spustacom bola otcova smrt pred 6 rokmi a teraz tato robota.v piatok planujem ist k psychiatrovi-a bojim sa ako to vezme okolie.
a veru ani neviem preco to sem pisem.neviem ci chcem radu alebo povzbudenie.neviem.....
uz to asi dalej nezvladnem sama.a to ma strasne mrzi!
ono asi som dala necele informacie.
tuto momentalnu pracu som si este nezapisovala-respektive tu sa to riesi tak ze nadrbkaju na mna celu tu robotu a ja si nemam kedy pisat to co je dolezite a potom su nasraty ked sa ich to aj 4 x opytam a to na jednu a tu istu vec.
monotonne je asi velmi vela druhov prac..robim v logistike.a nenavidim zabespecovat dopravu.
ono je to naozaj smutne ale mam 22 rokov a nebavi ma zivot..nemam normalne hobby lebo tu v tejto zasranej dedine nic nieje.v meste aj hej ale nic co by ma bavilo.nebudem kvoli tomu chodit predsa do ba...je to vsetko tazke a je toho viac co ma trapi...bolo by istotne jednoduchsie keby to mozem povedat slovami lebo nerada pisem dlhe "slohy".
niesom s tych co by spachali samovrazdu..som s tych ktory to skor vidia tak ze ked mam zomriet tak zomrem ci chcem albeo nie.
no myslim si ze nieje normalne ze placem kazdy den.je to sposob vyventilovania ale myslim ze aj plac ma svoje limity do tyzdna..inak to naozaj znamena ze som velmi nestastna...
len par mesiacov je tomu co som si uvedomila ake dolezite je pre mna objatie a ze je ovela dolezitejsie ako bozk.
teraz by som to objatie tak velmi potrebovala :(
bibisa Dnes 12:46
- nikto uceny z neba nespadol.
Poviem to nadnesene, bez urazky, dufam, ze sa neurazis - budem citovat jedneho vojenskeho velitela z jedneho ceskeho filmu o vojakoch. Hovoril:
Vojaci, kto je blby, nech si kupi notes. Ja mam 3.
Tym nechcem Ti nadavat, ani Ta podcenovat, ale rada je to dobra. Pracujem svojim sposobom pri svojej praci casto aj s ludmi, co musia robit s technikou. Pre niekoho je to lahke, pre niekoho nie. Ked s niecim nerobis denne, zabudnes to. Riesenie je pomerne lahke, zapisuj, zapisuj a zapisuj si vsetko. Uz pri zapisovani sa ucis. Potom Ti to staci len precitat a budes to vediet.
Pravdepodobne mozes mat problem s koncetraciou, alebo skor s dlhodobou pamatou. Pokial mas monotonnu pracu, kde velmi premyslat nepotrebujes, mozog si zvykne, zakrnie. Mozes skusit nejake cvicenia na lepsie pamatanie a precvicovanie mozgu. K tomu trochu pohybu, Lecitin na zlepsenie prekrvenia mozgu, zlepsuje to trochu pamat. Tiez nejaky mensi pohyb, cvicenia. A ak mas problem, zapisuj. Neni to nic strasne, kopec ludi si zapisuje. Nie si sama.
Preco by o tom malo vediet tvoje okolie? Nikto ti nic na celo nenapise. A podla mna to vela ludi pochopi, ak by sa to aj nahodou nejakym sposobom dozvedeli. A veru by si neverila, s kolkymi sa mozno v cakarni stretnes. Je taka doba. Tazka na psychiku. Len pekne chod k lekarovi, porozpravate sa, pripadne si najdi aj psychologa, nech ta ma kto podrzat v zaciatkoch (teda pokial nemas niekoho blizkeho). Bude fayn. Uz len pre to, ze to riesis ;)
... a teba naozaj zalezi na tom, co si akysi obmedzenec mysli? lebo ak mas naozaj problem, tak sa snaz ho co najskor riesit a vyriesit a nemrhaj energiu na zbytocnosti ohladne inych. oni ti nepomozu.len ty si si mozes pomoct a to aj tym, ze sa zveris odbornikovi
dakujem.
ja viem co mas na mysli.ale vies ked som bola mladsia nezaoberala som sa tym ze niekto chodi k odbornikovy.neskor som si o tom urobila usudok ako ze su to ludia na hlavu a to trvalo naozaj len chvilu.a potom som to pochopila ze to je normalne.lenze nie kazdy rozmysla ako ja ze to je normalne ze clovek musi navstivit psychiatra ked sa neciti dusevne dobre.
ako to vezme tvoje okolie? vsak zijeme v 21. storoci! ak niekoho boli zub, ide za zubarom, ak dusa, potrebujeme psychologa. ak to este dnes nevie niekto pochopit, tak ten clovek je obmedzeni a nestoji ani len za rec. ak sama badas tieto zmeny, hladaj pomoc, lebo cim dalej to budes odsuvat, tym horsie. drzim palec.
