Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Nikto mi nerozumie, často rozmýšlam nad smrťou

Príspevok v téme: Nikto mi nerozumie, často rozmýšlam nad smrťou
odpisany

mam obrovsky problem s ludskymi vztahmi. som stvrtak na SS a taha sa to so mnou odkedy som sa prestahoval do BA 10rokov. Som jedinacik a preto som iny ako ostatny, vzdy som mal len falosnych kamaratov, viem odpustat a rychlo zabudam na sklamanie. a oni ma vzdy len vyuzili. V triede ma vzdy ohovarali a prave tam som mal najviac falosnych kamosov... nikomu som nic neurobil, neviem kde je chyba a pokial sa to nezmeni tak to neunesiem a nieco si asi spravim.uz velmi dlhu dobu som stale sam a nikto ma nikam nevola a ked ja zavolam tak sa kazdy len vyhovara. A NAJHORSIE JE ZE SI NIKTO NEVSIMA AKO VELMI TRPIM.. s rodicmi som to vzdal lebo ma vzdy dozenu len k nervom-oni maju na to talent.. PROSIM VELMI O POMOC.. dakujem vam :)

odpisany

Dakujem za dalsie dobre komenty :) .. a je alebo bola tu nejaka holka s vekom 17-22 . ze na spriemnenie chvil za PC.. by sme pokecali :-))

joj..koo

chod niekam prec, zmen prostredie,ludi ..to pomoze ..ja som vypadol z domu v ked som mal 19, nic ma tam nebavilo ani nedrzalo..a bola to najlepsia vec co som spravil ..mam svoj zivot ..poznam kopu dalsich ludi.domov sa vratim rad, ale staci len na chvilu..a zase sa tesim na navrat do svojho sveta..

sewie

ide aj o to ze netreba sa vrtat v sklamaniach-kto ta ako a kedy sklamal...nikto nie je dokonaly a kazdy raz obcas volakoho sklame(samozrejme je rozdiel v tom ako) ...ja som bola tiez kedysi zatrpknuta a stale som rozmyslala kto je aky podliak...no teraz...na to kaslem...nechcem sa uz zaoberat negativnymi myslienkami!beriem ludi takych aki su...viem ze niektori ludia co poznam su dobri len na party ale nie na nejake hlbsie priatelstvo-tak idem s nimi na party, niektori vedia dobre poradit-tak na radu sa pytam tych, od tela si drzim len vyslovenych zakerakov a ludi ktorym nesedim(alebo oni vyslovene nesedia mne)...nema zmysel sa uzatvarat a zatrpknut voci vsetkym pretoze presne tak mozes prist o prilezitost spoznat spriaznenu dusu:)

PsychoPrincess

A vravím.... musíš sa ako tak dať psychicky dokopy, aby si bol schopný podniknúť ďalšie kroky... keď máš rozbitú osobnosť, ide to veľmi ťažko...( vlastné skúsenosti) ... preto ti radím psychológa... vyskúšaj, uvidíš...

PsychoPrincess

Určite ti odporúčam psychológa... a buď si istý, že vôbec nie je hanba tam ísť!!! Naber odvahu a skús to... lebo samota je strašná sviňa!!!

Vera 4

Ahoj odpísaný :)
to je ozaj sranda...ešte som dlho rozmýšľala či to vôbec odošlem a či si to potom vôbec aj niekto prečíta... :)
No čo ti poviem. Rodičia sa do takého niečoho nebudú vedieť vcítiť. Môžu to byť akokoľvek správni ľudia a vzory pre svoje deti, ale aj tak podľa mňa sa vylučuje, aby zastávali v živote svojich detí dve úlohy: úlohu vychovávateľa a zároveň aj ich najlepšieho kamaráta, ktorý rozumie všetkému. Stále to budú rodičia (vychovávatelia)a aj preto ich rady a návrhy riešení rôznych situácií nemusia byť to "pravé orechové". Inak, ten text od Ine Kafe je trefa do čierneho.
A čo sa týka kamarátstva. Hm, každý ťa raz sklame. Ide len o to aké veľké sú tie sklamania, ako často sa opakujú a či si ochotný tolerovať ich. Na stretnutia s kamarátmi by sa mal človek tešiť a nie tesne pred stretnutím rozmýšľať: "Akú ďalšiu urážku mi ten človek vyhodí na oči?, Akú bude mať náladu - bude naštvaný na celý svet ako každý deň?, Akú výhovorku použije?, Mám pocit, že ten človek ma neuveriteľne ťahá k zemi." a podobne... Keď sa človek v kamarátstve necíti dobre, treba pouvažovať, prečo je to tak a či sa to vôbec dá riešiť alebo je lepšie skončiť a spraviť hrubú čiaru.
Som rada, že píšeš, že ti je už lepšie. Len sa drž takto ďalej!
A s láskou, tu ti veľmi neviem poradiť. Možno len, vždy maj otvorené oči (veci, po ktorých človek veľmi túži prídu, keď ich už nečaká). Alebo skús Google "ako zbaliť babu". Možno to niečo vyhodí... :)

