za posledny mesiac som sa s matkou viackrat pohadala, ale vcera mi uz skutocne praskli nervy... ide o to, ze od malicka znasam kadejake udalosti (brat mal tazky uraz a dlho bol v kome, potom matku zrazilo auto, bola na tom zle, ale dostala sa z toho, vcera mal moj priatel havarku, nastastie prezil) ale proste matka ma vzdy brala ako stroj bez citov a pocitov, napriklad, ked ju zrazilo a raz sa rozpravala predomnou s jej kamaratkou vravela jej, ze no co by ona plakala, my take veci nerobime... cely moj zivot som vedena k tomu, ze city jednoducho nemam prejavovat a ja som zrovna ten typ, co navonok akoze vsetko znasa, no vnutri neskutocne trpi... no a k vcerajsej situacii: proste som sa dozvedela, ze moj priatel mal nehodu, povedala som to aj matke, ona len ironicky poznamenala, ze nemal letiet (pritom vobec nic o tom nevedela ako sa to stalo a preco), ja som nanu zacala kricat, ze nech sa stara do svojich veci a pod., ona ze nic nedokazem zvladat, ze som obycajna padavka, ze si mam nasrat (a to sa u nas nijako nenadava, sme za velmi slusnu rodinku a tak) tresla dverami... no a proste mna buduci tyzden cakaju este aj statnice, ja sa uz vobec nedokazem ucit, matka ma ignoruje, ani sa na mna nepozre, je mi doma strasne zle, neviem co mam uz robit :/
psychicky teror od matky
Na druhej strane som zato vdacny urobilo ma to silnim a respektovanim clovekom aj bez toho aby som preukazoval svoju silu ....
Ono je to mozno krute ale rovnako budem vychovavat aj svoje deti ... V dnesnom svete to je nevihnutne ... Staci ak si vsimnete sikanu na skolach ...
To iste ako moja rodina ... Od mala som bol nejako vychovavany neprejavovat city... Hnev smiech alebo tak pohoda ale trpanie slabosti strach alebo nedajboze slzy su neprijatelne .... Mama ta je normalna ale toto mam skor po otcovi ...
Ale to vobec neznamena ze nemaju city alebo ze ich to netrapi ja ked mam napr problem tak ma rodicia nepolutuju prave naopak pekne mi este nalozia a ukazu vsetky chybi ktore som urobil ale zasa na druhej strane urobia vsetko naozaj vsetko preto aby mi pomohli bez ohladu navsetko ....
na problem su vzdy dvaja
asi ti nepomoze vyrozpravat sa kamaratke a ani tu na fore sa ludia nedokazu celkom vzit do tvojej situacie. ja na tvojom mieste by som sa porozpravala s psychologom. pomoze ti najst sposob, ako sa s tym da vyrovnat. mozno aj ukaze, ako by si mala s matkou jednat. netrap sa zbytocne. okrem toho, tieto neprijemne epizody budu raz minulost. pre teba nie je dolezite, ako sa sprava tvoja matka, je to jej vec a jej zivot. skus sa nad to povzniest, aj ked viem ze to nie je lahke. raz budes zit bez nej. ak je ona taka silna, tak preco bucha dverami a niekomu nadava, uz to je prejav slabosti. vykasli sa na to, mysli na statnice a svoj zivot. a na to, ze sa onedlho osamostatnis a budes mat od rodiny pokoj. nedaj si nimi nicit tvoj zivot. mozu ti ublizit len do tej miery, do akej im to dovolis. ked ich reci nebudes vpustat dovnutra, ostanes v pohode.
