Ako sme vyriešili manželstvo

Brali sme sa s veľkej lásky, ale už asi po roku začali prvé nezhody. Bola som už tehotná a v tej nepohode sme to ťahali päť rokov. To sme už mali dve deti. Po piatich rokoch sme sa dohodli, že sa rozídeme. Zo začiatku sme sa od seba nedokázali odpútať, tak sme sa asi rok striedavo schádzali a rozchádzali. Nakoniec sme sa dopracovali k terajšiemu riešeniu: nebývame spolu, ale trávime spolu víkendy, dovolenky aj sviatky. Stali sa z nás výborní priatelia, ktorí spolu aj spávajú, ale nie sú spolu 365 dní v roku. Trvá to už deväť rokov, čo žijeme takto napoly oddelene. Manžel v pondelok ráno odchádza do svojho bytu. Celý týždeň maká v práci a v piatok večer príde k nám. Ja zase makám v práci aj v domácnosti. Našťastie deti už tiež zastanú isté množstvo domácich povinností. Víkendy plánujeme spoločne s deťmi. Doma je pohoda a kľud, všetci sa na seba tešíme a deti sú maximálne spokojné. Viem, že mnohým ľuďom sa to môže zdať čudné, ale ak by sme to neboli poriešili takto, dnes by sme už určite boli rozvedení. Takto u nás nehrozí ponorka, nuda ani zbytočné zvady o malichernosti. Keď sme pred 13 rokmi navštívili manželskú poradňu, psychológ nám radil rýchly rozvod. Vraj sa k sebe vôbec nehodíme a pre deti to tak bude lepšie. Ako dobre, že sme ho neposlúchli...