odpisany

Ahoj Veruš :) ... sranda je ze som si tvoj koment precital 10 mint po napisani. a nebol som tu asi 3 tyzdne :D. Je to nevyslovne tazke zit plnohodnotny zivot v dnesnej dobe. A rodicia. ti hovoria stale ze si namyslam. a vobec nevedia co sa mi robi. Mozem povedat ze je to o kus lepsie ako ked som sem pisal prvy krat.. vtedy som bol vazne na dne. dnes uz nechodim do skoly, takze kontakt s ludmi nemam skoro ziadny.. drzim sa len zopar (doteraz nwm ci kamosov) pretoze ma uz tolkokrat sklamali, a naucil som sa ze nemam verit nikomu. dnes si drzim ludi od tela. na najvyssi vrchol blaha by ma vytiala zena, no v tomto sa mi absolutne nedari.. to mi velmi ubera na sebavedomi a chuti do zivota... este nieco chodievam hravat futbal s (asi uz kamosmi).. s ludmi ktori ma stale za chrbtom ohovaraju a pridu pre mna len vtedy ked nemaju nikoho ineho... flakam sa s nimi uz od 4 triedy ZS a stale ma to bavi a teraz koncim 4 tridu SS .. velmi dobre vystihuje pesnicka
INE KAFE-RANO

Vera 4

Milý "odpísaný" a všetci, ktorí čítate tento komentár,
poznám pocity, ktoré tebou zmietajú. Prežila som pred pár rokmi niečo podobné. Cítila som nekonečnú osamelosť, nespokojnosť so sebou (či už so svojím konaním alebo so svojm výzorom)a hoci mám pár ľudí vo svojom okolí, ktorým dôverujem, nemala som pocit, že sa im môžem zdôveriť, ba dokonca ich zaťažovať s takýmito problémami. Každý deň bol rovnaký; v noci sa mi nechcelo spať a cez deň som zase mala nechuť vôbec niečo robiť. No a v hlave mi často vírili myšlienky o samovražde. Však načo by som bola na tomto svete?! Aj tak preň nie som žiadnym prínosom!
Ale ako vidieť, som stále tu!
Priznám sa, že rodičia v tomto vôbec nepomôžu. Absolútne sa do takéhoto niečoho nerozumejú. Nie nadarmo sa hovorí, že patria do inej generácie, pretože to je aj pravda. Nepatrím síce k pamätníkom minulého režimu, ale zato vidím, že vtedy sa životy ľudí uberali iným smerom. Ich, takpovediac, prioritou bolo zobrať sa, mať deti, dobrú prácu, potom vnúčatá...
Napríklad mne pomohla veľmi zmena prostredia. Totiž, začala som študovať na novej škole, čo bola dobrá príležitosť zoznámiť sa s úplne novými ľuďmi a tak konečne začať niekde od nuly. Malo to ešte jednu výhodu, nové prostredie mi otvorilo oči a naučila som sa rozlišovať, kto je skutočný a kto falošný priateľ. Samozrejme, nemusí to byť len škola, môže to byť aj nová práca, bydlisko, brigáda... Ďalšia vec, ktorá pomôže, sú záľuby (aj keď záľuby sa pri akýchto stavoch hľadajú dosť ťažko). No zo začiatku to nebývajú práve veľké veci. Možno bude stačiť, keď budeš počuť skutočne dobrú pieseň v rádiu, pozrieš si film (najlepšie komédiu), skúsiš si zabehať alebo ak si sa niečomu venoval v minulosti a bavilo ťa to, môžeš sa k tomu vrátiť.
Okrem toho je tu ešte stále možnosť zájsť za psychológom. Je to jediná osoba, ktorá ťa musí(!) vypočuť, nech je už tvoj problém akýkoľvek.
Ale aj tak najdôležitejšie je začať myslením: upratať si myšlienky a snažiť sa každý deň vydolovať v hlave viac pozitívnych ako negatívnych vecí. Nie je to ľahké a aj potom prídu dni, keď je všetko nanič... ale o tom je život.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Nikto mi nerozumie, často rozmýšlam nad smrťou - Fórum - ZDRAVIE.sk