Zivot s depresiou

natalia22: Ja nemam inu moznost, pracovat musim. Cast povinnosti s rodinou vzala na plecia moja dobra manzelka.
Kazdy den cakam, ze AD zacnu postupne zaberat (i ked mam momentalne opacny pocit). Navyse, moja depresia je kombinovana s GAD a OCD. Samozrejme, najradsej by som zostal cely den doma uzavrety pred okolitym svetom, pretoze sa vlastne cely den bojim, trpim uzkostami a neustalym strachom. A to fakt boli.

a musím priznať (aj sama pred sebou), že hoci AD beriem už roky a viem, že bez nich nemôžem normálne fungovať, neviem sa sústrediť atď. a že to neviem vedome ovplyvniť, stále to, že beriem tie lieky kdesi v sebe vovnútri cítim ako svoje zlyhanie. Keď tu čítam koľko ľudí berie AD, tak si poviem, že nemám mať prečo výčitky, ale keď napr. nejaký môj známy, kamarát alebo kolega povie, že Bože ako henten alebo ten dopadol, bol na psychiatrii, alebo chodí ku psychiatrovi a berie antidepresíva, preskočilo mu z hentoho a z toho, tak si fakt pripadám ako šibnutá. Aj keď si pomyslím vtedy, že buď rád/a, že nevieš o čom hovoríš...

ach tie depresie, to je metla ľudstva. zijeme otrasnu dobu, nehovorím, že pred rokmi to nebolo ťažké, ale toto čo je teraz to je hotová katastrofa. V práci človeka stále ženú pre pár eur, ľudia sú na seba ako psy, stále niečo riešiť, k tomu niekoľko hodín denne pracovať na internete, mobil je stále k dispozícii, celý svet je jednoducho zrýchlený. Všetko je zrýchlené, a to sa ozrkadlí na zdraví človeka. Ludia su svine, je mi uz zle z ľudí, pretože mám pocit, že vačšina (česť výnimkám) pozerá iba na seba a nehľadí vôbec v ničom na iných, aj keby človek umrie tak im to je jedno. ani brvou nepohnú. AD beriem už niekoľko rokov, mávam opakované obdobia stredne ťažkej depresie. Niekedy mám pocit, že nie som normálna ked sa pozriem okolo seba a vidím kolegov, ktorí sa ničím extra netrápia, majú kopec energie a ja už pomaly nadobúdam pocit, že nie som normálna. Hlava mi ide prasknúť. ktovie, možno nie som normálna ja. Prepáčte za takýto negativistický príspevok, vačšinou som zvykla ľudí povzbudzovať, ale teraz už fakt nemám na to silu. Ale raz bude lepšie...ešte stále tomu verím.

ja som si liecila depresiu u albertovej prirodnymi pripravkami. odmietla som AD aj preto, lebo som mala vela problemov s pecenou a oblickami. takze som vlastne nemala ani inu volbu. ale poviem pravdu, ze to tiez nebolo jednoduche, lebo zo zaciatku sa mi depka este zhorsila, na co ma ale albertova upozornila. ten zaciatok teda bol tiez tazky, ako pocuvam ze je aj pri AD. vyhoda bola ta, ze som to s albertovou mohla vzdy prekonzultovat. ked mi bolo zle pisala som jej kazdy den. prve dva mesiace nebolo dobre, to som mala prvu kuru. potom sa to zacalo uvolnovat a uplne sa to zlepsilo az po roku a pol. teraz som uz bez akejkolvek liecby tri roky ale clovek nikdy nevie, ci zase nieco nepride a nespusti to. ale momentalne sa naozaj citim dobre, len si stale klopem aby to tak aj ostalo. ja som ovsem mala taky trocha kombinovany stav, mavala som nielen depky ale aj uzkosti. a nemavala som tie klasicke jarne a jesenne depky, ale problemy som mala po cely rok.

Janik uplne chapem, ako ti je, ja nastastie nechodim do prace, bo by som to teraz ani nezvladla, strasne ma deprimuje, ze mi stale lieky nezaberaju, ked uz som sa konecne rozhodla pre ne,po dlhom otalani a nastartovala sa, ze uz bude len lepsie, navyse mam pocit, ze mi je este horise momentalne ako pred nimi, deprimuje ma, ze mam zas brat dalsie a skusat do nekonecna. Stastlivci, ktorym zaberu prve AD a citia sa lepsie. Janik, este to uzivas kratko, prve vysledky sa zacinaju dostavovat po dvoch tyzdnoch a vraj plny ucinok po mesiaci, tak mi povedal lekar, prve dva tyzdne zvykne byt vseliako aj horsie, co je katastrofa v tychto stavoch, aby bolo este horie, lebo clovek sa psychiatrovi dotrepe vacsinou az na pokraji totalneho zufalstva a dlho s tym otala...

to natalia22:

A momentalne zivot zvladam len velmi tazko. Pritom mam skvelu rodinku a vybornu pracu. No, venovat sa rodine alebo praci, to je v sucasnosti fakt tazke. Ziadna radost, vsetko vidim len negativne a ja tzv. "katastrofista" si vyberiem v mojich myslienkach vzdy len to najhorsie.
Uz cakam, kym tie ADcka aspon trochu nastartuju zmenu k pozitivnemu sposobu myslenia. Lebo inak to nestoji za vela.
A rady typu "mysli trochu pozitivne" teda na mna vobec nezaberaju.

to natalia22:

A momentalne zivot zvladam len velmi tazko. Pritom mam skvelu rodinku a vybornu pracu. No, venovat sa rodine alebo praci, to je v sucasnosti fakt tazke. Ziadna radost, vsetko vidim len negativne a ja tzv. "katastrofista" si vyberiem v mojich myslienkach vzdy len to najhorsie.
Uz cakam, kym tie ADcka aspon trochu nastartuju zmenu k pozitivnemu sposobu myslenia. Lebo inak to nestoji za vela.
A rady typu "mysli trochu pozitivne" teda na mna vobec nezaberaju.

Co sa tyka liekov, ja som ich pred 16 dnami jednoducho zacal brat (Paroxetine). Bol som uz v takom psychyckom stave, ze som sa pre AD jednoducho rozhodol. Predtym som skusal vsetky mozne rady - cvicit, behat, pracovat na zahrade, uzivat plnu kopu vitaminov, tryptofan, lubovnik a podobne.
Letak z ADciek som radsej ani necital a ziadne vedlajsie ucinky vdaka Bohu (okrem obcasneho trasenia ruk) zatial necitim. Problem je, ze necitim ani zlepsenie stavu. Stale mam nechut ku vsetkemu, citim bolest a smutok duse, strach a uzkosti a podobne. Tento tyzden idem na kontrolu, uvidime, co bude.
Vsetkym Vam drzim palce !

Ja beriem uplne ine lieky, nastavovali mi ich v nemocnici a citlivo, takze tie neziaduce ucinky som pretrpel inak ako Ty.

Toto je na lieceni depresie a uzkosti liekmi najhorsie. Nasadia Ti novy liek a musis prekonavat neziaduce ucinky, niekedy i mesiac. Taky liek nezabera ihned ale az po niekolkych dnoch pravidelneho uzivania.

Ak budes brat casom vela roznych druhov liekov na uzkost a depresie, bud si ista, ze to zanecha na Tvojej psychike aj ine nasledky. Lieky su svinstvo, ber ich iba ked fakt musis a nerob to tak, ze ich na tebe testuje nejaky amater ako na pokusnom kralikovi - to nie.

tak dnes som bola u psychiatra zas, povedala som mu, ze tyzden sa mam tak zle, ako mi uz nebolo cele mesiace, ze musim davat denne aj 2 x Frontin /xanax/ 0,25 mg k tomu Citalecu 10 mg co beriem mesiac a ledva prezivam...Cakala som, ze mi zvysi tu davku Citalecu, lebo ako som citala 10 mg je skor udrziavacia davka. Vymenil mi liek za Coaxil 3 x denne a mam si davat ten Frontin /xanax/ 3 x denne az 0,5 mg, co sa mi zda strasne vela, ved to budem len spat, vraj kym to neustupi. Citalec mam behom 3 dni vysadit a zacat uz vecer s tym Coaxilom. Vravel, ze divne, ze takto reagujem na tie lieky, co ma moc nepovzbudilo v dalsej liecbe, velmi sa toho Coaxilu bojim, ako ho budem znasat, lebo vcera som mala take stavy, ze uz som vahala volat si zachranku, len som sa bala, zeby ma odviezli do blazninca...Brali ste niekto ten Coaxil? Ja sa uz bojim, ze mi nic nezaberie, ved brala som Mirzaten 15 mg denne 4 mesiace,, potom Citalec 10 mg denne, teraz idem ten Coaxil, uz som zufala, niektorym sadne prvy liek a citia sa cim dalej lepsie a ja mam strach , ze uz mi nic nepomoze ..